Tag Archives: Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

INESS: Poľnohospodárske startupy to budú mať ťažšie

Iness.sk:

“Ešte horšia situácia je s pozemkami. Ich vlastníctvo je mimoriadne rozdrobené – v roku 2012 mala jedna parcela v priemere 11 spoluvlastníkov a jeden vlastník mal práva k 20 parcelám. Vlastníci sú tak v majetkových vzťahoch doslova so stovkami ďalších spoluvlastníkov, čo výrazne zhoršuje možnosť výkonu vlastníctva.

To nahráva do karát existujúcim hráčom, ktorí prostredníctvom dlhodobých nájomných zmlúv za pár eur s dôchodcami môžu spokojne udržiavať status quo – a ak sú trocha šikovnejší, inkasovať priame platby z EÚ.”

“Kontrolná otázka – ako sa volá riaditeľ SPF? Asi netušíte. Táto štátna organizácia pritom má kontrolu nad štvrtinou poľnohospodárskej pôdy Slovenska.”

Reklamy

Agrodotácie škodia chudobným aj životnému prostrediu

“Dotované poľnohospodárstvo vo vyspelom svete je jednou z najväčších prekážok ekonomického rastu v rozvojovom svete. V roku 2002 priemyselné štáty v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) minuli celkom 300 miliárd dolárov na podporu cien plodín, platby za výrobu a iné poľnohospodárske programy. Tieto dotácie povzbudzujú nadprodukciu. Trhy sú zaplavené prebytkovými plodinami, predávanými za cenu nižšiu, ako náklady výroby, stláčajúc tak svetové ceny. Štáty s nedotovanými tovarmi sú prakticky vylúčené zo svetových trhov, ničiac tak ich lokálne ekonomiky. Poľnohospodárske dotácie navyše vedú k environmentálnej škode v bohatých aj chudobných národoch.” (Max Borders a H. Sterling Burnett: Farm Subsidies: Devastating the World’s Poor and the Environment)

 

 

Parlament EÚ odhlasoval zrušenie podpory býčích zápasov

Európsky parlament v októbri 2015 odhlasoval zrušenie podpory španielskych býčích zápasov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rozhodnutie musia zrejme potvrdiť aj ministri financií jednotlivých členov EÚ.

EÚ v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky v súčasnosti poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku.

EÚ zrušila kvóty na výrobu mlieka (Ad: I. Sladkovská: Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia)

Európska únia zrušila kvóty na výrobu mlieka. Cena mlieka tak môže teoreticky klesnúť, čo je, samozrejme, dobré pre spotrebiteľov. Terajším slovenským výrobcom sa to však nepáči.

Ivana Sladkovská (Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia, Aktuality.sk) cituje Štefana Vereša z firmy Agroban, s.r.o.: “Nadvýroba mlieka nás ako veľkovýrobcu môže poškodiť. Už teraz sú mliekárne insolventné a neplatia nám”.

Prečo by malo dôjsť k nadvýrobe? Pri doterajších kvótach boli dve možnosti: buď sa vyrábalo príliš málo mlieka a na trhu bol nedostatok, alebo kvóty nemali žiadny účinok. Zrušenie kvót teda buď odstráni nedostatok, alebo nebude mať žiadny účinok. Kvóty sa na Slovensku využívali asi na 80 %, v celej EÚ na 94 %.

Ak sú mliekárne insolventné a cena mlieka sa zníži, potom toto zníženie zlepší ich finančnú situáciu. Je možné, že finančná situácia Agrobanu sa zhorší, ale ich situácia nie je až taká zlá. V roku 2014 vykázali zisk 500 tisíc eur, a od vstupu do EÚ získali dotácie vo výške 8 298 000 eur, čiže 249 985 548 korún (zdroj: Farmsubsidy.org). Zdá sa mi nevhodné, aby sa na možné zníženie ceny mlieka pre spotrebiteľov sťažoval riaditeľ firmy, ktorá od daňových poplatníkov získala štvrť miliardy korún. To je dosť vysoká suma, a oni by chceli ešte ďalšiu pomoc na úkor ich zákazníkov v podobe umelého obmedzovania výroby a konkurencie.

Sladkovská ďalej tvrdí: “Čo môže potešiť naše peňaženky, je pre výrobcov mlieka pohromou. Sú ohrozené pracovné miesta.” Dopad zrušenia kvót nie je ešte známy, preto je predčasné hovoriť o pohrome pre výrobcov. Napokon, autorka sama neskôr v článku vysvetľuje, že zmeny vo výrobe mlieka nesúvisia so zrušením kvót, keďže tie ani neboli čerpané na 100 %.

