Tag Archives: Podnikanie

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989

Z článku Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989:

Do nedávnej doby sa prakticky nikto na Slovensku neživil podnikaním a do roku 1989 k tomu nikto ani nebol vedený. Prečo je potom také prekvapujúce, ak veľa podnikateľov podniká spôsobom, ktorým zákazníkom neslúžia, ale škodia? Nie je to príliš unáhlené, ak sa také správanie niektorých podnikateľov nazve chamtivosťou a považuje sa za nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva, proti ktorej musí zasahovať štát? Nie je v takom pohľade práve ten vplyv komunizmu?

Reklamy

Tomáš Baťa: Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování

“Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování, kteří v něm chtějí rabovat deset, dvacet roků, a pak utéci a trávit z kořisti. Já chci pracovat v obchodě jen s lidmi, kteří se odhodlali setrvat v něm až do smrti, kteří si obchodní službu zvolili za své celoživotní povolání. Slušné živobytí taková služba zabezpečí každému. Kdo se honí za penězi, ten je nikdy nedohoní. Hleďte si práce. Dělejte ji lépe, než soused. Peníze za vámi přiběhnou samy.” (Tomáš Baťa: Úvahy a projevy. Kapitola 04.00 – Hospodář.)

Táto kniha Baťových úvah a prejavov je dostupná ako audiokniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet a na podnikanie, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch. Odporúčam každému, kto chce začať s podnikaním.

Podnikateľ: chamtivý, sebecký, bezohľadný… alebo je to inak?

Podnikanie má na Slovensku zlé meno, možno predovšetkým kvôli vývoju podnikania na začiatku deväťdesiatych rokov. Tento vývoj však súvisel so spôsobom privatizácie štátneho majetku. Mnohí z vtedajších “podnikateľov” v skutočnosti neboli podnikateľmi; podnikateľom sa človek nestáva získaním podniku politickými prostriedkami.

Ivica Ďuricová, podnikateľka “na voľnej nohe”, v článku Podnikateľ v očiach verejnosti ako jeden z ďalších dôvodov uvádza, že v médiách sa v súvislosti s podnikaním informuje väčšinou o negatívnych veciach. Niet sa čo čudovať, že v hlavách ľudí je podnikateľ negatívnou postavou.

Ja k tomu dodávam: táto zafixovaná negatívna predstava o podnikateľovi spôsobuje, že ľudia pozitívne veci, za ktoré vďačia podnikateľom, nespájajú s podnikaním. A opačne: negatívne veci, pokiaľ sa týkajú tovarov a služieb, automaticky spájajú s podnikaním a údajnou chamtivosťou podnikateľov; veď koľko ľudí by bolo ochotných pripustiť, že klesajúca kvalita výrobku pri nezmenenej cene môže byť dôsledkom peňažnej inflácie, ktorej príčinou je štátna hospodárska politika? Namiesto toho si myslia, že podnikateľ si tak na ich úkor zvýšil zisk.

Autorka v článku cituje viacero výrokov z filmu Povolanie podnikateľ, dovolím si dva z nich uviesť:

“Mnohí považujú podnikateľov za ľudí principiálne motivovaných chamtivosťou. Iste, existujú chamtiví podnikatelia, ale sú aj chamtiví právnici, chamtiví lekári a chamtiví odborári.” (Samuel Greg, The Commercial Society)

“…nesprávna viera v to, že druhí dosahujú úspech na náš vlastný úkor. Tiež to podporuje závisť. Namiesto toho, aby ľudia oslavovali úspechy iných, závidia im a žiadajú vládu, aby obmedzila tých úspešných.” (George Gilder, Discovery Institute)

Slovensku by pomohlo, ak by viac ľudí podnikalo. Na to je potrebné zbaviť sa averzie voči podnikaniu. No a tomu by pomohlo (okrem lepšieho poznania ekonómie), ak by sme si viac všímali súvislosť medzi podnikaním a pozitívnymi výsledkami podnikateľskej činnosti. Skúste sa zamyslieť nad tým, koľko užitočných výrobkov a služieb denne využívate; a koľko z nich je výsledkom podnikania. Takmer všetky.

Pozitívne pôsobenie podnikateľov možno ľahko vidieť napr. na príklade vývoja počítačov a mobilných telefónov. Ale aj obyčajné tovary a služby sú poskytované podnikateľmi. Sotva by mal podnikateľ zlé meno, ak by si ľudia uvedomovali, že podnikateľská snaha je za každým obchodom, v ktorom nakupujú (väčšinou ku svojej spokojnosti, aj keď sa z povinnosti pohoršia nad cenou). Ak by chamtivosť, nečestnosť, bezohľadnosť boli charakteristické pre podnikanie, potom ako by ste mohli denne nakupovať od takých podnikateľov?

Podnikatelia svojou snahou zarobiť – snahou poskytnúť také výrobky a služby, ktoré sú ľudia ochotní nakupovať, pomáhajú zlepšovať kvalitu života a životnú úroveň. Preto by mali mať dobré meno. A tých zlých spomedzi nich treba nazývať pravými menami: pretože ten kto kradne je zlodej, ten kto podvádza je podvodník. Takí ľudia sa nájdu vo všetkých profesiách.

