Category Archives: Kritika Ekonómie v novej ekonomike

Učebnica ekonómie s politickým cieľom

Druhá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Cieľom knihy Ekonómia v novej ekonomike je pomôcť naplniť ciele stanovené Európskou úniou v Lisabonskej stratégii 1.

Prof. Lisý v Úvode píše (str. 15):

“Prechod k novej ekonomike je najzreteľnejší najmä v USA, Austrálii a v Japonsku. Aj krajiny Európskej únie vrátane Slovenska majú ambíciu vytvoriť najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku, ktorá zabezpečí trvalý a ekologicky vyvážený ekonomický rast a vysokú životnú úroveň. Táto stratégia sa má realizovať pomocou takých nástrojov a opatrení, ktoré sú charakteristické pre novú ekonomiku. Tejto výzve je preto prispôsobená štruktúra, obsah a celkové zameranie tejto knihy.”

Nie je vôbec zrejmé, prečo by EÚ mala byť najkonkurenčnejšou a najdynamickejšou ekonomikou. A Ekonómia v novej ekonomike sa takým detailom nezaoberá, neodôvodňuje potrebu tohto cieľa. Svoj cieľ autori jednoducho prevzali od politikov, čo zreteľne vidíme na str. 70:

“Vo všeobecnosti možno povedať, že prechod k novej ekonomike je pomalší v európskych krajinách než napr. v USA a v Austrálii. V snahe prekonať toto zaostávanie prijala Európska únia v roku 2000 tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby krajiny Európskej únie v priebehu nasledujúceho desaťročia vytvorili najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku vo svete, ktorá by bola schopná trvale ekonomicky rásť a prinášať svojim občanom lepšie pracovné miesta a vyššiu úroveň sociálneho porozumenia.” (Mimochodom, je charakteristické, že sa tu hovorí o lepších pracovných miestach pre občanov, ale nie o podnikaní občanov.)

Keď porovnáme túto charakteristiku Lisabonskej stratégie s vyššie uvedeným citátom z Úvodu, zistíme, že prof. Lisý pridal iba slovko “ekologicky” – inak je cieľ rovnaký.

Ale prečo autori Ekonómie v novej ekonomike považujú za potrebné hovoriť o týchto cieľoch v úvode k učebnici teórie ekonómie? Má takýto cieľ nejaký vplyv na teóriu? Mal by mať? Myslím si, že by nemal mať vplyv; ale má. Potom už nejde o čistú teóriu, ale skôr o odôvodnenie konkrétnej hospodárskej politiky. A takto je potrebné chápať Ekonómiu v novej ekonomike: ako učebnicu hospodárskej politiky. Ak máme brať slová z Úvodu vážne, potom Ekonómia v novej ekonomike je pokusom o vytvorenie návodu na naplnenie Lisabonskej stratégie. Preto by bolo vhodnejšie, ak by táto kniha niesla názov Hospodárska politika v novej ekonomike. Iba sekundárne a okrajovo sa venuje čistej ekonomickej teórii, pričom formulovanie jej teórie je ovplyvnené vopred daným cieľom 2. Toto je azda najväčší nedostatok Ekonómie v novej ekonomike.

Vidíme teda, že Ekonómia v novej ekonomike sa zaoberá normatívnou ekonómiou. Ekonomická teória by však mala začínať od pozitívnej ekonómie – najskôr musíme poznať, ako hospodárstvo funguje, až potom (ak vôbec) môžeme hovoriť, ako by hospodárstvo malo fungovať. Ale akceptujme na okamih prístup autorov. Čo môžeme potom povedať o stanovenom cieli? Je správny, je taký cieľ žiaduci? Porovnajme, čo o tejto téme hovorí John Taylor Gatto:

“Všetky globálne ambície sú založené na definícii produktivity a dobrého života tak odcudzenej od bežnej ľudskej reality, že som presvedčený, že je chybná, a že väčšina ľudí by so mnou súhlasila, ak by dokázali vidieť alternatívu. Mohli by sme byť schopní vidieť, že ak si znova osvojíme filozofiu, ktorá lokalizuje zmysel tam, kde sa zmysel skutočne nachádza – v rodinách, v priateľoch, v plynutí ročných období, v prírode, v jednoduchých obradoch a rituáloch, v primeranej nezávislosti a v primeranom súkromí, vo všetkých tých voľne dostupných a lacných veciach, na ktorých sa zakladajú skutočné rodiny, skutoční priatelia, a skutočné spoločenstvá – potom by sme boli natoľko sebestační, že by sme vôbec nepotrebovali tú materiálnu ‘dostatočnosť’, o ktorú máme mať podľa našich globálnych ‘expertov’ obavy.” (John Taylor Gatto, Dumbing Us Down.)