Ďalej píše: “Odteraz môžu štáty nadojiť mlieka, koľko chcú a predávať ho tam, kde chcú. Podľa odborníkov spôsobí nadbytok suroviny na trhu pokles ceny mlieka.” Zrušenie kvóty, samozrejme, nepovedie k nekonečnému zvýšeniu produkcie mlieka. Ako už bolo povedané, kvóty buď spôsobovali nedostatok, alebo nemali žiadny účinok. Dá sa predpokladať, že ak spôsobovali nedostatok, výroba sa po zrušení kvót zvýši tak, aby sa tento nedostatok odstránil – nie viac, nie menej. Nie je v záujme výrobcov vyrábať čo najviac. Do úvahy musia vziať aj cenu a možnosť odbytu produkcie.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay vidí situáciu ešte čiernejšie ako riaditeľ Agrobanu. Podľa neho zníženie ceny nie je dobré ani pre spotrebiteľov, lebo bude mať negatívny vplyv na kúpyschopnosť a zamestnanosť. Na prvý pohľad nelogické tvrdenie – nižšia cena predsa zvýši kúpyschopnosť spotrebiteľa. Ale Poturnay mal asi na mysli kúpyschopnosť tých spotrebiteľov, ktorí údajne majú prísť o prácu. Potom však nie je pravda, že zníženie ceny nie je dobré pre spotrebiteľov. Musíme teda ostať pri tom, že zníženie cien bude negatívom len pre niektorých terajších výrobcov a ich zamestnancov.

Skúsme sa na to pozrieť z opačného pohľadu. Predstavme si, že kvóty nikdy neexistovali. Súhlasil by vtedy Poturnay s tvrdením, že zavedenie kvót a následné zvýšenie cien je dobré pre spotrebiteľov? Nech sa opýta mamy s malými deťmi na jej názor.

V tom, že niekto stratí prácu, nemôžeme vidieť tragédiu. Ak by to bola tragédia, nebolo by oprávnené žiadať kvóty, dotácie a všemožnú ochranu pred konkurenciou aj v iných odvetviach? Prečo nežiadať o kvóty na výrobu áut, mobilov, chleba, zemiakov, topánok, atď? Potreby sa menia, preto je nutné umožniť aj zmenu výroby, aby sa novým potrebám prispôsobila. Ak by ochrana pred zahraničnou konkurenciou pomáhala životnej úrovni, potom by Severná Kórea musela byť najbohatším štátom sveta. Životná úroveň sa nezvyšuje zabezpečením nemennosti hospodárstva, tým sa práve znižuje. Zvyšuje sa zlepšovaním využívania prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, teda zvyšovaním produktivity práce, znižovaním nákladov, neustálym prispôsobovaním sa zmenám. Nie je to ľahké, obzvlášť pre firmy, ktoré sú zvyknuté na dotovanie strát pomocou dotácií.

Poturnay ďalej hovorí, že spotrebitelia nepotrebujú nižšie ceny, ale vyššie mzdy. Vyššie mzdy, pri inak nezmenených podmienkach, by samozrejme zvýšili ceny. Teda ak by sa iba zvýšili mzdy, a neznížili by sa náklady výroby, nezvýšila by sa produktivita, atď., ceny by vzrástli a zvýšenie miezd by tak malo len krátkodobý pozitívny účinok a to iba pre ľudí, ktorým by sa mzda zvýšila. Na druhej strane, zníženie cien pomôže všetkým spotrebiteľom, ich kúpyschopnosť sa zvýši a tak sa toto zníženie cien prejaví aj na zvýšení dopytu po iných výrobkoch, čím sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Zníženie cien negatívne pôsobí iba na neefektívne firmy a ich zamestnancov. Z dlhodobého hľadiska je však žiaduce a prirodzené, že sa výroba a zamestnanosť prispôsobuje meniacim sa potrebám. Je dobré, ak sú neefektívne firmy, ktorých život závisí od dotácií, nahradené novými, ktoré dokážu existovať z toho, čo im dobrovoľne dajú ich zákazníci.

Hovoriť o zrušení kvót iba z pohľadu určitých výrobcov mlieka je zavádzajúce. Treba aj v tomto prípade pamätať na základné pravidlo ekonómie.

