Category Archives: Podnikanie

ČNB: Investície v ČR sa príliš spojujú s dotáciami z EÚ

Podľa Českej národnej banky v ČR rastie podiel investícií spolufinancovaných z fondov EÚ na celkových investíciach, ktoré české firmy vynakladajú na svoj rozvoj. Ihned.cz:

“Ekonom Vojtěch Benda, který je od července (2016) ve vedení České národní banky (ČNB), upozorňuje na problém, který podle něj může ohrozit konkurenceschopnost českého hospodářství: firmy své investice odvíjejí od cyklu čerpání evropských dotací. Podle Bendy by podniky měly investovat do zvýšení produktivity spíš na základě potřeb a strategií, než podle termínů stanovených v Bruselu.”

O tom, ako dotácie môžu ohroziť konkurencieschopnosť, som písal v článku Eurofondová propaganda:

“Firma, ktorá dotácie prijíma, sa musí zamerať na takú činnosť, pri ktorej jej vzniká nárok na dotácie. Ak sa zdroj dotácií vyčerpá, firma sa dostane do ťažkostí. Konkrétny príklad: EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín. Z dlhodobého pohľadu je pre firmu lepšie sústrediť sa na takú činnosť, ktorá nie je závislá na politických rozhodnutiach.”

Reklamy

Sklamanie startupov zo štátnej “pomoci”

Štátna agentúra Slovak Business Agency organizuje konferenciu TechMatch 2015, určenú pre “startupy”. Rozpočet pôvodne počítal s nákladmi vo výške 1,4 milióna eur. Po kritike zo strany médií kvôli predraženosti rozpočtu (napr. na výmenu obrusov sa počítalo s nákladmi 1500 eur) SBA zverejnila revidovaný rozpočet s nákladmi 1,1 milióna eur.

Štát tento rok vyhradil na podporu startupov 1,5 milióna eur. Z toho 73 % chce minúť na jednu konferenciu.

Ján Trangel zo Živé.sk opísal svoje rozčarovanie nad touto konferenciou v komentári Škoda jednej IT konferencie. Trangel najskôr celkom neodôvodnene dúfal, že štát zorganizuje podujatie, ktoré nám bude môcť “závidieť celý región”. Štát však celé podujatie zorganizoval spôsobom charakteristickým pre štát – podľa hesla “z cudzieho krv netečie”, pretože každý sa o cudzie prostriedky stará menej hospodárne ako o vlastné. No a štát používa iba cudzie prostriedky: peniaze daňových poplatníkov. Nechcem týmto kritizovať organizátorov. Oni to vôbec nemuseli myslieť zle. Možno sa iba snažili všetko zabezpečiť na čo najvyššej úrovni v rámci rozpočtu, ktorý im niekto určil. Toto nie je podstata celého problému. Problém je v tom, že ľudia kladú na štát príliš vysoké a nereálne nároky. (To nie je žiadna novinka. Už v roku 1919 to tvrdil minister Rašín, a ešte pred ním napr. Frédéric Bastiat, a pred ním istotne aj iní.)

Podľa Trangela sú náklady na konferenciu zbytočne vysoké. Zbytočne, pretože cieľom konferencie malo byť pomôcť startupom, a tomuto sa mali podriadiť výdavky. Namiesto toho rozpočet počíta s výdavkami, ktoré tomuto cieľu neslúžia. Podľa Trangela sa tak konferencia razom stala “hanbou roka”.

Teda prečo celá vec skončila takto? Skončilo by to takto, ak by konferencia bola organizovaná súkromnou firmou, celkom bez účasti štátu? Pravda, v tom prípade by účastníci museli zaplatiť vstupenku. Ale aspoň by z toho niečo bolo. Takto je z toho vraj “hanba” – ale čia hanba? Možno pre SBA… a možno skôr pre tých, ktorí chceli niečo za nič… Nech sa z toho poučia.

Na okraj: 1,1 milióna eur za takú štátnu konferenciu, to ani nie je veľké plytvanie. Stávajú sa aj zaujímavejšie prípady. Napr. za logo pre Regionálny operačný program štát zaplatil 2,5 milióna korún – 82900 eur… za jedno logo…

Niekoľko krátkych poznámok k problému štátnej podpory podnikania si môžete prečítať tiež v týchto článkoch:

Základná chyba pred začiatkom podnikania

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Príklady štátneho plytvania nájdete v kategórii Zlyhanie štátu.

