Monthly Archives: marec 2016

Českých výrobcov bravčového mäsa ohrozujú nízke ceny

Českí výrobcovia bravčového mäsa chcú žiadať antimonopolný úrad o preskúmanie podozrenia z používania dumpingových cien zo strany ich zahraničnej konkurencie. Ak sa podozrenie potvrdí, chcú, aby konkurencii bol zakázaný dovoz bravčového do ČR. Zároveň žiadajú o zrušenie zákazu vývozu do Ruska.

Ich argumenty sú nasledovné:

1. Ak českí výrobcovia ukončia výrobu, vzrastie závislosť ČR na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia.

2. Zároveň vzrastú ceny bravčového mäsa. Žiadajú a obhajujú isté zvýšenie cien prostredníctvom zákazu dovozu, pretože inak by mohlo dôjsť k nárastu cien… Používajú argument rastu cien vo svoj prospech a zároveň bojujú za rast cien.

3. Ak nízke ceny pretrvajú, môže chov klesnúť o 20 a aj viac percent, čím sa “môže české bravčové stať minulosťou”. Pokles chovu o 20 % je teda rovný poklesu o 100 %. Aspoň podľa predsedu zväzu chovateľov.

Zdá sa, že sa inšpirovali Frédéricom Bastiatom a jeho satirou Protekcionismus aneb tři konšelé z roku 1848. V nej sa traja parížski konšeli snažia presadiť zákaz dovozu výrobkov, ktoré sa sami chystajú vyrábať. Aj oni varujú pred závislosťou na dovoze: “Pomysleli jste vůbec někdy na neustále hrozící nebezpečí, že zahyneme zimou, jestliže se ve fantazii majitelů cizích lesů zrodí nápad nedovážet již dříví do Paříže? Zakažme tedy dovoz dříví. Tak zabráníme odčerpávání našich peněz, vytvoříme domácí dřevařský průmysl a najdeme pro naše dělníky nový zdroj práce a výdělků.”

“Budeme mnohem více než doposud monitorovat situaci dovozů a cen, zdali tam není skrytá podpora,” hovorí minister poľnohospodárstva ČR. Lenže aj českí výrobcovia dostávajú dotácie na chov prasiat, a tak by zahraniční výrobcovia mohli Česko obviňovať z nekalej konkurencie. Ak by obidve strany zrušili dotácie, a sústredili sa na výrobu toho, na čo majú lepšie podmienky ako v zahraničí, neboli by na tom obidve strany nakoniec lepšie? Výroba určitého tovaru predsa nemôže byť konečným cieľom.

Akýsi analytik im radí použiť reklamu v sociálnych sieťach. Z odpovedi predsedu zväzu vidno úplnú absenciu podnikateľského ducha: nie sú na to peniaze.

Ak aj jeho kolegovia v odvetví majú tochto podnikateľského ducha, ak aj ostatní svoje podnikanie vidia ako zápas s konkurenciou, na ktorý potrebujú pomoc štátu (pretože ten môže legálne použiť násilie, napr. môže zakázať dovoz a zákaz aj vynútiť), potom niet div, že krachujú. A ak naozaj sú takí pokrytci, ako to (neúmyselne) ukázali HN, potom žiadna škoda, ak skrachujú. Kým ostanú ceny nízke, získajú na tom ich bývalí zákazníci, a ak ceny vzrastú, bude to príležitosť pre nových podnikateľov – možno takých, ktorí sa nebudú spoliehať na štátnu pomoc, do ktorej kladú svoje nádeje súčasní výrobcovia – a to až s tak veľkou dôverou, že ani neuvažujú o inom riešení.

Aktuálne úrokové sadzby ECB (marec 2016)

Kľúčová úroková sadzba: 0,00 %, v marci 2016 znížená z 0,05 %. Ide o úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie, t.j. sadzbu, za ktorú si požičiavajú banky od ECB. Graf vývoja sadzby.

Depozitná sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie: -0,40 %, od marca 2016. Záporná sadzba znamená, že banky za svoje jednodňové vklady v ECB platia úrok. V decembri 2015 bola znížená z -0,2 % na -0,3 %. Graf vývoja sadzby. Záporná sadzba existuje od júna 2014. Napriek tomu odvtedy využitie týchto vkladov vzrástlo viac ako 8-násobne, z 28 miliárd eur na 251 miliárd vo februári 2016.

