Category Archives: Knihy

Tomáš Baťa: Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování

“Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování, kteří v něm chtějí rabovat deset, dvacet roků, a pak utéci a trávit z kořisti. Já chci pracovat v obchodě jen s lidmi, kteří se odhodlali setrvat v něm až do smrti, kteří si obchodní službu zvolili za své celoživotní povolání. Slušné živobytí taková služba zabezpečí každému. Kdo se honí za penězi, ten je nikdy nedohoní. Hleďte si práce. Dělejte ji lépe, než soused. Peníze za vámi přiběhnou samy.” (Tomáš Baťa: Úvahy a projevy. Kapitola 04.00 – Hospodář.)

Táto kniha Baťových úvah a prejavov je dostupná ako audiokniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet a na podnikanie, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch. Odporúčam každému, kto chce začať s podnikaním.

Milton Friedman: Za vším hledej peníze (PDF zdarma)

Milton Friedman: Za vším hledej peníze. Praha: Liberální institut a Grada Publishing, 1997. ISBN 80-7169-480-0 (PDF, veľkosť 19,4 MB).

Originál vyšiel pod názvom Money Mischief.

Na stranách 199-200 v poznámke č. 91 Friedman vysvetľuje, prečo považuje americkú centrálnu banku FED za súčasť vlády, a nie za súkromný podnik:

“Rada guvernérů Federálního rezervního systému se skládá ze sedmi členů jmenovaných prezidentem za pomoci a na doporučení Senátu. Je to tedy jasně část vlády.

Problémy vyvstávají proto, že dvanáct Federálních rezervních bank je federálně povolenými korporacemi, každá má své akcionáře, ředitele a prezidenta. Akcionáři každé z bank jsou členské banky příslušného distriktu a ty volí 6 z jejich 9 ředitelů. Zbylí 3 ředitelé jsou jmenování Radou guvernérů. Kadžá členská banka je povinna koupit množství akcií rovnající se 3 procentům svého kapitálu a přebytku. Také formálně jsou federální rezervní banky soukromě vlastněné.

Dividendy placené z akcií jsou ovšem omezeny na 6 procent. Jakýkoli dodatečný příjem převyšující náklady je postoupen ministerstvu financí (téměr 20 mld dolarů v roce 1989). Rada ředitelů každé členské banky jmenuje výkonné úředníky banky. Rada guvernérů má ale právo veta a ve skutečnosti často hrála významnou úlohu ve jmenování prezidentů členských bank.

Nakonec se dostáváme k nejdůležitějšímu orgánu celého systému vedle Rady guvernérů, kterým je Výbor pro operace na volném trhu, jeho členy je sedm guvernérů a 12 prezidentů bank. Ovšem pouze pět prezidentů může v kterémkoli okamžiku hlasovat, takže Radě guvernérů je garantována konečná kontrola.

V krátkosti řečeno, tento systém je ve skutečnosti částí vlády, navzdory kouřové cloně formálního soukromého vlastnictví členských bank.”

Václav Klaus o tejto Friedmanovej knihe napísal:

“Peníze hýbou světem. Peníze, jeden z největších “vynálezů” lidstva, plní svou záslužnou a blahodárnou úlohu, ulehčují a zlevňují směnu, umožňují rozkvět hospodářství… Ovšem pouze do doby, než se dostávají do rukou nezodpovědných vlád a stávají se nástrojem hospodářské politiky. Inflace papírových peněz Francouzské revoluce, hyperinflace první sovětské měny, ale i hyperinflace rozvracející hospodářství latinskoamerických zemí před několika málo lety či inflační zkušenost 70. let celého západního světa usvědčují vlády z fatální nekompetentnosti. Profesor Friedman neopakovatelným způsobem využívá svých celoživotních zkušeností a pojednává o neočekávaných a nezamýšlených účincích peněz a rozhodnutí centrálních měnových autorit v minulosti i současnosti na politický vývoj mnoha zemí.”

