Tag Archives: Dotácie

HN: Dotované priemyselné parky mali priniesť 85-tisíc pracovných miest. Výsledkom je polovica

HN:

“Na Slovensku máme 73 takýchto lokalít [priemyselných parkov], ktoré dotoval štát alebo Brusel. Viac ako pätina z nich však dodnes zíva prázdnotou. Čo je ešte horšie, tieto parky sľubovali vznik viac ako 80-tisíc pracovných miest. Realitou je polovica.”

Reklamy

Desať najkurióznejších europrojektov

Podľa INESS.

Výrobcovia hydiny chcú, aby im straty, spôsobené teplom, zaplatili daňoví poplatníci

Vysoké teploty tohto leta spôsobili vyššie náklady výrobcom hydiny:

“Rast nákladov pre horúčavy sa nepretavil do nákupných cien. Prečo, to sa treba spýtať spracovateľov, ako je napríklad Hyza,” hovorí Marián Čakajda, konateľ chovateľskej spoločnosti Hydina Súlovce.

Nemusíme sa pýtať spracovateľov. Odpoveď nám dáva ekonomická teória. Cena nezávisí od nákladov, ale od ponuky a dopytu. Pokles ponuky (posun krivky ponuky doľava) pri nezmenenom dopyte spôsobí rast ceny. Ak vôbec k poklesu došlo; slovenský výrobcovia nie sú jediní dodávatelia na trhu. Avšak ak sa súčasne zníži aj dopyt (posun krivky dopytu doľava) v dôsledku iných faktorov (samotná zmena ceny spôsobí iba zníženie dopytovaného množstva, t.j. posun po krivke dopytu), potom výsledná cena môže ostať nezmenená.

Podľa agentúry SITA Únia hydinárov Slovenska žiada štát o kompenzáciu strát spôsobených teplom.

Poľnohospodár musí počítať s výkyvmi počasia. Pre neho je počasie súčasťou podnikateľského rizika. Ak straty bude hradiť štát, bude tak podporovať vyššie riziko a vyššie straty. V trhovom hospodárstve musia byť straty znášané podnikateľom.

T-Systems Slovakia žiada štát o podporu 5 miliónov eur na vytvorenie 350 miest

Sme.sk:

“Košická spoločnosť T-Systems Slovakia žiada investičnú pomoc vo výške 5,08 milióna eur, z toho vo forme úľavy na dani z príjmu za 1,40 milióna eur a príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta vo výške 3,68 milióna eur.”

V priamej súvislosti s investíciou by malo vzniknúť 350 pracovných miest do roku 2016. Výška podpory v prepočte na jedno pracovné miesto by bola 14 500 eur.
Priemerná výška vládnych stimulov na jedno vytvorené pracovné miesto v období 2002-2012 bola 30 500 eur.

EÚ zavedie clo na čínske solárne panely, pretože čínska vláda výrobcom poskytuje dotácie

EÚ vrámci svojej politiky “trvalo udržateľného rastu” a podpory “zelenej” techniky rozdáva dotácie na kúpu solárnych panelov.

Takéto dotácie rozdáva aj čínska vláda, ibaže ich nedáva kupujúcim, ale výrobcom, vďaka čomu čínski výrobcovia môžu solárne panely predávať lacnejšie. Zelených politikov Európskej únie by to malo tešiť – čínska vláda takto vlastne dotuje rozšírenie využitia solárnych panelov v Európe.

Lenže zelená politika EÚ sa tu dostáva do konfliktu s politikou zamestnanosti. Aby teda EÚ ochránila európskych výrobcov, chystá sa zaviesť clo na čínske solárne panely. Napriek odporu väčšiny vlád členských krajín, vrátane nemeckej a britskej.

Podľa HN:

“Clo na dovoz solárnych panelov do EÚ dosiahne v priemere 47 % a vstúpi do platnosti 6. júna na zatiaľ skúšobnú dobu. Komisia ho môže kedykoľvek zrušiť, ak sa s Čínou dohodne na prijateľnom riešení.”

