Tag Archives: Hospodárska kríza

Výstavba bytov v 2. štvrťroku 2015 vzrástla o 40 %

“Dopyt po bývaní dosahuje predkrízové úrovne. Bublina by už však hroziť nemala,” píšu Hospodárske noviny (Realitný boom je späť. Začína sa bitka o nové byty, 9.9.2015).

Obrázok

Má eurozóna najhoršie obdobie krízy za sebou?

Twitter

Cyprus zoberie vkladateľom 40, resp. 80 % z vkladov nad 100 tisíc eur

Aby cyperská vláda dostala finančnú pomoc od MMF, EK a ECB, z vkladov nad 100 000 eur v Bank of Cyprus zoberie 40 %, z vkladov nad 100 000 eur v banke Laiki zoberie 80 %. Zdanenie sa týka pravdepodobne len tej časti vkladov, ktorá presahuje sumu 100 000 eur.

V Ghane sa stavia budova, ktorá má byť najvyššou v Afrike

V Ghane sa začala výstavba komplexu budov, z ktorých najvyššia má mať výšku 270 metrov, čím by sa stala najvyššou budovou v Afrike. Stavbu majú z väčšej časti financovať súkromní investori.

V Číne plánujú tento rok začať s výstavbou mrakodrapu, ktorý má byť svetovým rekordérom.

Rekordné mrakodrapy sú podľa ekonóma Marka Thorntona signálom blížiacej sa hospodárskej krízy. Podľa Thorntona “schopnosť väčšiny trhových indikátorov predpovedať hlboké zmeny v hospodárskom cykle je slabá, kým schopnosť mrakodrapového indexu je silná”. Uvádza však aj argumenty spochybňujúce spoľahlivosť tohto indikátora.

Cyperský parlament odmietol zdanenie vkladov

Cyperský parlament dnes odmietol zdaniť vklady v cyperských bankách, čo bola jedna z podmienok finančnej pomoci zo strany EÚ a MMF.

Už včera ministri financií EÚ pozmenili podmienky a namiesto dane 6,75 % pre vklady do 100 tisíc eur, a 9,9 % pre vyššie navrhli, aby vklady do výšky 100 tisíc eur zdanené neboli, a aby sa zvýšila daň pre vklady nad 100 tisíc na 15,6 %.

Klienti bánk na Cypre prídu o 6,75 percenta svojich vkladov

Európska únia a MMF požičajú cyperskej vláde 10 miliárd eur. Výmenou za úver musí cyperská vláda “zmenšiť svoj bankový sektor, zvýšiť dane a zaviesť rozsiahle reformy, predovšetkým v prípade jeho netransparentného finančného sektora”. Ďalšou podmienkou podľa agentúry SITA je aj to, “že na pomoci sa musia podieľať aj klienti tamojších bánk. Tí prídu o 6,75 percenta svojich vkladov a v prípade, že majú na účte viac ako 100-tisíc eur, banka im z uložených peňazí stiahne až 9,9 percenta”.

Aktualizácia 19. 3. 2013: Cyperský parlament odmietol zdanenie vkladov.

HDP Španielska vo 4. švrťroku 2012 opäť klesol, nezamestnanosť vzrástla na 26 %

Hrubý domáci produkt Španielska vo štvrtom štvrťroku 2012 klesol o 0,7 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Medziročne HDP klesol o 1,7 %.

Vývoj HDP Španielska (štvrťročná zmena v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, zdroj: štatistiky OECD, Trading Economics):

Q1 2011: +0,3 %
Q2 2011: +0,2 %
Q3 2011: 0,0 %
Q4 2011: -0,5 %
Q1 2012: -0,3 %
Q2 2012: -0,4 %
Q3 2012: -0,4 %
Q4 2012: -0,7 %

Podľa veľkosti HDP je Španielsko 13. najväčšia ekonomika sveta, 4. najväčšia v Európe (bez Ruska).

Nezamestnanosť v Španielsku sa vo 4. štvrťroku zvýšila o jeden percentuálny bod na 26,02 %.

Skyscraper Index – rekordné mrakodrapy ako signál blížiacej sa hospodárskej krízy

Existuje teória, podľa ktorej výstavba rekordných mrakodrapov signalizuje blížiacu sa hospodársku krízu, resp. koniec fázy rastu. Podrobne o nej píše Mark Thornton v článku Skyscrapers and Business Cycles z roku 2005.

Podľa Thorntona “schopnosť väčšiny trhových indikátorov predpovedať hlboké zmeny v hospodárskom cykle je slabá, kým schopnosť mrakodrapového indexu je silná”. Uvádza aj argumenty spochybňujúce spoľahlivosť tohto indikátora.

Najvyššia budova sveta bola postavená v roku 2009, druhá najvyššia v roku 2011. Najvyššiu budovu v Európe dokončili v tomto roku. Tieto tri budovy možno treba priradiť ku kríze roku 2008 – záleží na tom, kedy sa ich výstavba plánovala a realizovala, nie na tom, kedy bola stavba dokončená. Kríza, resp. zvrat vo vývoji hospodárstva môže prísť ešte pred dokončením stavby.

V budúcom roku plánujú v Číne dokončiť mrakodrap, ktorý sa stane novým rekordérom. Ten nemožno spájať s krízou z roku 2008, a môžeme ho teda podľa Thorntonovej teórie považovať za signál blížiacej sa recesie.

Úspory sú základom hospodárskeho rastu, nie spotreba

Podľa jedného z najrozšírenejších ekonomických omylov je spotreba základom hospodárstva. Ak hospodárstvo upadá, treba podporiť spotrebu. Ak ľudia nechcú zvýšiť spotrebu, treba, aby vláda začala míňať (hoci aj novovytvorené peniaze). Ak je kríza, ľudia začnú viac šetriť a menej míňať, a tým krízu údajne zhoršia. To všetko je omyl. Základom hospodárstva je výroba, a základom hospodárskeho rastu sú úspory.

“Spotreba napriek svojmu značnému objemu neakceleruje fungovanie ekonomiky. Zdrojom dynamického dlhodobého rozvoja ekonomiky sú úspory. Proces sporenia a investovania je kľúčovým problémom makroekonómie, pretože úspory a investície sú najdôležitejšími faktormi ekonomického rastu.” (prof. Lisý v Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 366-367).

Tejto téme sa podrobnejšie venuje napr. článok Stevena Horwitza Konzumerizmus je keynesiánstvo. Aby mohla existovať spotreba, musí jej predchádzať výroba. Profesor Horwitz hovorí:

“Začať analýzu spotrebou vychádza z predpokladu, že prostriedky na ňu už sú nadobudnuté. Naopak, bohatstvo sa tvorí v procese výroby, pri ktorom sa zdroje preskupujú tam, kde majú pre ľudí vyššiu hodnotu ako pri alternatívnom rozložení. Táto výroba je financovaná z úspor domácností, ktoré sa spotreby vzdali.”

Podľa Horwitza zástancovia voľného trhu nikdy netvrdili, “že ‘stimulácia spotreby’ je cestou k prosperite. Preto ich nikto nemôže obviňovať z obhajoby ‘spotrebiteľskej kultúry’.”