Tomáš Baťa: Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování

“Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování, kteří v něm chtějí rabovat deset, dvacet roků, a pak utéci a trávit z kořisti. Já chci pracovat v obchodě jen s lidmi, kteří se odhodlali setrvat v něm až do smrti, kteří si obchodní službu zvolili za své celoživotní povolání. Slušné živobytí taková služba zabezpečí každému. Kdo se honí za penězi, ten je nikdy nedohoní. Hleďte si práce. Dělejte ji lépe, než soused. Peníze za vámi přiběhnou samy.” (Tomáš Baťa: Úvahy a projevy. Kapitola 04.00 – Hospodář.)

Táto kniha Baťových úvah a prejavov je dostupná ako audiokniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet a na podnikanie, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch. Odporúčam každému, kto chce začať s podnikaním.

Facebook kúpi Whatsapp za 19 miliárd USD

Facebook kúpi firmu Whatsapp za 19 miliárd dolárov. Whatsapp má 450 miliónov užívateľov, každý týždeň získa údajne 7 miliónov nových zákazníkov. Ak vás šokuje suma, ktorú Facebook zaplatí, zamyslite sa nad tým, akú kvalitu v porovnaní s konkurenciou musí mať firma, ktorá od svojho založenia v roku 2009 získala 450 miliónov zákazníkov.

Podnikateľ: chamtivý, sebecký, bezohľadný… alebo je to inak?

Podnikanie má na Slovensku zlé meno, možno predovšetkým kvôli vývoju podnikania na začiatku deväťdesiatych rokov. Tento vývoj však súvisel so spôsobom privatizácie štátneho majetku. Mnohí z vtedajších “podnikateľov” v skutočnosti neboli podnikateľmi; podnikateľom sa človek nestáva získaním podniku politickými prostriedkami.

Ivica Ďuricová, podnikateľka “na voľnej nohe”, v článku Podnikateľ v očiach verejnosti ako jeden z ďalších dôvodov uvádza, že v médiách sa v súvislosti s podnikaním informuje väčšinou o negatívnych veciach. Niet sa čo čudovať, že v hlavách ľudí je podnikateľ negatívnou postavou.

Ja k tomu dodávam: táto zafixovaná negatívna predstava o podnikateľovi spôsobuje, že ľudia pozitívne veci, za ktoré vďačia podnikateľom, nespájajú s podnikaním. A opačne: negatívne veci, pokiaľ sa týkajú tovarov a služieb, automaticky spájajú s podnikaním a údajnou chamtivosťou podnikateľov; veď koľko ľudí by bolo ochotných pripustiť, že klesajúca kvalita výrobku pri nezmenenej cene môže byť dôsledkom peňažnej inflácie, ktorej príčinou je štátna hospodárska politika? Namiesto toho si myslia, že podnikateľ si tak na ich úkor zvýšil zisk.

Autorka v článku cituje viacero výrokov z filmu Povolanie podnikateľ, dovolím si dva z nich uviesť:

“Mnohí považujú podnikateľov za ľudí principiálne motivovaných chamtivosťou. Iste, existujú chamtiví podnikatelia, ale sú aj chamtiví právnici, chamtiví lekári a chamtiví odborári.” (Samuel Greg, The Commercial Society)

“…nesprávna viera v to, že druhí dosahujú úspech na náš vlastný úkor. Tiež to podporuje závisť. Namiesto toho, aby ľudia oslavovali úspechy iných, závidia im a žiadajú vládu, aby obmedzila tých úspešných.” (George Gilder, Discovery Institute)

Slovensku by pomohlo, ak by viac ľudí podnikalo. Na to je potrebné zbaviť sa averzie voči podnikaniu. No a tomu by pomohlo (okrem lepšieho poznania ekonómie), ak by sme si viac všímali súvislosť medzi podnikaním a pozitívnymi výsledkami podnikateľskej činnosti. Skúste sa zamyslieť nad tým, koľko užitočných výrobkov a služieb denne využívate; a koľko z nich je výsledkom podnikania. Takmer všetky.