Najväčším príjemcom agrodotácií za 2012-2013 bola firma s 30 zamestnancami, vyrábajúca repkový olej pre biopalivá

Najväčším slovenským príjemcom dotácií zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie1) za finančný rok 2012 a 20132) bola firma Poľnoservis, a.s., Leopoldov. V rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) získala dotácie vo výške 4 720 475 eur (142 miliónov Sk)3).

Podľa firemnej stránky a.s. Poľnoservis sa zaoberá “výrobou repkového oleja, pričom plánovaný ročný objem produkcie je 70 000 ton ročne. Olej vyrobený v a.s. Poľnoservis sa bude používať predovšetkým na výrobu metylesteru repky olejnej (MERO), ktorý sa ďalej využíva pri výrobe biopalív.” Zamestnávajú 30 ľudí.4)

Najväčší príjemcovia dotácií za finančné roky 2012 a 2013:5)

Polnoservis, a.s., Leopoldov – 4 720 475 eur
LESY Slovenskej republiky, statny podnik, Banska Bystrica – 4 552 240 eur
Polnohospodarske druzstvo Poriadie, Myjava – 4 337 850 eur
BOS-POR AGRO s.r.o., Ivanka pri Dunaji – 4 168 111 eur
Dan-Slovakia Agrar, a.s., Velky Meder – 3 928 226 eur
AGROK, spol. s r.o., Topolcianky – 3 922 460 eur
AGROSEV, spol. s r.o., Detva – 3 888 316 eur
AGRORIS, s.r.o., Rimavska Sobota – 3 871 782 eur
CHATEAU MODRA, a.s., Modra – 3 530 707 eur

Oprava 21. 3. 2015: Článok pôvodne nesprávne uviedol, že Poľnoservis vyrába biopalivá. Firma sa v skutočnosti (podľa ich stránky) zaoberá výrobou repkového oleja, ktorý sa ďalej spracováva pre výrobu biopalív.

Poznámky:

1) Nerátajúc Pôdohospodársku platobnú agentúru. Spoločná poľnohospodárska politika má dva fondy, Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV).

2) Obdobie od 16.10. 2011 do 15.10.2012, resp. od 16.10.2012 do 15.10.2013.

3) Zdroj: Pôdohospodárska platobná agentúra, www.apa.sk.

4) Podľa: http://www.polnoservis.sk/sk/

5) Viď pozn. č. 3.

Býčie zápasy: financované Spoločnou poľnohospodárskou politikou

Európska únia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku (odhad podľa štúdie Toros & Taxes – Subsidies in Spain and the EU for Bullfighting and Bull Rearing [PDF]). Španielska vláda prispieva čiastkou 571 milióna eur ročne.

Pozitívne výsledky europrieskumu

Podľa prieskumu z mája tohto roka má väčšina obyvateľov Slovenska sklony nedôverovať Európskej únii, NR SR, aj vláde SR. (Výsledky vo formáte PDF.)

EÚ skôr dôveruje 45 %, skôr nedôveruje 50 %. Nášmu parlamentu skôr dôveruje 28 %, skôr nedôveruje 68 %. Vláde skôr dôveruje 28 %, skôr nedôveruje 69 %.

V rámci celej EÚ je nedôvera voči EÚ ešte vyššia – až 60 % respondentov EÚ skôr nedôveruje ako dôveruje.

Na stránke organizácie s kurióznym názvom Európsky dialóg perspektívneho postoja (čo je to “perspektívny postoj”, a čo znamená “dialóg postoja”???), ktorá sa venuje propagovaniu Európskej únie, na základe toho istého prieskumu napísali: “19 z 28 [v skutočnosti 27] členských krajín EÚ […] sa na budúcnosť EÚ pozerá skôr optimisticky než negatívne”. To je veľmi zaujímavé vo svetle tých výsledkov, ktoré som citoval. Ak totiž väčšina ľudí Európskej únii skôr nedôveruje, a súčasne väčšina vidí budúcnosť pozitívne, mohlo by to znamenať, že časť z nich dúfa v zmenšovanie úlohy inštitúcií EÚ; inak by si protirečili.

V odpovedi na otázku “Čo je najpozitívnejším výsledkom EÚ?” mohli respondenti vybrať dve z ôsmich možností. Najmenej hlasov získala možnosť “spoločná poľnohospodárska politika”. Azda by sa teda medzi respondentmi našlo veľa takých, ktorí by súhlasili s kritikou dotácií.