Tag Archives: Čerpanie eurofondov

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurofondov v ČR

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurodotácií v ČR, podľa českých Hospodárskych novín.

Reklamy

Podnikam.sk: Pre pochybné čerpanie eurofondov môže SR prísť o milióny

Podnikam.sk: Pre pochybné čerpanie eurofondov môže SR prísť o milióny

Ivan Kuhn: Nekonečné slávnosti čerpania

Ivan Kuhn (Konzervatívny inštitút): Nekonečné slávnosti čerpania:

“A keď už sme pri eurospeaku, zaklínacím slovom je čerpanie. Týmto slovom sú fascinované aj slovenské médiá. Vyčerpáme, nevyčerpáme? Podarí sa vyčerpať eurofondy na 100 percent? Alebo iba na 99 percent? Pri týchto debatách si vždy predstavujem živiteľa rodiny, ako v deň výplaty príde v neskorých večerných hodinách z krčmy a radostne svojej manželke oznámi, že vyčerpal mesačnú výplatu na 90 percent. Iba na 90 percent?

Ešteže na vyčerpanie zvyšných 10 percent ostáva ďalších x dní do výplaty. Bol by hriech, keby „prepadli“. Lebo z pohľadu väčšiny parlamentných strán, väčšiny starostov a primátorov a zrejme aj väčšiny obyvateľov Slovenska, hriech nie je peniaze rozflákať na nezmysly, hriech je nečerpať.”

Kuhnov článok sa týka zväčša zneužívania eurofondov. Eurofondy sú však problematické aj z iných hľadísk. O nich sa veľmi stručne píše v článku Ekonomického zápisníka Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

HN “informujú” čitateľov: V eurofondoch patríme k najpomalším krajinám:

“Slovensko je na chvoste v čerpaní eurofondov. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky sme ku koncu minulého roku obsadili nelichotivú 22. priečku.”

Slová “na chvoste”, “nelichotivú” čitateľovi podsúvajú, že nečerpať fondy je pre nás nevýhodné. HN teda predpokladajú, že pre nás (čím majú asi na mysli obyvateľov Slovenska) je z nejakého pohľadu nevýhodné nevyužiť ponúkané peniaze. Zrejme z ekonomického hľadiska: tu sú peniaze, keď ich zoberiem, budem sa mať lepšie bez ohľadu na to, ako ich použijem.

Pre každú konkrétnu firmu existujú najmenej dva vážne argumenty proti takémuto pohľadu.

Prvý argument je ekonomický. Firma, ktorá dotácie prijíma, sa musí zamerať na takú činnosť, pri ktorej jej vzniká nárok na dotácie. Ak sa zdroj dotácií vyčerpá, firma sa dostane do ťažkostí. Konkrétny príklad: EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín. Z dlhodobého pohľadu je pre firmu lepšie sústrediť sa na takú činnosť, ktorá nie je závislá na politických rozhodnutiach.

Druhý argument je etický. Účel nesvätí prostriedky. Politici dávajú k dispozícii peniaze pre eurofondy. Ak chce firma podnikať eticky, musí sa pýtať: odkiaľ sú peniaze, ktoré za naše podnikanie dostaneme? Peniaze z eurofondov boli získané buď donútením daňových poplatníkov, alebo na dlh. V oboch prípadoch náklady na eurofondy nenesú tí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mnohí z tých, ktorí eurofondy v skutočnosti financujú, sú proti takémuto použitiu svojich daní. Potom by sa firma, ktorá chce podnikať eticky, mala pýtať, či je morálne použiť na svoju činnosť takto získané peniaze.

Okrem týchto argumentov môžeme uviesť aj ďalšie, vzťahujúce sa nie len na firmu, ale na každého.

Dotácie sú nástroj centrálneho riadenia. Štát, resp. Únia takto ovplyvňuje, čo a ako sa bude vyrábať. Dotácie neslúžia na vytvorenie bohatstva. Dotácie bohatstvo iba presúvajú, prípadne znižujú, ak sa použijú neefektívne. Dotácie bránia fungovaniu trhového hospodárstva ovplyvňovaním cenovej kalkulácie. Umožňujú podnikať v takej oblasti, v ktorej by daná firma bez dotácií dosiahla stratu. Dotácie teda pomáhajú socializovať straty; zisky pritom ostávajú súkromné. Trhové hospodárstvo môže fungovať iba ak sú aj zisky, aj straty súkromné.