Monthly Archives: júl 2012

Násilie je pracovná metóda štátu

Štát je založený na násilí.

Aktuálny príklad: predseda vlády sa vyhráža zdravotným poisťovniam vyvlastnením.

Reklamy

Podnikanie z pohľadu encykliky Centesimus Annus

V súvislosti s výrokom o slobodnom hospodárstve a jeho podstate môžeme citovať aj ďalšiu pasáž z encykliky Centesimus Annus, hovoriacu konkrétne o význame podnikania ako zdroja bohatstva:

“Práca je tým plodnejšia a produktívnejšia, čím je človek schopnejší poznať produktívnu silu zeme a uznávať ozajstné potreby druhého človeka, pre ktorého pracuje.
[…] Už aj schopnosť spoznať v pravý čas potreby iných ľudí a zloženie najvhodnejších výrobných činiteľov na ich uspokojenie je ďalším významným prameňom bohatstva v modernej spoločnosti. Okrem toho jestvuje veľa hodnôt, ktoré nedokáže efektívne vytvoriť práca jednotlivca, ale je potrebná spolupráca mnohých ľudí zameraná na ten istý cieľ. Organizovať takýto proces, plánovať jeho trvanie, starať sa, aby naozaj zodpovedal uspokojovaniu potrieb, a vziať na seba nutne riziká znamená tiež hojný prameň bohatstva v dnešnej spoločnosti. Takto sa stáva zrejmejšia a stále rozhodujúcejšia úloha organizovanej a tvorivej ľudskej práce a – ako podstatnej časti tejto práce – schopnosti iniciovať a podnikať.” (Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus)

Rozoznať (budúce) potreby, použiť zdroje tak, aby sa dosiahlo uspokojenie týchto potrieb – to je jedna z úloh, resp. funkcií podnikateľa. Správne rozoznanie potrieb je jedným zo zdrojov bohatstva – a teda aj zdrojom zisku podnikateľa. Pre porovnanie môžeme uviesť, čo o podnikaní hovorí Ludwig von Mises v Lidském jednání:

“Úloha spočívající na podnikateli je vždy použít co nejlepším způsobem zásobu kapitálových statků, které jsou nyní k dispozici, k uspokojení budoucích potřeb.” (Lidské jednání, str. 316)

“Jediným zdrojem, z něhož pramení zisk podnikatele, je jeho schopnost předvídat budoucí požadavky spotřebitelů lépe než ostatní lidé.” (Lidské jednání, str. 267)

V našom zmiešanom postsocialistickom hospodárstve môže podnikateľ dosiahnuť zisk aj iným spôsobom. Citované výroky sa týkajú iba skutočne slobodného hospodárstva.

Metodologický individualizmus

“Praxeologie se zabývá jednáním jednotlivých lidí. Teprve až v průběhu svého zkoumání dochází k poznání o mezilidské spolupráci a pojednává o společenském jednání jako o zvláštním případu univerzálnější kategorie lidského jednání jako takového.
[…]
Nejprve si musíme ujasnit, že veškeré jednání provádějí jednotlivci. Kolektiv funguje vždy prostřednictvím jednoho či několika jednotlivců, jejichž jednání se vztahuje ke kolektivu jako druhotnému zdroji. Charakter jednání je určen významem, který mu jednající jednotlivci a lidé jednáním dotčení přisuzují.
[…]
Ti, kdo chtějí začít studium lidského jednání od kolektivních jednotek, narážejí na nepřekonatelnou překážku v podobě faktu, že jeden člověk může ve stejný okamžik patřit – a s výjimkou nejprimitivnějších divochů skutečně patří – k několika odlišným kolektivním entitám. Problémy vyplývající z mnohosti koexistujících společenských jednotek a jejich vzájemných antagonismů je možné vyřešit pouze za pomoci metodologického individualismu.”
(Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 39-41)

Denník Sme a Trend nesprávne vysvetľujú dôvod zníženia úrokov na vkladoch

Denník Sme v článku zo dňa 10. 7. 2012 píše:

“Slovenská sporiteľňa znížila úroky na takmer všetkých viazanostiach. Nižšie úroky sa budú týkať vkladov v eurách nových i “starých” klientov. Ide o prvú banku, ktorá reagovala na piatkové zníženie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky na historické minimum 0,75 percenta.”

Podobne píše aj Trend:

“Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok znížila kľúčovú úrokovú sadzbu pre celú eurozónu z 1,0 na 0,75 percenta. Od tejto sadzby sa odvíjajú úroky, za ktoré si medzi sebou požičiavajú európske banky a v konečnom dôsledku aj úročia vklady obyvateľov.”

V skutočnosti však sadzba, ktorú ECB znížila na 0,75 %, je sadzba, za ktorú si požičiavajú banky od centrálnej banky. Je to úrok na úveroch pre banky. Jeho zníženie povedie k tomu, že banky si budú od ECB požičiavať viac. Základná sadzba ECB nemá priamy vplyv na úročenie vkladov obyvateľov v bankách.

