Category Archives: Kritika dotácií

HN: Dotované priemyselné parky mali priniesť 85-tisíc pracovných miest. Výsledkom je polovica

HN:

“Na Slovensku máme 73 takýchto lokalít [priemyselných parkov], ktoré dotoval štát alebo Brusel. Viac ako pätina z nich však dodnes zíva prázdnotou. Čo je ešte horšie, tieto parky sľubovali vznik viac ako 80-tisíc pracovných miest. Realitou je polovica.”

Reklamy

ČNB: Investície v ČR sa príliš spojujú s dotáciami z EÚ

Podľa Českej národnej banky v ČR rastie podiel investícií spolufinancovaných z fondov EÚ na celkových investíciach, ktoré české firmy vynakladajú na svoj rozvoj. Ihned.cz:

“Ekonom Vojtěch Benda, který je od července (2016) ve vedení České národní banky (ČNB), upozorňuje na problém, který podle něj může ohrozit konkurenceschopnost českého hospodářství: firmy své investice odvíjejí od cyklu čerpání evropských dotací. Podle Bendy by podniky měly investovat do zvýšení produktivity spíš na základě potřeb a strategií, než podle termínů stanovených v Bruselu.”

O tom, ako dotácie môžu ohroziť konkurencieschopnosť, som písal v článku Eurofondová propaganda:

“Firma, ktorá dotácie prijíma, sa musí zamerať na takú činnosť, pri ktorej jej vzniká nárok na dotácie. Ak sa zdroj dotácií vyčerpá, firma sa dostane do ťažkostí. Konkrétny príklad: EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín. Z dlhodobého pohľadu je pre firmu lepšie sústrediť sa na takú činnosť, ktorá nie je závislá na politických rozhodnutiach.”

Investičné stimuly 2002-2016

Krátky prehľad investičných stimulov, udelených v rokoch 2002-2016.

Štát bude prispievať bohatým na nové autá

Môžeme Slováka, kupujúceho auto za 30 tisíc eur, nazvať bohatým?

Ak áno – je správne, aby štát prispieval na kúpu takéhoto automobilu?

Štát chce použiť 5 miliónov eur z Recyklačného fondu na dotácie vo výške 5 000 eur na kúpu elektromobilu. Podľa Živé.sk: “Ceny elektromobilov a plug-in hybridov však málokedy podliezajú cenovú hranicu 30 tisíc eur s DPH, väčšinou bývajú omnoho vyššie.”

Médiá prijali túto správu s nadšením. Štátne zásahy do hospodárstva sú skrátka považované za samozrejmé a správne – pre novinárov je to dávno vyriešená otázka.

Ak bude štát podporovať nejakú technológiu, bude to na úkor iných alternatív. Ako však môže štát dnes vedieť, ktorá z týchto alternatív je najlepšia? Bolo by lepšie, ak by tieto alternatívy mohli medzi sebou súťažiť. Dotáciami pre jednu technológiu bude štát motivovať podnikateľov, aby sa prestali venovať vývoju iných technológií.

M. Vlachynský z Iness o tejto téme v roku 2013 napísal:

“Vezmime si nasledovnú, viac ako reálnu situáciu. Stavebný robotník Adam z Medzilaboriec od roku 1987 jazdí do práce na svojej Škode 105MB, ktorá vytvára kvalitnejšiu dymovú clonu ako ruský torpédoborec. Deti má vyštudované, hypotéku splatenú a firma mu konečne trocha zvýšila plat. Tak sa rozhodne vymeniť embéčku za nové auto, povedzme rumunskej či francúzskej výroby. Jeho produkcia emisií sa napriek kúpe konvenčného auta rapídne znížila.

A teraz alternatívny scenár – Adam si nové auto nekúpil, pretože on a jeho zamestnávateľ museli zaplatiť vyššie dane. Tie dane pôjdu na dotáciu elektromobilu, ktorý sa rozhodol kúpiť bratislavský manažér Cyril. Cyril má rád svoje 12-válcové SUV a nemieni sa ho vzdať, potrebuje darček na dcérine 18. narodeniny. A keďže chcú ukázať, že im na planéte záleží, dohodli sa na elektromobile. Žiadne emisie sa neznížili, v rodine len pribudlo ďalšie auto.”

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurofondov v ČR

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurodotácií v ČR, podľa českých Hospodárskych novín.

ČR minula stovky miliónov korún na propagáciu eurodotácií, povedomie verejnosti o nich sa však nezlepšilo

Svobodný monitor:

“Stát v Česku vynaložil stovky milionů korun na propagaci evropských fondů, projektů a operačních programů. Povědomí veřejnosti o pomoci z Evropské unie však nevzrostlo. O tomto svém zjištění informoval Nejvyšší kontrolní úřad (NKÚ).”

Agrodotácie škodia chudobným aj životnému prostrediu

“Dotované poľnohospodárstvo vo vyspelom svete je jednou z najväčších prekážok ekonomického rastu v rozvojovom svete. V roku 2002 priemyselné štáty v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) minuli celkom 300 miliárd dolárov na podporu cien plodín, platby za výrobu a iné poľnohospodárske programy. Tieto dotácie povzbudzujú nadprodukciu. Trhy sú zaplavené prebytkovými plodinami, predávanými za cenu nižšiu, ako náklady výroby, stláčajúc tak svetové ceny. Štáty s nedotovanými tovarmi sú prakticky vylúčené zo svetových trhov, ničiac tak ich lokálne ekonomiky. Poľnohospodárske dotácie navyše vedú k environmentálnej škode v bohatých aj chudobných národoch.” (Max Borders a H. Sterling Burnett: Farm Subsidies: Devastating the World’s Poor and the Environment)