Monthly Archives: apríl 2015

Štúdia: Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne

Peter Gonda vydal štúdiu Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne. Z úvodu:

Dominantným ekonomickým omylom je predstava, že jedna mena a harmonizované podmienky sú nevyhnutným predpokladom spoločného trhu, konkurencie a ekonomickej integrácie v Európe. Podmienkou trhu a ekonomickej integrácie je však neobmedzovaná konkurencia, podložená diverzitou, a neexistencia centrálnych prekážok pre slobodné výmeny, nie napríklad administratívne stanovená jediná mena.

Reklamy

Josef Tětek: Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování

Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování (Josef Tětek, svobodnymonitor.cz):

“Budou-li se dotační programy nadále prohlubovat, bude jejich kritice otevřeno čím dál méně myslí. A skutečnost, že se společnost řítí do další slepé uličky s hořkým koncem, bude pro příjemce dotací jen otravným brbláním věčných nespokojenců.”

FED: Úroková sadzba sa vráti do normálu

HN:

“Americká centrálna banka (Fed) v ďalšej časti roka pravdepodobne začne so sprísňovaním menovej politiky. Vyhlásila to v piatok [27.3.2015] šéfka Federálneho rezervného systému Janet Yellenová. Návrat k štandardným úrokovým sadzbám však bude postupný a tempo sprísňovania sa v závislosti od ekonomických podmienok môže meniť, povedala Yellenová na konferencii v San Franciscu. Centrálna banka v USA zvyšovala úrokové sadzby naposledy v roku 2006 a od decembra 2008 sa krátkodobé sadzby nachádzajú blízko nuly.”

Graf vývoja úrokovej miery FEDu od roku 2000.

EÚ zrušila kvóty na výrobu mlieka (Ad: I. Sladkovská: Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia)

Európska únia zrušila kvóty na výrobu mlieka. Cena mlieka tak môže teoreticky klesnúť, čo je, samozrejme, dobré pre spotrebiteľov. Terajším slovenským výrobcom sa to však nepáči.

Ivana Sladkovská (Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia, Aktuality.sk) cituje Štefana Vereša z firmy Agroban, s.r.o.: “Nadvýroba mlieka nás ako veľkovýrobcu môže poškodiť. Už teraz sú mliekárne insolventné a neplatia nám”.

Prečo by malo dôjsť k nadvýrobe? Pri doterajších kvótach boli dve možnosti: buď sa vyrábalo príliš málo mlieka a na trhu bol nedostatok, alebo kvóty nemali žiadny účinok. Zrušenie kvót teda buď odstráni nedostatok, alebo nebude mať žiadny účinok. Kvóty sa na Slovensku využívali asi na 80 %, v celej EÚ na 94 %.

Ak sú mliekárne insolventné a cena mlieka sa zníži, potom toto zníženie zlepší ich finančnú situáciu. Je možné, že finančná situácia Agrobanu sa zhorší, ale ich situácia nie je až taká zlá. V roku 2014 vykázali zisk 500 tisíc eur, a od vstupu do EÚ získali dotácie vo výške 8 298 000 eur, čiže 249 985 548 korún (zdroj: Farmsubsidy.org). Zdá sa mi nevhodné, aby sa na možné zníženie ceny mlieka pre spotrebiteľov sťažoval riaditeľ firmy, ktorá od daňových poplatníkov získala štvrť miliardy korún. To je dosť vysoká suma, a oni by chceli ešte ďalšiu pomoc na úkor ich zákazníkov v podobe umelého obmedzovania výroby a konkurencie.

Sladkovská ďalej tvrdí: “Čo môže potešiť naše peňaženky, je pre výrobcov mlieka pohromou. Sú ohrozené pracovné miesta.” Dopad zrušenia kvót nie je ešte známy, preto je predčasné hovoriť o pohrome pre výrobcov. Napokon, autorka sama neskôr v článku vysvetľuje, že zmeny vo výrobe mlieka nesúvisia so zrušením kvót, keďže tie ani neboli čerpané na 100 %.