Na zníženie úročenia vkladov môže mať vplyv skôr zníženie depozitnej sadzby ECB na 0,0 %.

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,75 %

Európska centrálna banka 11. júla 2012 znížila základnú úrokovú sadzbu z 1,0 % na 0,75 %.  Súčasne znížili aj úrok na vkladoch v ECB na nulu, aby tak prinútila banky nevkladať si u nej rezervy.

Základná sadzba je na úrovni 1,5 % resp. nižšie od marca 2009. V rokoch, vedúcich k finančnej kríze, bola sadzba 2,0 % (od 2003 do konca 2005), potom sa postupne zvyšovala až nad 4,0 % v polovici 2008).

Možno ani toto posledné zníženie sadzby nespôsobí väčšiu aktivitu – zvýšenie objemu úverov a následné zvýšenie objemu investícií. Potom ECB ďalej zníži sadzbu. Až na nulu, alebo pod nulu, ako to nedávno urobila dánska centrálna banka s depozitnou sadzbou.

Úrokovú sadzbu znížila aj čínska centrálna banka v snahe stimulovať spomaľujúci hospodársky rast.

Zníženie úrokovej sadzby môže spôsobiť tzv. oživenie ekonomiky. Avšak takéto oživenie je umelé, nie je podložené skutočnými úsporami. Nízky úrok spôsobí peňažnú infláciu (nehovoriac o zmene štruktúry cien), čo centrálnu banku prinúti sadzbu zvýšiť. Potom sa mnohé z realizovaných investícií ukážu ako stratové.

Jesús Huerta de Soto: Treba zaviesť povinnosť 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie

Jesús Huerta de Soto, profesor politickej ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa, v nedávno vydanom článku obhajuje euro z pohľadu rakúskej školy ekonómie.

V úvode hovorí o ideálnom teoretickom peňažnom systéme, a o potrebe zmeniť súčasný systém na základe troch reforiem:

1. zavedenie povinnosti držania 100-percentnej rezervy vkladov na požiadanie,
2. zrušenie centrálnych bánk,
3.  návrat ku klasickému zlatému štandardu.

Z tohto pohľadu de Soto “relatívne” podporuje euro ako krok smerom k lepšiemu menovému systému.

Podľa de Sota euro bráni vládam štátov, postihnutých finančnými problémami, riešiť situáciu infláciou. Sú teda nútené použiť opatrenia inak prakticky politicky nemožné. Týmito opatreniami sa znižuje moc štátu v hospodárstve, a teda obhajcovia trhového hospodárstva by mali, podľa de Sota, preferovať euro pred národnými menami (resp. menovým nacionalizmom), pretože euro do istej miery pôsobí tak, ako by pôsobil zlatý štandard.

Znehodnotenie meny, ku ktorému by s najväčšou pravdepodobnosťou vlády štátov ako Grécko, Portugalsko, či Španielsko pristúpili, ak by mali svoje vlastné meny, by viedlo ku krátkodobým pozitívnym účinkom, ale k dlhodobým zásadným negatívnym zmenám. De Soto píše:

“Hoci z krátkodobého hľadiska [znehodnotenie meny] pôsobí dojmom intenzívneho oživenia ekonomickej aktivity a rýchleho pohltenia nezamestnanosti, v skutočnosti úplne deformuje štruktúru relatívnych cien (keďže bez menovej manipulácie by niektoré ceny klesli viac, iné menej, a iné by neklesli vôbec alebo by mohli vzrásť), vedie k rozsiahlej chybnej alokácii produktívnych zdrojov, a spôsobuje veľkú traumu, z ktorej by sa akékoľvek hospodárstvo zotavovalo roky.”

Hoci de Soto do určitej miery obhajuje euro aj preto, že limituje možnosti politikov riešiť finančné problémy znehodnocovaním meny, predsa kritizuje Európsku centrálnu banku práve kvôli úverovej expanzii (a aj kvôli niektorým iným chybám). ECB v tejto chybe aj naďalej pokračuje. Včera, 5. júla, ECB oznámila zníženie svojej základnej úrokovej sadzby na 0,75% a zníženie úrokovej sadzby na vkladoch v ECB na 0% v snahe prinútiť banky zvýšiť objem úverov.

Toto protirečenie, zdá sa, de Soto vysvetľuje tým, že svoju podporu euru nazýva “relatívnou” – s národnými menami by úverová expanzia bola v jednotlivých štátoch vyššia.

Euro je teda lepšou menou ako bývalé národné meny, ale existuje aj lepšia alternatíva:

“Tak, ako za čias zlatého štandardu, aj dnes množstvo ľudí kritizuje euro a opovrhuje ním za to, čo je práve jeho hlavná cnosť: jeho schopnosť ukázniť extravagantných politikov a nátlakové skupiny. Euro zjavne nijako nepredstavuje ideálny peňažný štandard, ktorý, ako sme videli v prvej časti [článku], sa dá nájsť iba v klasickom zlatom štandarde, s požiadavkou 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie, a v zrušení centrálnej banky.”