Poznatky nie sú jediným výrobným faktorom

Dnes vraj vieme, že jediný skutočný výrobný faktor sú poznatky. Tvrdí to Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc., z Prognostického ústavu SAV. Mýli sa.

Baláž v rozhovore pre eQuark.sk povedal:

“Kedysi dávno ekonómovia tvrdili, že na vytváranie nových hodnôt potrebujeme ľudskú prácu, pôdu a peňažný kapitál (tzv. produkčné faktory). V poľnohospodárstve však dnes už pracuje len 2 % ľudí, napriek tomu by dokázali uživiť celé Slovensko. Ako je to možné? Vzrástla produktivita práce. Používaním nových technológií nahrádzajúcich ľudskú prácu a zvyšujúcich úrodu v súčasnosti dokážeme dorobiť omnoho viac potravín ako kedysi. Dnes vieme, že jediný skutočný faktor produkcie sú poznatky. Čím menej roľníkov sa lopotí na poli a čím viac inžinierov produkuje softvér alebo špičkovú elektroniku, tým je krajina bohatšia.”

Nielen kedysi dávno, ale aj v súčasnosti ekonómovia (hoci možno nie všetci) hovoria o troch výrobných faktoroch. Sú to práca, pôda, a kapitál. Peňažný kapitál je len jednou časťou kapitálu. Aby sme sa vyhli nedorozumeniu a nezamieňali kapitál s peňažným kapitálom, bude lepšie hovoriť o kapitálových statkoch. Teda výrobné faktory sú tri: práca, pôda, kapitálové statky.

Nijaký pokrok v produktivite práce to nezmení. Kapitálové statky sa vyrábajú pomocou práce, pôdy a iných kapitálových statkov. Ak by sme šli dostatočne ďaleko do minulosti, dostali by sme sa do času, kedy žiadne kapitálové statky neexistovali. Teda prvé kapitálové statky boli vyrobené iba pomocou práce a pôdy. Ak by sme veľmi chceli zredukovať počet výrobných faktorov, môžeme tvrdiť, že v konečnom dôsledku existujú iba dva výrobné faktory: práca a pôda. Pôda zahŕňa všetky prírodné zdroje, existujúce bez ľudského zásahu.

Poznatky môžeme zahrnúť pod prácu. Výrobný faktor práca je to, čo do výroby dáva človek, teda patria sem aj poznatky. Každému je jasné, že samotné poznatky nestačia. Keď chceme niečo vyrobiť, musíme použiť nielen hlavu, ale aj ruky. Nie je možné predstaviť si inú situáciu. Keby aj celá súčasná výroba bola zabezpečená robotmi, tie musí niekto vyrobiť – iné roboty, alebo ľudia svojimi rukami.

Rovnako aj pôda je pre výrobu nevyhnutne potrebná. Bez prírodných zdrojov by nebolo z čoho vyrobiť stroje, zvyšujúce produktivitu práce. A nie len to: napr. taký obyčajný zemiak vôbec nedokážeme vyrobiť. Môžeme ho iba rozmnožiť, a ani to nie je možné bez použitia ďalších prírodných zdrojov, ako je napr. voda.

Vidíme teda, že poznatky nie sú, nemôžu byť, a teda ani nikdy nebudú jediným výrobným faktorom.

Posledná veta horeuvedeného citátu tiež nie je celkom správna. Bohatstvo je subjektívne. Hodnota vecí je subjektívna. Každý človek si cení niečo iné. Tá posledná veta sa preto nedá chápať ako univerzálne platná. Opýtajte sa napr. amerického farmára Joela Salatina, čo si on myslí: či je bohatší, keď sa lopotí na farme, alebo či by bol bohatší, keby sedel v kancelárii a písal softvér. Kto si cení prírodu, slnko, čerstvý vzduch, ten možno bude chudobnejší, ak ostane zatvorený v kancelárii 8 hodín denne, aj keby mal vyšší príjem.

Baláž v rozhovore tvrdí aj iné zvláštne veci. Napríklad, že ekonómia ako veda vznikla v 19. storočí. Bežne sa za prvého ekonóma považuje Adam Smith, ktorý žil v 18. storočí. Ale aj pred ním sa niektorí ľudia systematicky zaoberali ekonomickými otázkami, predovšetkým španielski scholastici v 16. storočí.

Ďalej hovorí: “Ak pripustíme, že ľudia majú rozličné predstavy o úžitkoch, sú racionálni a cielene sa snažia o maximalizovanie úžitkov, tak sa dá s matematickou presnosťou určiť, ako budú spolu obchodovať, ako sa vytvoria ceny tovarov a akým spôsobom sa ekonomický systém dostane do rovnováhy.”

Neviem, čo znamená pojem “matematická presnosť”; domýšľam si, že tu mal na mysli určenie presného čísla. Teda napr. cena bude 100 eur. To však nie je pravda. Nikdy nikto nebude vedieť, čo pre konkrétneho človeka v danej chvíli maximalizuje jeho úžitok. Nikdy nebudeme vedieť vopred, čo urobí, aké bude mať v budúcnosti vedomosti, ciele, či predstavy o úžitku, a preto nebudeme môcť povedať, ako bude obchodovať s ostatnými ľuďmi.

A ďalej: “Dnes vieme, že za očakávania o racionalite a maximalizácii úžitkov ekonomická veda zaplatila vysokú cenu, pretože tieto predpoklady sa vzťahujú na ideálnych ľudí, a nie na skutočných.”

Baláž, ako ekonóm, by mohol vedieť, že rakúska škola ekonómie (ak nie aj niektoré ďalšie ekonomické smery) nehovoria o ideálnom človeku, ale o skutočnom človeku, ktorý sa riadi rozumom, a nie inštinktami. Každý skutočný človek koná racionálne, t.j. nie inštinktívne. Nie je chybou ekonomickej vedy, že niektorí ekonómovia chápu pojem “racionálny človek” v inom význame, označujúcom človeka, ktorý si všetko dobre premyslí a optimálne sa rozhodne. Žiadny človek nie je ovládaný inštinktami, iným slovom: každý používa rozum, je teda racionálny. Ak si niekto svoje rozhodnutie dobre nepremyslí, predsa len pri rozhodovaní použil rozum. Každý človek v tomto zmysle koná vždy racionálne. Tým však nepredpokladáme, že každý sa vždy rozhodne v nejakom zmysle optimálne.

K podobnému nedorozumeniu dochádza aj v prípade pojmu “maximalizácia úžitku”. Aj sv. Andrej-Svorad sa snažil maximalizovať svoj úžitok, keď sa nezaoberal ničím, len snahou o dosiahnutie večného života, pretože to považoval za najcennejšie, to bolo v jeho pomyselnom rebríčku hodnôt na prvom mieste. Na hodnotenie úžitku druhého človeka nemôžem aplikovať naše vlastné hodnotenia úžitku, lebo inak sa nám bude často zdať, že niekto dal prednosť menšiemu úžitku pred väčším.

Baláž pracuje ako expert pre Európsku komisiu. Viaceré projekty EK, na ktorých pracuje, súvisia so stratégiou Európa 2020. A aby som iba nekritizoval: Baláž patrí k tým aktívnejším akademickým ekonómom, vyšlo mu 11 monografií. Zvláštne uznanie si zaslúži za vtipný názov jednej z nich: Rozum a cit na finančných trhoch.

Reklamy

2 responses to “Poznatky nie sú jediným výrobným faktorom

  1. Spätné upozornenie: Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2012 | Ekonomický zápisník

  2. Spätné upozornenie: Ekonomická teória | Ekonomický zápisník