Tag Archives: Štát vs. spoločnosť

Fedor Gál: Osobne by som radšej veril svojprávnym občanom a komunitám, ako štátu

„Osobne by som radšej veril svojprávnym občanom a komunitám, ako štátu, ktorý sa tvári, že vie, čo potrebujú ľudia ku šťastiu, a servíruje im to hlava-nehlava bez ohľadu na zdravý rozum a fakt, že je tu k našim službám, a nie naopak. Akurát svojprávnych občanov a ich komunít je trvalý nedostatok.“ (Fedor Gál)

Citované v článku Budúcnosť školstva je v municipalizácii.

Reklamy

Frédéric Bastiat: Keďže sme márne vyskúšali toľko rôznych systémov, bolo by dobré vrátiť sa k slobode

“Spoločenské orgány sú tiež stvorené na to, aby sa harmonicky rozvíjali v prostredí slobody. Preč teda so šamanmi a organizátormi! Preč s ich reťazami, povrazmi a hákmi! Preč s ich umelými opatreniami! Preč s vládou vytvorenými pracovnými miestami, s centralizáciou, s clami, s jej univerzitami, s jej štátnymi náboženstvami, s jej bezúročnými pôžičkami, s jej monopolizovanými bankami, s jej reguláciami, s moralizátorstvom a egalitárstvom! A keďže sme márne vyskúšali na spoločnosti toľko rôznych systémov, bolo by dobré skončiť tam, kde sme začali, odstrániť systémy a vrátiť sa k slobode, slobode, ktorá je aktom viery v Boha a jeho dielo.” — Frédéric Bastiat: Zákon. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 101. ISBN 80-7149-493-3

Jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali skôr ako štát

“Keď Lev XIII. apeluje na štát, aby zmierňoval podľa noriem spravodlivosti postavenie chudobných, robí tak preto, lebo správne spoznal, že povinnosťou štátu je bdieť nad všeobecným dobrom a starať sa o to, aby každá oblasť spoločenského života, vrátane hospodárskej, pri rešpektovaní jej oprávnenej samostatnosti prispievala k jeho podpore. To však nesmie viesť k domnienke, že podľa pápeža Leva každé riešenie sociálnej otázky má pochádzať od štátu. Naopak, pápež viackrát zdôrazňuje nevyhnutné hranice zasahovania štátu a jeho inštrumentálny charakter, pretože jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali už pred ním, a štát je tu na to, aby práva jedných i druhých chránil, a nie potláčal.” (Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus)