Tag Archives: Bl. Ján Pavol II.

Sloboda je podmienkou existencie spoločenského života

“Nielen z morálneho hľadiska nie je dovolené nevšímať si prirodzenosť človeka, ktorý je stvorený pre slobodu, ale to nie je možné ani prakticky. Tam, kde sa spoločnosť organizuje tak, že svojvoľne obmedzuje alebo úplne eliminuje legitímny priestor pre slobodu, spoločenský život podlieha postupnému rozkladu, až zaniká.” — Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus (zdôraznenie E.Z.)

Reklamy

Podnikanie z pohľadu encykliky Centesimus Annus

V súvislosti s výrokom o slobodnom hospodárstve a jeho podstate môžeme citovať aj ďalšiu pasáž z encykliky Centesimus Annus, hovoriacu konkrétne o význame podnikania ako zdroja bohatstva:

“Práca je tým plodnejšia a produktívnejšia, čím je človek schopnejší poznať produktívnu silu zeme a uznávať ozajstné potreby druhého človeka, pre ktorého pracuje.
[…] Už aj schopnosť spoznať v pravý čas potreby iných ľudí a zloženie najvhodnejších výrobných činiteľov na ich uspokojenie je ďalším významným prameňom bohatstva v modernej spoločnosti. Okrem toho jestvuje veľa hodnôt, ktoré nedokáže efektívne vytvoriť práca jednotlivca, ale je potrebná spolupráca mnohých ľudí zameraná na ten istý cieľ. Organizovať takýto proces, plánovať jeho trvanie, starať sa, aby naozaj zodpovedal uspokojovaniu potrieb, a vziať na seba nutne riziká znamená tiež hojný prameň bohatstva v dnešnej spoločnosti. Takto sa stáva zrejmejšia a stále rozhodujúcejšia úloha organizovanej a tvorivej ľudskej práce a – ako podstatnej časti tejto práce – schopnosti iniciovať a podnikať.” (Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus)

Rozoznať (budúce) potreby, použiť zdroje tak, aby sa dosiahlo uspokojenie týchto potrieb – to je jedna z úloh, resp. funkcií podnikateľa. Správne rozoznanie potrieb je jedným zo zdrojov bohatstva – a teda aj zdrojom zisku podnikateľa. Pre porovnanie môžeme uviesť, čo o podnikaní hovorí Ludwig von Mises v Lidském jednání:

“Úloha spočívající na podnikateli je vždy použít co nejlepším způsobem zásobu kapitálových statků, které jsou nyní k dispozici, k uspokojení budoucích potřeb.” (Lidské jednání, str. 316)

“Jediným zdrojem, z něhož pramení zisk podnikatele, je jeho schopnost předvídat budoucí požadavky spotřebitelů lépe než ostatní lidé.” (Lidské jednání, str. 267)

V našom zmiešanom postsocialistickom hospodárstve môže podnikateľ dosiahnuť zisk aj iným spôsobom. Citované výroky sa týkajú iba skutočne slobodného hospodárstva.

Jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali skôr ako štát

“Keď Lev XIII. apeluje na štát, aby zmierňoval podľa noriem spravodlivosti postavenie chudobných, robí tak preto, lebo správne spoznal, že povinnosťou štátu je bdieť nad všeobecným dobrom a starať sa o to, aby každá oblasť spoločenského života, vrátane hospodárskej, pri rešpektovaní jej oprávnenej samostatnosti prispievala k jeho podpore. To však nesmie viesť k domnienke, že podľa pápeža Leva každé riešenie sociálnej otázky má pochádzať od štátu. Naopak, pápež viackrát zdôrazňuje nevyhnutné hranice zasahovania štátu a jeho inštrumentálny charakter, pretože jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali už pred ním, a štát je tu na to, aby práva jedných i druhých chránil, a nie potláčal.” (Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus)

Slobodné hospodárstvo

Bl. Ján Pavol II. v encyklike Centesimus Annus napísal:

Možno tvrdiť, že po páde komunizmu je kapitalizmus víťazným spoločenským systémom a že tento systém je cieľom úsilia krajín, ktoré sa pokúšajú o obnovu svojho hospodárstva a svojej spoločnosti? Je to vari ten model, ktorý sa má navrhnúť krajinám tretieho sveta hľadajúcim cestu ozajstného ekonomického a spoločenského pokroku?
Odpoveď je, prirodzene, komplikovaná. Ak sa termínom “kapitalizmus” označuje ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyvplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti, odpoveď je iste pozitívna, hoci by bolo priliehavejšie hovoriť o “podnikovom hospodárstve” či “trhovom hospodárstve”, alebo jednoducho o “slobodnom hospodárstve”.