Tag Archives: Ekonómia v novej ekonomike

Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk

Aktuality.sk dňa 2. decembra 2013 uverejnili článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? Zaoberá sa témou minimálnej mzdy a porovnáva jej výšku na Slovensku s navrhovanou výškou plošnej minimálnej mzdy v Nemecku. Autor v článku napísal:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha? […] Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca?”

Autor teda v nadpise aj v citovanom odstavci tvrdí, že zamestnávateľ si kupuje život zamestnanca. V skutočnosti však zamestnávateľ kupuje iba výsledky práce zamestnanca, teda ani nie jeho prácu, a vonkoncom nie jeho život, ale iba výsledky tejto práce. Nadpis Mikešovho článku je nezmysel, ale to nebránilo 1700 ľuďom zdieľať tento článok na Facebooku.

Nadpis je tak zjavne v rozpore so skutočnosťou, že by sme ho mohli nazvať úmyselným zavádzaním čitateľa. Nechcem veriť tomu, že by profesionálny novinár mohol nechápať rozdiel medzi cenou práce a cenou života.

Demagogickosť článku je vidno aj v slovách o devalvácii “rúk, umu a ľudského ducha”. Ako keby u nás kedysi bola vyššia cena práce než dnes a teraz sa znižuje. Nie je to však práve naopak? Nie je to tak, že kedysi dávno aj v Nemecku bola cena práce nízka, ale jej cena vzrástla?

Ale prečo je vlastne cena práce u nás nižšia ako v Nemecku, alebo prečo je v Nemecku vyššia ako u nás? Bez znalosti ekonómie môžeme len prihlúplo vykrikovať, aký je svet zlý. Tým si nepomôžeme. Preto lepšou cestou je prečítať si niečo o ekonomických zákonitostiach, napr. v článku Prečo sú na Slovensku nízke mzdy.

K Mikešovmu článku by sa dalo povedať ešte veľa a možno sa k nemu v budúcnosti vrátim, teraz už len poznámka k možným dôsledkom zavedenia minimálnej mzdy v Nemecku. Podľa Kamila Borosa (Čo prinesie Nemecku minimálna mzda, Finweb, 14. 10. 2013) v Nemecku pod úrovňou 8,50 eur na hodinu pracuje 17 % zamestnaných. Boros uvádza štyri možnosti, ako bude toto zvýšenie mzdových nákladov pôsobiť na nemeckú ekonomiku. Jedným z nich je zvýšenie nezamestnanosti. Slovami vysokoškolskej učebnice ekonómie Ekonómia v novej ekonomike:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

Boros ale neuvádza ďalší z možných následkov:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

A aké riešenie navrhuje Mikeš? Navrhuje uzákoniť vyššiu minimálnu mzdu:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Áno – navrhuje, aby bola chudoba zrušená zákonom. Isteže, napísať sa dá hocičo. Lenže v skutočnom svete je nutné podriadiť sa ekonomickým zákonom. Národná rada ich zrušiť nemôže.

Reklamy

Zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť, hovoria ministerstvá hospodárstva a práce

Ministerstvo práce pripúšťa, že zvýšenie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv:

“Nie je možné vylúčiť negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na zamestnanosť najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov vykonávajúcich práce minimálnej náročnosti, a to najmä v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.”

Napriek tomu navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 3,2 %.

Ministerstvo hospodárstva s návrhom nesúhlasí, údajne práve kvôli možným negatívnym vplyvom na zamestnanosť.

Akýsi komentátor na tému trojpercentného zvýšenia napísal: “ak má niektorý zamestnávateľ problém vyplatiť svojmu pracovníkovi namiesto 327 celých 337,70 eur, nech svoj biznis definitívne zabalí.” Autor na jednej strane ukazuje záujem o ľudí s nízkym príjmom, no na druhej strane navrhuje, aby niektoré firmy ukončili činnosť, čím by, pravdaže, prišli o prácu všetci zamestnanci tejto firmy. Je za zvýšenie minimálnej mzdy o pár eur pre niektorých, a za prepustenie iných, teda za zníženie ich príjmu o stovky eur. Aký by to malo zmysel?

Má síce pravdu v tom, že desať eur nie je veľa (hoci celková cena práce by sa v skutočnosti zvýšila o viac ako 10 eur), lenže 10 eur x 12 mesiacov x počet zamestnancov s minimálnou mzdou = nezanedbateľné zvýšenie ročných nákladov (nezanedbateľné obzvlášť pre malé firmy). Ak by sa opýtal, prečo nezvýšiť min. mzdu napr. o 50 %, získal by aj odpoveď na otázku, prečo nezvyšovať ani o 3,2 %. Okrem toho, podstata problému je v celkom jednoduchej otázke: môže minimálna mzda zvýšiť príjem nekvalifikovaných zamestnancov? Teda diskusia o percentách naozaj nie je podstatná. Skôr by sa malo hovoriť o úplnom zrušení minimálnej mzdy.

V knihe Ekonómia v novej ekonomike, ktorá väčšinou obhajuje aktívne zasahovanie štátu do hospodárstva, čítame:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Na záver zopakujem, čo som napísal vo februári. Zvýšenie minimálnej mzdy niektorým ľuďom pomôže. Iným však uškodí – stratia zamestnanie, príjem, možnosť získania praxe, a ak si nenájdu zamestnanie inde, alebo ak sa sami nezamestnajú, ostanú odkázaní na pomoc druhých, resp. na pomoc štátu. Táto druhá skupina bude pravdepodobne malá; určite menšia, ako tá prvá. Tým skôr treba, aby sa ich niekto zastal.

Význam regulácie rastie, význam regulácie klesá

“Na jednej strane rastie význam regulácie, ale na druhej strane jej význam klesá.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 245)

Verím, že autorka mala na mysli nejakú zmysluplnú myšlienku; azda len momentálna nepozornosť jej zabránila vyjadriť sa jasnejšie.