Ďalej píše: “Odteraz môžu štáty nadojiť mlieka, koľko chcú a predávať ho tam, kde chcú. Podľa odborníkov spôsobí nadbytok suroviny na trhu pokles ceny mlieka.” Zrušenie kvóty, samozrejme, nepovedie k nekonečnému zvýšeniu produkcie mlieka. Ako už bolo povedané, kvóty buď spôsobovali nedostatok, alebo nemali žiadny účinok. Dá sa predpokladať, že ak spôsobovali nedostatok, výroba sa po zrušení kvót zvýši tak, aby sa tento nedostatok odstránil – nie viac, nie menej. Nie je v záujme výrobcov vyrábať čo najviac. Do úvahy musia vziať aj cenu a možnosť odbytu produkcie.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay vidí situáciu ešte čiernejšie ako riaditeľ Agrobanu. Podľa neho zníženie ceny nie je dobré ani pre spotrebiteľov, lebo bude mať negatívny vplyv na kúpyschopnosť a zamestnanosť. Na prvý pohľad nelogické tvrdenie – nižšia cena predsa zvýši kúpyschopnosť spotrebiteľa. Ale Poturnay mal asi na mysli kúpyschopnosť tých spotrebiteľov, ktorí údajne majú prísť o prácu. Potom však nie je pravda, že zníženie ceny nie je dobré pre spotrebiteľov. Musíme teda ostať pri tom, že zníženie cien bude negatívom len pre niektorých terajších výrobcov a ich zamestnancov.

Skúsme sa na to pozrieť z opačného pohľadu. Predstavme si, že kvóty nikdy neexistovali. Súhlasil by vtedy Poturnay s tvrdením, že zavedenie kvót a následné zvýšenie cien je dobré pre spotrebiteľov? Nech sa opýta mamy s malými deťmi na jej názor.

V tom, že niekto stratí prácu, nemôžeme vidieť tragédiu. Ak by to bola tragédia, nebolo by oprávnené žiadať kvóty, dotácie a všemožnú ochranu pred konkurenciou aj v iných odvetviach? Prečo nežiadať o kvóty na výrobu áut, mobilov, chleba, zemiakov, topánok, atď? Potreby sa menia, preto je nutné umožniť aj zmenu výroby, aby sa novým potrebám prispôsobila. Ak by ochrana pred zahraničnou konkurenciou pomáhala životnej úrovni, potom by Severná Kórea musela byť najbohatším štátom sveta. Životná úroveň sa nezvyšuje zabezpečením nemennosti hospodárstva, tým sa práve znižuje. Zvyšuje sa zlepšovaním využívania prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, teda zvyšovaním produktivity práce, znižovaním nákladov, neustálym prispôsobovaním sa zmenám. Nie je to ľahké, obzvlášť pre firmy, ktoré sú zvyknuté na dotovanie strát pomocou dotácií.

Poturnay ďalej hovorí, že spotrebitelia nepotrebujú nižšie ceny, ale vyššie mzdy. Vyššie mzdy, pri inak nezmenených podmienkach, by samozrejme zvýšili ceny. Teda ak by sa iba zvýšili mzdy, a neznížili by sa náklady výroby, nezvýšila by sa produktivita, atď., ceny by vzrástli a zvýšenie miezd by tak malo len krátkodobý pozitívny účinok a to iba pre ľudí, ktorým by sa mzda zvýšila. Na druhej strane, zníženie cien pomôže všetkým spotrebiteľom, ich kúpyschopnosť sa zvýši a tak sa toto zníženie cien prejaví aj na zvýšení dopytu po iných výrobkoch, čím sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Zníženie cien negatívne pôsobí iba na neefektívne firmy a ich zamestnancov. Z dlhodobého hľadiska je však žiaduce a prirodzené, že sa výroba a zamestnanosť prispôsobuje meniacim sa potrebám. Je dobré, ak sú neefektívne firmy, ktorých život závisí od dotácií, nahradené novými, ktoré dokážu existovať z toho, čo im dobrovoľne dajú ich zákazníci.

Hovoriť o zrušení kvót iba z pohľadu určitých výrobcov mlieka je zavádzajúce. Treba aj v tomto prípade pamätať na základné pravidlo ekonómie.

Josef Tětek: Účtenková loterie navýší moc státu a poštve daňové plátce proti sobě

Účtenková loterie navýší moc státu a poštve daňové plátce proti sobě (Josef Tětek, Svobodný monitor):

“Pomocí účtenkové loterie usiluje vláda o posílení vzájemné nevraživosti mezi obchodníky a jejich zákazníky. První staví do role podvodníků, jež se obohacují na úkor kolektivu; druhé pak do role kontrolorů, vykonávajících službu ve jménu obecného blaha.

Vláda tak aplikuje odvěkou taktiku „rozděl a panuj“. Obchodníci a velká část jejich zákazníků jsou čistými daňovými plátci – na daních více odvádějí, než sami získávají. V jejich zájmu by tak zdánlivě mělo být mít se na pozoru před čistými daňovými příjemci, jako jsou politici a státní zaměstnanci. Pomocí falešné dichotomie jsou však postaveni proti sobě a jejich případný odpor je neutralizován.”