Pozitívne pôsobenie podnikateľov možno ľahko vidieť napr. na príklade vývoja počítačov a mobilných telefónov. Ale aj obyčajné tovary a služby sú poskytované podnikateľmi. Sotva by mal podnikateľ zlé meno, ak by si ľudia uvedomovali, že podnikateľská snaha je za každým obchodom, v ktorom nakupujú (väčšinou ku svojej spokojnosti, aj keď sa z povinnosti pohoršia nad cenou). Ak by chamtivosť, nečestnosť, bezohľadnosť boli charakteristické pre podnikanie, potom ako by ste mohli denne nakupovať od takých podnikateľov?

Podnikatelia svojou snahou zarobiť – snahou poskytnúť také výrobky a služby, ktoré sú ľudia ochotní nakupovať, pomáhajú zlepšovať kvalitu života a životnú úroveň. Preto by mali mať dobré meno. A tých zlých spomedzi nich treba nazývať pravými menami: pretože ten kto kradne je zlodej, ten kto podvádza je podvodník. Takí ľudia sa nájdu vo všetkých profesiách.

Dr. Pavel Blaho k americkým Slovákom (1901): Nie politika, ale práca vás vyzdvihla

Lekár, publicista, politik a národný buditeľ Dr. Pavel Blaho (1867-1927) v lete roku 1893 ešte ako študent odišiel na pozvanie P. V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Rovniankových Amerikánsko-slovenských novinách. Neskôr sa vrátil na Slovensko. V roku 1901 v príhovore americkým Slovákom napísal:

“Prácou ste si, bratia, získali uznanie a poctivé postavenie v cudzom svete. Nie politika, ale v prvom rade práca vás vyzdvihla na dnešný stupeň moci a vážnosti. V tomto je vaša sila a význam v budúcnosti.

A čo vás viedlo k tejto usilovnej práci, k takejto intenzívnej činnosti v Novom svete?

Iste skúsenosť, že tak doma, ako aj v Amerike by ste boli márne čakali kus chleba od iných a nadarmo by ste sa boli doprosovali milosti a podpory od vlády a od mocných pánov. Tu ste sa chytili hesla: Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže. Áno, svojpomoc, nezlomná snaha vlastnou silou a prácou prísť k slobode a osvete a k dôstojnému postaveniu medzi prisťahovanými národmi v Amerike vás priviedla na stupeň, na ktorom sa nachádzate dnes!” (Citované podľa: Rovnianek, P. V.: Zápisky zaživa pochovaného)

O dve desaťročia neskôr bol v Československu prístup ľudí taký, že vtedajší minister financií Alois Rašín písal “co všechno kde kdo od státu chce, jest přímo neuvěřitelné”.

A aj dnes je u nás prístup k riešeniu problémov skôr opačný, než aký mali americkí Slováci:

“Ďalším náznakom slovenského plávania po prúde je budovanie závislosti na štáte. Komunizmus výrazne prispel k prebujneniu vzťahu štát – jednotlivec. Sme nainfikovaní rôznymi predstavami, aké sú povinnosti štátu voči nám. Očakáva sa, že väčšinu problémov v spoločnosti vyrieši štát. Vyleje sa niekde rieka? Skrachuje podnik? Médiá, krčmy a domácnosti sú hneď plné diskusií o tom, čo mal, má a bude musieť štát spraviť.” (Katarína Danišková: Národ zamestnancov)

(Zdroj údajov o živote Dr. Blahu: Wikipédia.)

Rada začínajúcim podnikateľom

Myslím, že platí pre všetkých, nie iba pre tých “na voľnej nohe”.

“Pokud se rozhodnete pro podnikání na volné noze, je velice důležité, abyste pochopili, že jde v zásadě o běh na dlouhou trať. Není kam spěchat a vy nemáte absolutně žádnou povinnost účastnit se na soudobém pracovním šílenství (čeští manažeři běžně přiznávají pracovní dobu až 16 hodin denně). Uvědomte si, že špičkový profesionál zraje s časem a nabytými zkušenostmi, takže jeho kariéra obvykle vrcholí v samotném závěru. Na tom nic neuspěcháte, a proto ani není třeba se někam hnát.” (navolnenoze.cz)