Gatto nie je ekonóm; tridsať rokov bol učiteľom na základnej škole, a už viac ako dve desaťročia študuje históriu školstva, ktoré, dalo by sa povedať, politici považujú za jeden z nástrojov hospodárskej politiky.

Tento Gattov výrok nespomínam kvôli kritike globalizácie, či kritike dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti krajiny; citoval som ho ako kritiku predstavy, že je z nejakého dôvodu nutné zamerať sa iba na prispôsobenie sa globalizácii a tzv. novej ekonomike, lebo inak by sme, vraj, nedosiahli trvalo udržateľný rast atď. Teória ekonómie nemá prečo mať za cieľ takúto vec; má v prvom rade vysvetliť ekonomické konanie človeka, a koncepty ako výmena, dopyt, ponuka, deľba práce, peniaze, a pod. Až potom, aj to iba s istou rezervou a iba možno, sa dá z tejto teórie odvodzovať nejaká hospodárska politika, zameraná na určité ciele (napr. na trvalo udržateľný rast). To ale nie je súčasť ekonómie ako takej.

Gatto ukazuje, že nie je nutné považovať za cieľ hospodárstva dosiahnutie maximálnej efektívnosti, konkurenčnosti, dynamickosti. Človek nemá slúžiť hospodárstvu, ale hospodárstvo človeku. Preto pri hľadaní hospodárskej politiky je nutné pýtať sa, čo je cieľom ľudí, čo im pomôže dosiahnuť ich ciele. Túto otázku si Lisý a kolektív nekladú. Formuláciu cieľa preberajú od politikov.

Ekonómia v novej ekonomike diskusii o ekonomickej teórii venuje relatívne málo priestoru, a relatívne veľa priestoru necháva pre hospodársku politiku, resp. úvahám o tom, ako by hospodárstvo malo fungovať. Toto si teda musíme uvedomovať, a nechápať Ekonómiu v novej ekonomike primárne ako učebnicu ekonómie. V skutočnosti ide o text, ktorý môže niektorým ľuďom (napr. politikom) slúžiť na obhajobu ich cieľov (napr. tých, ktoré sú definované v Lisabonskej stratégii). Či tento dôraz na hospodársku politiku bol úmyselný, alebo či takáto náplň textu vyplynula z prirodzenej náklonnosti autorov k politickým riešeniam (mohli by sme tiež povedať: k centralizovanému riadeniu), na to nie je ľahké nájsť odpoveď. A tak sa radšej venujme konkrétnym chybám a omylom, ktorých nesprávnosť môžeme ľahko dokázať. To v ďalších častiach poznámok ku kritike Ekonómie v novej ekonomike.

Prvú časť si môžete prečítať tu: Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike.

Poznámky:

1) V roku 2010 nenaplnenú Lisabonskú stratégiu nahradil nový desaťročný plán s názvom Európa 2020, v ktorom sa používajú nové pojmy – “inteligentný rast” a “inkluzívny rast”, a už sa nekladie za cieľ vytvoriť najkonkurenčnejšie hospodárstvo, ale skromnejšie: konkurencieschopnejšie.

2) Konkrétne to môžeme vidieť napr. na predpoklade, podľa ktorého ideálne trhové hospodárstvo v maximálnej miere využíva zdroje, t.j. predpokladá sa maximálna efektívnosť.

Reklamy

Význam regulácie rastie, význam regulácie klesá

“Na jednej strane rastie význam regulácie, ale na druhej strane jej význam klesá.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 245)

Verím, že autorka mala na mysli nejakú zmysluplnú myšlienku; azda len momentálna nepozornosť jej zabránila vyjadriť sa jasnejšie.

Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike

Toto je prvá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Motto:
“Keby som bol prítomný aktu stvorenia, bol by som poskytol niekoľko užitočných inštrukcií v prospech lepšieho usporiadania sveta.” (Alfonso X. Učený, kastílsky kráľ)

Pri čítaní Ekonómie v novej ekonomike sa môžeme takmer na každej strane stretnúť s väčším či menším omylom alebo chybou. Často sú to nepodstatné veci, napr. nedostatočné odôvodnenie uvádzaných výrokov (a také výroky teda ešte nemusia byť chybné; absenciu odôvodnenia však považujem za chybu).

