Monthly Archives: apríl 2014

Dobrá alebo zlá správa? Neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 “neprepadnú”

Slovenská republika bude môcť čerpať neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 o rok dlhšie, na základe výnimky, schválenej Európskym parlamentom.

Z článku Ivana Kuhna Nekonečné slávnosti čerpania (Konzervatívny inštitút, 5. 10. 2013):

“A keď už sme pri eurospeaku, zaklínacím slovom je čerpanie. Týmto slovom sú fascinované aj slovenské médiá. Vyčerpáme, nevyčerpáme? Podarí sa vyčerpať eurofondy na 100 percent? Alebo iba na 99 percent? Pri týchto debatách si vždy predstavujem živiteľa rodiny, ako v deň výplaty príde v neskorých večerných hodinách z krčmy a radostne svojej manželke oznámi, že vyčerpal mesačnú výplatu na 90 percent. Iba na 90 percent?

Ešteže na vyčerpanie zvyšných 10 percent ostáva ďalších x dní do výplaty. Bol by hriech, keby „prepadli“. Lebo z pohľadu väčšiny parlamentných strán, väčšiny starostov a primátorov a zrejme aj väčšiny obyvateľov Slovenska, hriech nie je peniaze rozflákať na nezmysly, hriech je nečerpať.”

Pozri tiež článok Ekonomického zápisníka Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

M. Draghi: ECB použije všetky prostriedky pri boji s nízkou infláciou

TASR:

“Európska centrálna banka (ECB) je pripravená použiť proti nízkej inflácii ťažké zbrane. “Rada guvernérov ECB jednomyseľne zaviazala, že použije konvenčné aj nekonvenčné prostriedky, aby účinne bojovala s príliš dlhou fázou nízkej inflácie,” potvrdil dnes v Amsterdame prezident ECB Mario Draghi. Informovala o tom agentúra DPA.”

Prečo európske dotácie škodia

Pavel Kohout: Proč evropské dotace škodí (Finmag.cz):

“Skutečné evropské peníze představují méně než 40 procent veškerých nákladů na projekty financované takzvaně z dotací. Více než 60 procent představují peníze, které přímo nebo oklikou jdou z českého státního rozpočtu. Podíl je tedy mnohem méně výhodný než 1:1.”

(Cez jiricervenka.wordpress.com.)

Hodnotenie cieľov nie je súčasťou ekonomickej teórie

Ludwig von Mises, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej školy ekonómie, nepovažoval hodnotové súdy za súčasť ekonomickej teórie:

“Praxeologie a ekonomie se zabývají prostředky pro dosažení cílů, které si jednající jednotlivci zvolí. Nevyjadřují svůj názor na to, zda je požitkářství lepší než asketismus. Uplatňují na prostředky jen jediné měřítko: zda jsou či nejsou vhodné k dosažení cílů, které si jednající předsevzal.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 86)

Mises opakovane zdôrazňuje, že ekonómia neposudzuje hodnoty a zvolené ciele. Tvrdí dokonca, že takéto posudzovanie ani nie je možné:

“[Praxeologie a ekonomie] [j]sou si plně vědomy, že konečné cíle lidského jednání nelze podrobit zkoumání dle nějakého absolutního standardu. Konečné cíle jsou konečnou daností, jsou čistě subjektivní, liší se mezi různými lidmi a u stejných lidí v různých okamžicích jejich života.” (str. 86)

“Je pravda, že ekonomie je teoretickou vědou a jako taková se zdržuje jakýchkoli hodnotových soudů. Jejím úkolem není říkat lidem, o jaké cíle by měli usilovat. Je vědou o prostředcích používaných k dosažení zvolených cílů, nikoli vědou o volbě cílů. Konečné rozhodnutí, hodnocení a volba cílů přesahují předmět jakékoli vědy. Věda nikdy neříká člověku, jak by měl jednat; pouze mu ukazuje, jak jednat musí, chce-li určitých cílů dosáhnout.” (str. 8)

Nesúhlasím s tvrdením, že ciele konania nie sú otvorené skúmaniu. Avšak touto otázkou – či také skúmanie je alebo nie je možné – sa nemusíme zaoberať pri štúdiu ekonómie. Stačí povedať, že ak je hodnotenie cieľov možné, potom nie je súčasťou ekonómie; je predmetom iných vedeckých disciplín.