Recenzia knihy Petra Schiffa Ekonomické bajky pro studované i laiky

Recenzia knihy Peter D. Schiff: Ekonomické bajky pro studované i laiky. Jak ekonomika roste a proč krachuje. Praha: Dokořán, 2010, 256 s.

“Schiffova knižka Ekonomické bájky pre študovaných aj laikov s podtitulom Ako ekonomika rastie a prečo krachuje je napísaná jednoducho a čitateľne, je teda vhodná aj pre laikov so záujmom o veci ekonomické. Čitateľovi v nej na jednoduchých príkladoch vysvetľuje základné ekonomické pojmy a zákonitosti.”

Učebnica ekonómie s politickým cieľom

Druhá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Cieľom knihy Ekonómia v novej ekonomike je pomôcť naplniť ciele stanovené Európskou úniou v Lisabonskej stratégii 1.

Prof. Lisý v Úvode píše (str. 15):

“Prechod k novej ekonomike je najzreteľnejší najmä v USA, Austrálii a v Japonsku. Aj krajiny Európskej únie vrátane Slovenska majú ambíciu vytvoriť najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku, ktorá zabezpečí trvalý a ekologicky vyvážený ekonomický rast a vysokú životnú úroveň. Táto stratégia sa má realizovať pomocou takých nástrojov a opatrení, ktoré sú charakteristické pre novú ekonomiku. Tejto výzve je preto prispôsobená štruktúra, obsah a celkové zameranie tejto knihy.”

Nie je vôbec zrejmé, prečo by EÚ mala byť najkonkurenčnejšou a najdynamickejšou ekonomikou. A Ekonómia v novej ekonomike sa takým detailom nezaoberá, neodôvodňuje potrebu tohto cieľa. Svoj cieľ autori jednoducho prevzali od politikov, čo zreteľne vidíme na str. 70:

“Vo všeobecnosti možno povedať, že prechod k novej ekonomike je pomalší v európskych krajinách než napr. v USA a v Austrálii. V snahe prekonať toto zaostávanie prijala Európska únia v roku 2000 tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby krajiny Európskej únie v priebehu nasledujúceho desaťročia vytvorili najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku vo svete, ktorá by bola schopná trvale ekonomicky rásť a prinášať svojim občanom lepšie pracovné miesta a vyššiu úroveň sociálneho porozumenia.” (Mimochodom, je charakteristické, že sa tu hovorí o lepších pracovných miestach pre občanov, ale nie o podnikaní občanov.)

Keď porovnáme túto charakteristiku Lisabonskej stratégie s vyššie uvedeným citátom z Úvodu, zistíme, že prof. Lisý pridal iba slovko “ekologicky” – inak je cieľ rovnaký.

Ale prečo autori Ekonómie v novej ekonomike považujú za potrebné hovoriť o týchto cieľoch v úvode k učebnici teórie ekonómie? Má takýto cieľ nejaký vplyv na teóriu? Mal by mať? Myslím si, že by nemal mať vplyv; ale má. Potom už nejde o čistú teóriu, ale skôr o odôvodnenie konkrétnej hospodárskej politiky. A takto je potrebné chápať Ekonómiu v novej ekonomike: ako učebnicu hospodárskej politiky. Ak máme brať slová z Úvodu vážne, potom Ekonómia v novej ekonomike je pokusom o vytvorenie návodu na naplnenie Lisabonskej stratégie. Preto by bolo vhodnejšie, ak by táto kniha niesla názov Hospodárska politika v novej ekonomike. Iba sekundárne a okrajovo sa venuje čistej ekonomickej teórii, pričom formulovanie jej teórie je ovplyvnené vopred daným cieľom 2. Toto je azda najväčší nedostatok Ekonómie v novej ekonomike.