No ukazuje sa, že za všetkými chybami a omylmi je čosi viac než len neúplnosť výkladu alebo nepozornosť (ktorej môžeme dať za vinu napr. uvádzanie nevhodných príkladov). Všeobecne ide predovšetkým o nedostatočné vysvetľovanie pozitívnej ekonómie (ako hospodárstvo funguje). Autori sa zväčša venujú iba normatívnej ekonómii (ako by hospodárstvo malo fungovať), pričom neuvádzajú nijaké odôvodnenie takéhoto postupu. Konkrétne ide o používanie pochybných konceptov. Na prvých osemdesiatich stranách sa napr. stretávame s pojmom dokonalá konkurencia.

Autori dokonalú konkurenciu definujú ako “ideálny stav”, ktorý je charakterizovaný okrem iného tým, že sa “na trhu stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich”, a “výrobok je homogénny (rovnorodý), to znamená, že rovnaké výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nijako nelíšia” (str. 81-82). Odhliadnime teraz od toho, že zákazníci by takýto stav nepovažovali za ideálny. Ide o nereálny stav, nedosiahnuteľný; ide o model, ktorý si vymysleli autori (resp. ktorý prevzali od iných ekonómov), a ktorý je odtrhnutý od skutočného sveta. Prečo je ale takýto nereálny model potrebný? Naozaj môže poslúžiť vysvetľovaniu toho, ako reálny svet funguje? Možno áno, ale potom sa nesmie ani na chvíľu zabudnúť, že ide iba o model. Pre autorov je však dokonalá konkurencia viac než len model – je to cieľ, ktorý chcú dosiahnuť.

Autori sa potom poobzerali okolo seba, a hľa: skutočný svet nie je ako ich model! A preto svet nazvali nedokonalým; hovoria o “nedokonalosti trhu”, či dokonca o “zlyhaní trhu” (s. 83). Skutočný svet nazývajú nedokonalým a zlyhávajúcim, pretože sa odlišuje od ich modelu! Takéto uvažovanie pripomína onoho kastílskeho kráľa Alfonsa.

Autori napokon tvrdia, že nedokonalosť trhu musí napravovať vláda. Mlčky predpokladajú schopnosť vlády odstrániť alebo zmierniť údajnú nedokonalosť trhu. Nezaoberajú sa otázkou, či vláda samotná náhodou nie je nedokonalá. Tak ako v prípade trhu, aj v prípade vlády si tvoria akýsi ideálny model, ale kým v prípade trhu model konfrontujú s realitou, v prípade vlády tak nerobia. Ale čo ak vláda nie je schopná priblížiť trh ich vysnenému ideálu dokonalej konkurencie?

Ekonómiu v novej ekonomike teda vystihuje horeuvedený výrok Alfonsa Učeného. Ekonomický zápisník si však chce nechať poradiť slovami Frédérica Bastiata:

“Politické ekonomii nebylo svěřeno poslání, aby odhalila, jaká by byla společnost, kdyby se Bohu bylo zalíbilo stvořit člověka jinak, než jaký reálně je. Lze jen litovat, že Prozřetelnost na samém počátku zapomněla požádat o radu některé z našich moderních sociálních reformátorů. A tak jako by byla nebeská mechanika naprosto odlišná, kdyby ji byl Stvořitel konzultoval s Alfonsem Učeným, byl by i společenský řád – kdyby Bůh nebyl zanedbal doporučení Charlese Fouriera – veskrze a v ničem nepodobný tomu, v němž jsme přinuceni žít, dýchat a umírat. Avšak protože v něm jsme, protože in eo vivimus, movemur et sumus, nezbývá nám nic jiného než jej studovat a poznávat jeho zákony, zejména pokud jeho vylepšení závisí v podstatné míře právě na tomto poznání.” (Dva systémy etiky)

V druhej časti poznámok ku kritike knihy Ekonómia v novej ekonomike spomenieme, čo je cieľom autorov (a použijeme pritom ich vlastné slová), a v ďalších častiach sa zameriame na konkrétne problémy, chyby a omyly.