Ak ekonóm napr. vyjadrí svoj názor na ciele, o ktoré sa usiluje určitá hospodárska politika, nerobí tak ako ekonóm. Ekonómia sa nezaoberá otázkou, aké hodnoty by mali ľudia mať, rovnako ako to nerobí napr. matematika či chémia.

Pozri tiež:
Predmet praxeológie, subjektivizmus a objektivita praxeológie
Ekonómia sama o sebe nemôže vyslovovať etické súdy

V tzv. ekologickej hre žiaci ZŠ vyzbierali 7 650 000 plastových fliaš

Vo februári a marci 2014 firma Lidl organizovala pre základné školy súťaž v zbere PET fliaš. Súťažiaci za štyri týždne vyzbierali 7 650 000 fliaš a najúspešnejším boli rozdelené výhry v cene 210 000 eur.

Súťaž bola propagovaná so sloganom: “Myslite EKOlogicky”.

Hovorca spoločnosti Lidl o súťaži povedal: “Ekohru vnímame ako mimoriadne úspešnú súťaž. Dôkazom je fantastický celkový počet odovzdaných plastových fliaš, ako aj spätná väzba od škôl. V mnohých prípadoch totiž učitelia využili prebiehajúci zber na vysvetlenie dôležitosti recyklácie a ohľaduplného správania sa s k prírodným zdrojom. Spolu s podporou športu na školách to bola naša hlavná motivácia pre zorganizovanie Ekohry.”

Víťazom sa stala škola v Trnave-Modranke. Jej asi 185 žiakov vyzbieralo 195 000 fliaš, t.j. asi 1000 fliaš na jedného žiaka. To ich naučí byť ohľaduplnými k prírodným zdrojom… “Žiaci, prírodné zdroje sú obmedzené, preto sa k nim treba správať ohľaduplne, neplytvať nimi, a ak je to možné, recyklovať. Preto choďte, kúpte každý aspoň 1000 plastových fliaš, a dajte ich zrecyklovať.”

Smiešne. Asi nedokážem myslieť eko-logicky.

Isteže pre Lidl táto súťaž mala zmysel – urobili si reklamu a pravdepodobne sa im zvýšili tržby z predaja nápojov v plastových fľašiach. Súťažiaci zas mali možnosť získať nové ihriská pre školy. Ale nech sa netvária, že myslia ekologicky. Ak sú PET fľaše neekologické, potom ich nakupovaním vo veľkom sa životnému prostrediu nepomáha.

Vláda kúpi 150 pracovných miest za 4,5 milióna eur

Webnoviny.sk:

“BRATISLAVA 3. apríla (WEBNOVINY) – Ministerstvo hospodárstva (MH) SR navrhuje investičnú pomoc vo výške 4,5 mil. eur pre bardejovskú spoločnosť FLAMEshoes, s.r.o. Z toho 2,9 mil. eur by malo byť formou úľavy na dani z príjmu právnických osôb a 1,6 mil. eur tvoria dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok.

Vyplýva to zo zverejneného návrhu na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Finančné prostriedky sú určené na vybudovanie závodu na výrobu gumovej obuvi EVA technológiou v lokalite Kružlov. Začiatok novej výroby je naplánovaný na štvrtý kvartál 2014. Investor avizuje vytvorenie 150 pracovných miest, pričom na jedného pracovníka tak pripadá investičná pomoc vo výške 30 tis. eur.”

Je možné, aby firma neplatila žiadne dane?

Z článku Kto neplatí dane?:

“Naozaj je to možné? Ktorá firma môže o sebe povedať, že dlhodobo neplatí dane? Ktorá firma dokáže dlhodobo neplatiť daň z motorových vozidiel? Spotrebnú daň z motorových palív? Daň z nehnuteľností?

Každá fungujúcu firma, aj keby 100 rokov neplatila daň z príjmu právnických osôb, bude generovať významné príjmy štátu, ktorými financuje verejnú infraštruktúru.”