Vidíme teda, že Ekonómia v novej ekonomike sa zaoberá normatívnou ekonómiou. Ekonomická teória by však mala začínať od pozitívnej ekonómie – najskôr musíme poznať, ako hospodárstvo funguje, až potom (ak vôbec) môžeme hovoriť, ako by hospodárstvo malo fungovať. Ale akceptujme na okamih prístup autorov. Čo môžeme potom povedať o stanovenom cieli? Je správny, je taký cieľ žiaduci? Porovnajme, čo o tejto téme hovorí John Taylor Gatto:

“Všetky globálne ambície sú založené na definícii produktivity a dobrého života tak odcudzenej od bežnej ľudskej reality, že som presvedčený, že je chybná, a že väčšina ľudí by so mnou súhlasila, ak by dokázali vidieť alternatívu. Mohli by sme byť schopní vidieť, že ak si znova osvojíme filozofiu, ktorá lokalizuje zmysel tam, kde sa zmysel skutočne nachádza – v rodinách, v priateľoch, v plynutí ročných období, v prírode, v jednoduchých obradoch a rituáloch, v primeranej nezávislosti a v primeranom súkromí, vo všetkých tých voľne dostupných a lacných veciach, na ktorých sa zakladajú skutočné rodiny, skutoční priatelia, a skutočné spoločenstvá – potom by sme boli natoľko sebestační, že by sme vôbec nepotrebovali tú materiálnu ‘dostatočnosť’, o ktorú máme mať podľa našich globálnych ‘expertov’ obavy.” (John Taylor Gatto, Dumbing Us Down.)

Gatto nie je ekonóm; tridsať rokov bol učiteľom na základnej škole, a už viac ako dve desaťročia študuje históriu školstva, ktoré, dalo by sa povedať, politici považujú za jeden z nástrojov hospodárskej politiky.

Tento Gattov výrok nespomínam kvôli kritike globalizácie, či kritike dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti krajiny; citoval som ho ako kritiku predstavy, že je z nejakého dôvodu nutné zamerať sa iba na prispôsobenie sa globalizácii a tzv. novej ekonomike, lebo inak by sme, vraj, nedosiahli trvalo udržateľný rast atď. Teória ekonómie nemá prečo mať za cieľ takúto vec; má v prvom rade vysvetliť ekonomické konanie človeka, a koncepty ako výmena, dopyt, ponuka, deľba práce, peniaze, a pod. Až potom, aj to iba s istou rezervou a iba možno, sa dá z tejto teórie odvodzovať nejaká hospodárska politika, zameraná na určité ciele (napr. na trvalo udržateľný rast). To ale nie je súčasť ekonómie ako takej.

Gatto ukazuje, že nie je nutné považovať za cieľ hospodárstva dosiahnutie maximálnej efektívnosti, konkurenčnosti, dynamickosti. Človek nemá slúžiť hospodárstvu, ale hospodárstvo človeku. Preto pri hľadaní hospodárskej politiky je nutné pýtať sa, čo je cieľom ľudí, čo im pomôže dosiahnuť ich ciele. Túto otázku si Lisý a kolektív nekladú. Formuláciu cieľa preberajú od politikov.

Ekonómia v novej ekonomike diskusii o ekonomickej teórii venuje relatívne málo priestoru, a relatívne veľa priestoru necháva pre hospodársku politiku, resp. úvahám o tom, ako by hospodárstvo malo fungovať. Toto si teda musíme uvedomovať, a nechápať Ekonómiu v novej ekonomike primárne ako učebnicu ekonómie. V skutočnosti ide o text, ktorý môže niektorým ľuďom (napr. politikom) slúžiť na obhajobu ich cieľov (napr. tých, ktoré sú definované v Lisabonskej stratégii). Či tento dôraz na hospodársku politiku bol úmyselný, alebo či takáto náplň textu vyplynula z prirodzenej náklonnosti autorov k politickým riešeniam (mohli by sme tiež povedať: k centralizovanému riadeniu), na to nie je ľahké nájsť odpoveď. A tak sa radšej venujme konkrétnym chybám a omylom, ktorých nesprávnosť môžeme ľahko dokázať. To v ďalších častiach poznámok ku kritike Ekonómie v novej ekonomike.

Prvú časť si môžete prečítať tu: Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike.

