Category Archives: Význam slov

Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou

V článku Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou autor v závere píše:

“1. Slabý dopyt by mal prirodzene tlačiť cenu nižšie.

2. Výrazne nižšia cena, než na akú sme zvyknutý [sic] (1550-1800 USD za uncu) za posledné obdobie by však mala podnecovať rast dopytu, avšak je možné, že toto sa neudeje, …”

Teda podľa autora: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyšší dopyt.

Autor však na tomto mieste použil slovo “dopyt” v dvoch rôznych významoch.

Správne by malo byť: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyššie dopytované množstvo.

Dopyt “vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných statkov a služieb a ich cenou” (Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, str. 89). Je to teda vzťah, funkcia. Zmena dopytu po produkte (zmena vzťahu medzi požadovaným množstvom a cenou) je nezávislá na cene tohto produktu. Dopyt sa znázorňuje ako krivka, aj keď v skutočnosti to nie je spojitá funkcia. Predstavuje množstvá, aké je kupujúci ochotný kúpiť pri určitých cenách. Napr. pri cene 5 eur kúpi 10 kusov, pri cene 8 eur kúpi 7 kusov, pri cene 10 eur 4 kusy.

Pojem zmena dopytu znamená posun krivky dopytu. Ak sa dopyt kupujúceho z nášho príkladu zníži, nový dopyt môže byť napr. takýto: pri cene 5 eur kupujúci kúpi 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov, pri cene 10 eur 2 kusy. Dopyt nezávisí na aktuálnej cene dopytovaného produktu; ovplyvňujú ho iné faktory (napr. zmena preferencií kupujúceho, alebo cena iných produktov: ak sa zníži cena automobilov, môže sa zvýšiť dopyt po benzíne – nezávisle na cene benzínu).

Dopytované (požadované) množstvo je množstvo daného produktu, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť pri určitej cene tohto produktu. V našom príklade (po poklese dopytu) je dopytované množstvo pri cene 5 eur 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov.

V prípade zlata teda môže napr. dochádzať k poklesu dopytu kvôli tomu, že investori začínajú dávať prednosť iným komoditám (hovorím to iba ako príklad; neviem, aký je skutočný vývoj). Investori teda znižujú svoj dopyt, čiže pri danej aktuálnej cene kúpia menej, než koľko by pri tej istej cene kúpili v minulosti. Podľa zákona dopytu a ponuky tento pokles dopytu spôsobí pokles ceny zlata.

Na druhej strane, nižšia cena zlata spôsobí nárast dopytovaného množstva v rámci daného dopytu. To však nemá vplyv na cenu zlata, ani na dopyt.

Zmena dopytu sa v grafickom znázornení prejaví posunom krivky dopytu. Zmena dopytovaného množstva sa prejaví posunom po krivke dopytu.

Zmena ceny daného produktu spôsobuje posun po krivke dopytu, t.j. zmenu požadovaného množstva. Zmena ostatných faktorov (preferencií, očakávaní, cien iných produktov) spôsobuje posun krivky dopytu, t.j. zmenu dopytu.

To isté v grafickej podobe, vysvetlené možno zrozumiteľnejším spôsobom, a na inom príklade: Zdanlivý paradox cien benzínu (lekcia mikroekonómie).

Reklamy

“Slovensko” nie je synonymom pre “Cromwell, a.s.”

Financnik.sk včera zverejnil článok s nadpisom: “Slovensko kúpi najväčšieho súpera Českej pošty“. V článku sa píše, že súkromná firma Cromwell, a.s. kúpi akúsi českú firmu. Rozpor medzi nadpisom a obsahom ani netreba vysvetľovať, pretože je každému jasný na prvý pohľad.

Financnik.sk správu prevzal z Webnoviny.sk, kde bola pravdepodobne publikovaná s rovnakým nadpisom (súdiac podľa URL http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-kupi-najvacsieho-supera-/621643-clanok.html). Webnoviny.sk neskôr nadpis opravili na “Slovenská firma kúpi atď…”.

Prečo o tom píšem? Pretože niekto by sa mohol aj pohoršiť, ak sa slovo Slovensko použije takýmto spôsobom, keď v skutočnosti išlo iba o jednu súkromnú firmu. Ak by však kupcom bola slovenská vláda, a nadpis by bol rovnaký, chyba by bola tá istá. Ani v takom prípade by kupcom nebolo Slovensko. Nad tým by sa už málokto pozastavil. Niektorí by si dokonca mysleli, že oni majú teraz v nejakom zmysle podiel na kúpenej firme; že im z toho môže vyplynúť nejaká výhoda, a možno by aj diskutovali o tom, či to bola dobrá alebo zlá kúpa. To by bol omyl, ktorému by sa dalo čiastočne predísť, ak by novinári vyberali slová podľa ich skutočného zmyslu a nehľadali sústavne nejaké zjednodušenia a skrátené tvary na úkor presnosti.