Jednodňová refinančná sadzba (marginal lending facility): 0,25 %, od marca 2016.

Zdroj: TASR december 2015, TASR marec 2016, ECB september 2014, ECB december 2015, ECB marec 2016.

Fond EFSI podporí rizikovejšie podnikanie

Európsky parlament zriadil Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je podporovať väčšie riziko v podnikaní.

Odhadovanie rizika je jednou zo základných funkcií podnikateľa. Európsky parlament s pomocou tohto fondu teda skresľuje rozhodovanie podnikateľov, resp. usmerňuje ich k takým investíciám, ktoré by inak kvôli príliš vysokému riziku nerealizovali.

Tým sa opäť viac narúša fungovanie trhového hospodárstva. Trhového hospodárstvo však môže dobre fungovať iba ak sú zisky aj straty súkromné, pretože trhové hospodárstvo nie je založené na zisku, ale na cenovej kalkulácii.

Slovenská republika sa na fonde podieľa 400 miliónmi eur. EFSI má k dispozícii 21 miliárd eur z peňazí EÚ a Európskej investičnej banky. Predpokladá sa, že s pomocou týchto peňazí sa pritiahnu súkromné a štátne investície vo výške 315 miliónov eur. Medzi týchto investorov bude asi patriť aj Čína s investíciami 5 až 10 miliárd eur.

Ekonomické ukazovatele Číny

Čína má celý rad problémov, najmä nadmerné kapacity a rastúcu zadlženosť (Postoj.sk, 22.2.2016):

“Hlavný čínsky index v Šanghaji od polovice roka 2014 vzrástol o vyše 150 %, keďže najmä súkromné osoby výrazne investovali, no popri tom sa aj zadlžili. […] Bublina praskla a od vlaňajších maxím, sa kurzy prepadli takmer o polovicu.

[…]

Podľa ekonómov by celkové zadlženie Číny mohlo do roka 2019 dosiahnuť hodnotu 283 % hrubého domáceho produktu. Čínske banky by sa preto mali v nadchádzajúcich rokoch pripraviť na rastúci počet nesplatených úverov.”

Malé firmy v Británii vyzývajú ľudí, aby hlasovali za odchod z EÚ

Postoj.sk:

“List zverejnil vo štvrtok (3.3.) konzervatívny denník Daily Telegraph. Podnikatelia v ňom píšu, že voliči by si mali pred referendom, ktoré je naplánované na 23. júna, vypočuť aj ich názory, a nielen názory malej skupiny manažérov z obrovských korporácií. Práve tie totiž najviac profitujú z prístupu na jednotný európsky trh, na rozdiel od malých firiem.”

Medzitým v ČR: za referendum o vystúpení ČR z EÚ hlasovalo 44 poslancov. Pri predchádzajúcom pokuse v lete získalo podporu iba 11 poslancov.

Argumenty proti bezhotovostnej ekonomike

Zrušenie hotovosti by bolo krokom k väčšej kontrole hospodárstva štátom, čiže ďalším krokom k centrálnemu riadeniu ekonomiky. Proti zrušeniu hotovosti sa teda viac či menej dajú použiť všetky argumenty, používané proti centrálnemu plánovaniu. Článok INESSu Nedajme si hotovosť vymenúva niektoré špecifické argumenty. Možno najlepší z nich je tento:

“5. Akákoľvek transakcia sa môže stať predmetom dane. Šedá ekonomika nie je strašidlo, je to suseda, čo vám postráži deti, bratranec, ktorý vám okachličkuje kúpeľňu, či vaše vreckové synovi. Bezhotovostná ekonomika umožní štátu nárokovať si podiel na akejkoľvek finančnej transakcii medzi ľuďmi. Myšlienka transakčnej dane nie je novinkou ani na Slovensku.”

Bežní ľudia hľadia s nedôverou na správanie, ktoré je akoby na hranici zákona. Napríklad považujú takmer za zločin, ak nejaká firma používa zákonné prostriedky na zníženie základu dane z príjmu. A tak sa im môže zdať správne, ak politici bojujú proti šedej ekonomike. Spomenutý argument pripomína, že takýto boj môže ľahko preniknúť až príliš hlboko do súkromného, každodenného života.