Výzva prezidentovi na vetovanie daňových licencií

NR SR 3. decembra 2013 schválila novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa zavádzajú tzv. daňové licencie. Podľa INESS “daňové licencie neboli obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona a boli doň doplnené až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Verejnosť preto nemala možnosť vyjadriť sa k tomuto zámeru v riadnom pripomienkovom konaní. Preto poslednou možnosťou pre verejnosť ako sa pokúsiť zvrátiť toto opatrenie je výzva prezidentovi Slovenskej republiky“, aby novelu nepodpísal, ale vrátil na prerokovanie.

K výzve sa môžete pripojiť na stránke Changenet.sk. Odôvodnenie výzvy:

“Daňové licencie by mali platiť aj podnikateľské subjekty, ktoré nedosahujú zisk. Takéto licencie nebudú štandardnou daňou z príjmu, ale daňou za uplatňovanie ústavou garantovaného práva podnikať. Zavedenie daňových licencií zhorší podnikateľské prostredie, predovšetkým situáciu malých a stredných podnikov.”

Ďalšie argumenty proti daňovým licenciám sú uvedené v článku Radovana Ďuranu Argumenty vyberačov daní.

Tomáš Baťa, angličtina a ministerstvo školstva (Ad: Peter Jankovič)

Peter Jankovič v článku Angličtinu učia maturanti a ministerstvo školstva vedú tiež experti kritizuje úmysel ministra školstva prehodnotiť povinné vyučovanie angličtiny od 3. ročníka. V úvode spomína Tomáša Baťu mladšieho, ktorý údajne v troch rokoch dostal anglického učiteľa.

Baťov otec teda nečakal na rozhodnutie ministra školstva. Vedel, že on sám je zodpovedný za synovu výchovu. Nebolo by priam absurdné, ak by syna angličtinu neučil iba preto, lebo minister nezaviedol jej povinné vyučovanie v materských školách?

Prečo by sme mali čakať od akéhosi ministra, že sa bude starať o výchovu detí? Prečo by mal byť obsah vyučovania určovaný ministerstvom? Nemala by byť zodpovednosť za výchovu detí skôr na pleciach rodičov?

Autor sa pohoršuje nad tým, že politici používajú štátne peniaze na svoj vlastný prospech. To je však problém politickej moci vo všeobecnosti. Nie je to niečo, čo by bolo zvlášť charakteristické pre súčasnú vládu alebo pre Slovensko. Nech sa k moci dostanú akýkoľvek ľudia, vždy budú v pokušení využiť moc vo svoj prospech.

Jankovič má odlišný prístup ako Baťov otec. Pýta sa, prečo minister radšej nezabezpečí kvalifikovaných učiteľov. Hnevá sa, že minister “namiesto toho, aby zavelil” atď. Akoby riešenie videl v osobe ministra: ak by minister rozhodol lepšie, alebo ak by ho vymenil lepší minister, problém by sa vyriešil.

Jankovič sa v závere článku vrátil k Baťovi. Ten, hovorí Jankovič, angličtinu výborne využil a prostredníctvom svojho podnikania pomohol mnohým ľuďom. Áno – Baťa, rovnako ako jeho otec, nečakal na politikov, aby dali zamestnancom istoty, o ktorých Jankovič mohol pred voľbami iba snívať, aby sa po voľbách presvedčil (koľký krát?) o prázdnosti predvolebných sľubov. Baťovci zrejme verili, že ich budúcnosť je v ich rukách – nie v rukách ministra školstva.

Štát nepotrebuje nových Baťov. Štát potrebuje voličov. Jankovič to v poslednej vete pripúšťa. Prečo teda žiada, aby minister “zavelil”? Čo je také šokujúce na klesajúcej úrovni štátneho školstva? Svoju úlohu plní. Vychováva zamestnancov, čakajúcich na príkazy zhora, voličov, ktorí od štátu čakajú riešenie každého problému. Možno to nie je náhoda alebo neschopnosť ministra, ak štátne školstvo nevychováva nových Baťov.

Odlišný a inšpirujúci pohľad na problémy školstva ponúka John Taylor Gatto v článkoch Proti školám (rozumej: proti štátnemu inštitucionalizovanému školstvu) a Učiteľ šiestich lekcií. Tie sa vzťahujú na americké školstvo. Nech čitateľ sám posúdi, do akej miery sú Gattove poznámky relevantné aj pre nás.

A ešte k Tomášovi Baťovi, tomu staršiemu. Kniha jeho úvah a prejavov je k dispozícii ako audio kniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch.

Rada začínajúcim podnikateľom

Myslím, že platí pre všetkých, nie iba pre tých “na voľnej nohe”.

“Pokud se rozhodnete pro podnikání na volné noze, je velice důležité, abyste pochopili, že jde v zásadě o běh na dlouhou trať. Není kam spěchat a vy nemáte absolutně žádnou povinnost účastnit se na soudobém pracovním šílenství (čeští manažeři běžně přiznávají pracovní dobu až 16 hodin denně). Uvědomte si, že špičkový profesionál zraje s časem a nabytými zkušenostmi, takže jeho kariéra obvykle vrcholí v samotném závěru. Na tom nic neuspěcháte, a proto ani není třeba se někam hnát.” (navolnenoze.cz)

INESS: Nehrajme sa na podnikateľov

Článok Martina Vlachynského o chybnej investícii firmy EON a o tom, aké poučenie z toho vyplýva pre štát.