Tag Archives: Socializmus vs. kapitalizmus

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989

Z článku Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989:

Do nedávnej doby sa prakticky nikto na Slovensku neživil podnikaním a do roku 1989 k tomu nikto ani nebol vedený. Prečo je potom také prekvapujúce, ak veľa podnikateľov podniká spôsobom, ktorým zákazníkom neslúžia, ale škodia? Nie je to príliš unáhlené, ak sa také správanie niektorých podnikateľov nazve chamtivosťou a považuje sa za nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva, proti ktorej musí zasahovať štát? Nie je v takom pohľade práve ten vplyv komunizmu?

Reklamy

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989. Pokračuje dodnes prostredníctvom ľudí, ktorí vyrastali za komunizmu, ktorí chodili do komunistických škôl, ktorých učili učitelia vyškolení komunistami, prostredníctvom inštitúcií, ktoré si dodnes čiastočne udržali podobu, akú im dali komunisti.

Niekedy sa hovorí, že dnes sú niektoré veci zlé a že za komunizmu to tak nebolo; akoby sa tým chcelo povedať, že komunizmus má síce zlé stránky, ale aj ten kapitalizmus je zlý, ibaže iným spôsobom. Lenže ak dnes niečo nefunguje dobre, nemusí to byť vždy iba dôsledok zmeny po roku 1989. Nezmenilo sa všetko, a čo sa zmenilo, nezmenilo sa hneď. Väčšina dnes žijúcich ľudí žila aj v roku 1989. Ich názory boli formované v komunistickom režime, v komunistických školách, komunistickými učiteľmi, a rodičmi, ktorých názory boli takisto formované komunizmom. Ak raz niekto strávil v detstve od šiesteho roku života do štrnásteho alebo osemnásteho roku veľkú časť roka v škole, kde sa učilo to, čo strana určila, učiteľmi, ktorí si nemohli dovoliť byť v priamej opozícii voči strane, potom si musel odniesť do života veľa z komunistickej ideológie.

Socialistické kolektivistické názory sú v nás zakorenené hlbšie, než by sme si chceli priznať. To je jedna z príčin, prečo sa od roku 1989 mnohé veci nezlepšili, hoci príležitosť na zlepšenie bola a stále je.

Do nedávnej doby sa prakticky nikto na Slovensku neživil podnikaním a do roku 1989 k tomu nikto ani nebol vedený. Prečo je potom také prekvapujúce, ak veľa podnikateľov podniká spôsobom, ktorým zákazníkom neslúžia, ale škodia? Nie je to príliš unáhlené, ak sa také správanie niektorých podnikateľov nazve chamtivosťou a považuje sa za nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva, proti ktorej musí zasahovať štát? Nie je v takom pohľade práve ten vplyv komunizmu?

Ak bude teda niekto tvrdiť, že za komunistov bolo lepšie, alebo že sa síce niečo zlepšilo, ale iné zhoršilo, že trhové hospodárstvo má výhody, ale aj zlé stránky, ktoré socializmus nemal, spomeňte si na to, že ešte stále je väčšina ľudí ovplyvnená komunistickým svetonázorom.

Katarína Danišková v článku Národ zamestnancov (Impulz č. 3/2011) napísala: “Generácia ľudí si počas štyridsiatich rokov komunizmu zvykla na jednoduchosť a život bez zodpovednosti. Zvykli si, že za nich rozhoduje niekto iný a oni sa nemusia zodpovedať za tieto rozhodnutia a skutky.”

Ani 24 rokov od revolúcie nestačilo na zmenu, čo Danišková ukazuje na príklade prieskumu, podľa ktorého si väčšina Slovákov želá byť zamestnancami, nie podnikateľmi. “Podnikavosť si totiž vyžaduje akciu, prevzatie zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoju rodinu, za svojich zamestnancov a partnerov,” hovorí Danišková.

Načase je odpútať sa od vplyvu komunizmu a prevziať na seba zodpovednosť za vlastný život.

Roman Joch: Máme socializmus pre bohatých

Roman Joch, poradca predsedu vlády ČR a riaditeľ Občanského institutu, v rozhovore pre Parlamentní listy:

“Tady nikdy nebyl žádný neoliberalismus, nýbrž víceméně tržní hospodářství s extrémně silnou přítomností a zásahy státu. Kudy u nás v uplynulých dvaceti letech vedla cesta k bohatství? Přes trh a férovou konkurenci? Ne. Cesta k prosperitě řady firem se dosud ubírala přes státní zakázky. To, co máme, není kapitalismus, ale socialismus pro bohaté. Jak firmy bohatnou? Dohodnou se se státem, jak získat peníze daňových poplatníků. To je model, který tady máme, a ten nyní selhal.”

Joch mal na mysli Českú republiku, ale to isté sa dá povedať aj o Slovensku.