Zuzana Zimenová: Na Slovensku sa neudiala žiadna postsocialistická katarzia

Zuzana Zimenová v recenzii knihy Škola zlatých golierov – Vzdelávanie v ére neoliberalizmu napísala:

“Na Slovensku sa neudiala žiadna postsocialistická katarzia, ktorá by z nás zmyla nános komunistickej minulosti. Žiadne zásadné zmeny, ktoré by našu socialistickú mentalitu prevrátili naruby, sa nestali. Na Slovensku nevládne Foucaultov homo economicus pod heslom Liberté! ani keď by sme prižmúrili obe oči. Namiesto tvrdo racionálnych pravidiel kapitalizmu tu totiž stále platí, rovnako ako pred štyridsiatimi rokmi, že z cudzieho krv netečie a kto nekradne zo spoločného, okráda vlastnú rodinu, že dobre sa má iba ten, kto sa vyzná v tlačenici a má kamarátov na tých správnych miestach, že pravda a spravodlivosť víťazia iba v Dobšinského rozprávkach a v reálnom živote kto si otvorí hubu, ten po nej i dostane.”

Žiadna zásadná zmena v myslení ľudí a v ich pohľade na ekonomiku sa skutočne neudiala. Dôkazom je napríklad to, že ľudia považujú využívanie dotácií za niečo celkom normálne a žiaduce. Nezáleží na tom, na akú zbytočnosť sa využijú – keď sú k dispozícii, treba ich minúť, lebo z cudzieho krv netečie. Kto začína podnikať, často sa najskôr zaujíma, na aké podnikanie môže získať dotáciu – nechce slúžiť ľuďom (ponúkať to, čo ľudia potrebujú a za čo sú ochotní zaplatiť), chce iba získať podiel na “spoločnom”.

Ak takýto postoj niekto kritizuje, tak prakticky vždy iba ako negatívny dôsledok systému založeného na zisku. Odmietanie takého systému je tiež ukážka pretrvávajúcej socialistickej mentality. Každý človek sa snaží o zisk (nie nevyhnutne o finančný – záleží na tom, čo si cení, aké má ciele a aké prostriedky potrebuje na ich dosiahnutie), ale mnohí odmietajú hospodárstvo založené na zisku. Keďže si myslia, že na zisku je založené trhové hospodárstvo, logicky teda odmietajú trhové hospodárstvo, a žiadajú štát, aby do hospodárstva zasahoval. Dotácie sú jedným zo spôsobov, ako môže štát ovplyvňovať rozhodnutia trhu. A tak ich socialistická mentalita vedie k akceptovaniu dotácií. Žiadna zásadná zmena v myslení. Inak by sa možno už za tých dvadsať rokov naučili, že trhové hospodárstvo je v skutočnosti založené na zisku a strate, že dotácie riziko straty znižujú a tak deformujú rozhodnutia podnikateľov, a preto kvôli správnemu fungovaniu trhového hospodárstva treba dotácie odmietnuť (ale existujú proti nim aj iné argumenty).

Podpora dotácií a ich akceptovanie (ako trvalej súčasti hospodárstva) – to je dôsledok pretrvávajúcej socialistickej mentality. Veľa sa od roku 1989 zlepšilo – ale žiadna postsocialistická katarzia sa neudiala.

Príjmy ČEZ v Rumunsku môžu klesnúť o 100 miliónov eur kvôli zníženiu výšky dotácií

Rumunská vláda zvažuje zníženie dotácií na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Príjmy ČEZ-u, ktorý v Rumunsku investoval do veterných elektrární, tak môžu klesnúť ročne o 100 mil. eur.

Poznámka na okraj: české Hospodárske noviny citujú rumunského ministra zahraničných vecí: „ČEZ dělá v Rumunsku po řadu let velmi výdělečný byznys.” “Biznis”, teda obchod, je dobrovoľná výmena. Firma, ktorá má príjem z dotácií, nerobí biznis, pretože dotácie, vyplácané štátom, sú financované buď z daní, alebo na dlh. Nie je to biznis, ale podieľanie sa na štátnom prerozdeľovaní.