Poznámky:

1) V roku 2010 nenaplnenú Lisabonskú stratégiu nahradil nový desaťročný plán s názvom Európa 2020, v ktorom sa používajú nové pojmy – “inteligentný rast” a “inkluzívny rast”, a už sa nekladie za cieľ vytvoriť najkonkurenčnejšie hospodárstvo, ale skromnejšie: konkurencieschopnejšie.

2) Konkrétne to môžeme vidieť napr. na predpoklade, podľa ktorého ideálne trhové hospodárstvo v maximálnej miere využíva zdroje, t.j. predpokladá sa maximálna efektívnosť.

Kritika Samuelsonovej Ekonómie

Ekonómia od Paula Samuelsona je azda najznámejšia učebnica ekonómie, bežne uvádzaná v zozname literatúry k ekonomickým predmetom. Spoluautorom neskorších vydaní bol William Nordhaus.

Je táto kniha vhodná ako úvod do štúdia ekonómie? Pár užitočných poznámok k tejto otázke nájdeme v článku Prečo nečítať Samuelsona. Napríklad:

“Príčiny kritiky sú veľmi rozmanité. Sústreďujú sa napríklad na neodôvodnené hodnotové súdy o žiaducich štátnych zásahoch do trhového mechanizmu. Známy je príklad s prímorskými majákmi, ktoré Samuelson vyhlasuje za typický príklad verejného statku, ktorý nemôže zabezpečovať súkromný sektor, pretože je ťažké túto službu spoplatňovať a kvôli tomu to musí robiť štát. Iný slávny ekonóm, Ronald Coase, vyvrátil tento názor historickými dôkazmi, podľa ktorých súkromné majáky v Británii fungovali po stáročia a lode sa spoplatňovali v prístavoch.”

Iným dobre známym príkladom je Samuelsonova predpoveď, že ekonomika Sovietskeho zväzu predbehne ekonomiku USA. Čas, kedy sa to má stať, v každom ďalšom vydaní posúval ďalej do budúcnosti. Vo vydaní z roku 1985 už túto predpoveď neuvádza.

Slovenský preklad knihy Jesúsa Huertu de Sota Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie

Konzervatívny inštitút vydal slovenský preklad knihy španielskeho profesora ekonómie Jesúsa Huertu de Sota Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie.

“V knihe Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie je spracovaná kritická analýza socializmu v duchu subjektivistickej metodiky rakúskej ekonomickej školy a jej teórie procesov spoločenskej interakcie. Výsledkom tohto prístupu je nové ponímanie socializmu, ktoré zahŕňa jeho najvnútornejšiu podstatu: systematické inštitucionalizované donucovanie jednotlivcov ako jeho základné východisko.” (KI)

Anglická verzia pod názvom Socialism, Economic Calculation and Entrepreneurship je k dispozícii zdarma vo formáte PDF na stránke autora (odkaz priamo na súbor PDF, 2,88 MB).

Friedman: Inflácia je vždy peňažný jav

“Poznání, že výrazná inflace je vždy a všude peněžním jevem, je počátkem pochopení příčin a léčení inflace.” (Milton Friedman: Za vším hledej peníze, str. 188)

Celý text Friedmanovej knihy Za vším hledej peníze (v anglickom origináli vyšla pod názvom Money Mischief) je k dispozícii na stránke Liberálního institutu (PDF, cca. 20 MB).

Pojem inflácia sa používa v dvoch rôznych významoch, preto je dôležité rozlišovať medzi peňažnou infláciou a cenovou infláciou. Friedman má na mysli cenovú infláciu. S použitím spomenutého rozlíšenia dvoch významov pojmu inflácia môžeme povedať, že podľa Friedmana je cenová inflácia dôsledkom veľkej peňažnej inflácie, pričom rast cien sa objavuje vtedy, ak množstvo peňazí rastie oveľa rýchlejšie ako množstvo tovaru a služieb (porovnaj Za vším hledej peníze, str. 188). Tento Friedmanov názor je azda správny; avšak negatívne dôsledky peňažnej inflácie existujú aj vtedy, ak nedochádza k rastu cien (t.j. aj vtedy, ak rast množstva peňazí je pomalší ako rast množstva tovarov a služieb).