Monthly Archives: august 2012

Úspory sú základom hospodárskeho rastu, nie spotreba

Podľa jedného z najrozšírenejších ekonomických omylov je spotreba základom hospodárstva. Ak hospodárstvo upadá, treba podporiť spotrebu. Ak ľudia nechcú zvýšiť spotrebu, treba, aby vláda začala míňať (hoci aj novovytvorené peniaze). Ak je kríza, ľudia začnú viac šetriť a menej míňať, a tým krízu údajne zhoršia. To všetko je omyl. Základom hospodárstva je výroba, a základom hospodárskeho rastu sú úspory.

“Spotreba napriek svojmu značnému objemu neakceleruje fungovanie ekonomiky. Zdrojom dynamického dlhodobého rozvoja ekonomiky sú úspory. Proces sporenia a investovania je kľúčovým problémom makroekonómie, pretože úspory a investície sú najdôležitejšími faktormi ekonomického rastu.” (prof. Lisý v Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 366-367).

Tejto téme sa podrobnejšie venuje napr. článok Stevena Horwitza Konzumerizmus je keynesiánstvo. Aby mohla existovať spotreba, musí jej predchádzať výroba. Profesor Horwitz hovorí:

“Začať analýzu spotrebou vychádza z predpokladu, že prostriedky na ňu už sú nadobudnuté. Naopak, bohatstvo sa tvorí v procese výroby, pri ktorom sa zdroje preskupujú tam, kde majú pre ľudí vyššiu hodnotu ako pri alternatívnom rozložení. Táto výroba je financovaná z úspor domácností, ktoré sa spotreby vzdali.”

Podľa Horwitza zástancovia voľného trhu nikdy netvrdili, “že ‘stimulácia spotreby’ je cestou k prosperite. Preto ich nikto nemôže obviňovať z obhajoby ‘spotrebiteľskej kultúry’.”

Výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne

Bankovníctvo na Slovensku a v celej eurozóne funguje na princípe čiastočných rezerv. Ak si niekto uloží do banky nejakú sumu, banka nie je povinná celú sumu uschovať. Zo zákona má povinnosť držať iba časť z vkladu – povinnú minimálnu rezervu. So zvyškom môže nakladať ako so svojím majetkom.

Aká je výška povinných minimálnych rezerv? V článkoch, vysvetľujúcich koncept bankovníctva čiastočných rezerv, sa tento údaj neudáva. Autori sa nanajvýš odvážia uviesť príklad, pričom obvykle si netrúfnu predpokladať rezervu nižšiu ako 10 percent.

Zdá sa však, že výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne je 1 % (slovom: jedno percento). Výšku povinných min. rezerv určuje Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1358/2011 (dokument vo formáte PDF), v ktorom sa píše:

“S cieľom podporiť poskytovanie úverov zo strany bánk a likviditu na peňažnom trhu eurozóny Rada guvernérov rozhodla 8. decembra 2011 o dodatočných opatreniach na zvýšenie podpory poskytovania úverov. Keďže nie je potrebné, aby sa na účely riadenia podmienok na peňažnom trhu systém povinných minimálnych rezerv ECB uplatňoval v rovnakom rozsahu ako za normálnych okolností, je potrebné znížiť sadzbu povinných minimálnych rezerv na 1 %, aby sa zvýšilo dodávanie likvidity zmluvným stranám operácií menovej politiky Eurosystému.”

Citovaným nariadením č. 1358/2011 sa mení a dopĺňa Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003, ktoré stanovovalo sadzbu na 2 %.

Nariadenie č. 1745/2003 určuje okrem iného aj základňu pre výpočet povinných rezerv. Tvoria ju (zjednodušene povedané) vklady a vydané dlhové cenné papiere. Tú delí na dve časti, ako vidíme v článku 4, odstavec 1:

1. Sadzba povinných minimálnych rezerv vo výške 0 % sa uplatňuje na tieto kategórie záväzkov (ako je vymedzené v rámci vykazovania ECB na účely menovej a bankovej štatistiky v nariadení (ES) 2423/2001 (ECB/2001/13)):
a) vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky;
b) vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky;
c) repo obchody;
d) dlhové cenné papiere vydané s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky.

Odstavec 2 potom stanovuje na všetky ostatné záväzky zo základne sadzbu 1 % (v znení nariadenia č. 1358/2011).

Zhrnutie: banka je povinná udržovať rezervy vo výške 1 % z vkladov, ktorých splatnosť resp. výpovedná lehota neprevyšuje 2 roky, a z vydaných cenných papierov so splatnosťou neprevyšujúcou 2 roky.

Zoznam právnych predpisov týkajúcich sa povinných min. rezerv nájdete na stránke ECB.

Na záver ešte jedna byrokratická zaujímavosť. Pod bodom 5c v zozname právnych predpisov čítame: “Neoficiálny konsolidovaný text. Vytvorený Úradom pre oficiálne publikácie Európskej únie.”

Ďalší argument proti zvyšovaniu minimálnej mzdy

Jedným z argumentov proti zvyšovaniu minimálnej mzdy je skutočnosť, že takéto zvýšenie spôsobí zvýšenie nezamestnanosti. Ďalší argument sa týka tých zamestnancov, ktorí prácu nestratia. Zvýšenie ich mzdy totiž môže byť kompenzované napr. zhoršením pracovných podmienok:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Inými slovami: aj v otázke minimálnej mzdy treba mať na pamäti základné pravidlo ekonómie.

Poznámka na okraj: nie je celkom jasné, prečo autor použil slovo “živelný”. Adaptácia trhových subjektov (t.j. ľudí – konkrétnych, živých, väčšinou rozmýšľajúcich ľudí, ktorí sú účastníkmi trhu) na zvýšenie mzdových nákladov je v tomto prípade vynútená zo strany štátu. Ak je na tejto adaptácii niečo negatívne, potom to, že firmy sú k nej nútené vonkajším a vo svojej podstate násilným zásahom. Negatívny prívlastok si zaslúži v prvom rade tento zásah. Rozhodnutie o zvýšení minimálnej mzdy je napokon politické rozhodnutie, a politické rozhodnutia často sú “živelné”. Ale pre Ekonómiu v novej ekonomike platí: o štáte len dobre.