Tag Archives: Zlyhanie štátu

HN: Dotované priemyselné parky mali priniesť 85-tisíc pracovných miest. Výsledkom je polovica

HN:

“Na Slovensku máme 73 takýchto lokalít [priemyselných parkov], ktoré dotoval štát alebo Brusel. Viac ako pätina z nich však dodnes zíva prázdnotou. Čo je ešte horšie, tieto parky sľubovali vznik viac ako 80-tisíc pracovných miest. Realitou je polovica.”

Reklamy

Sklamanie startupov zo štátnej “pomoci”

Štátna agentúra Slovak Business Agency organizuje konferenciu TechMatch 2015, určenú pre “startupy”. Rozpočet pôvodne počítal s nákladmi vo výške 1,4 milióna eur. Po kritike zo strany médií kvôli predraženosti rozpočtu (napr. na výmenu obrusov sa počítalo s nákladmi 1500 eur) SBA zverejnila revidovaný rozpočet s nákladmi 1,1 milióna eur.

Štát tento rok vyhradil na podporu startupov 1,5 milióna eur. Z toho 73 % chce minúť na jednu konferenciu.

Ján Trangel zo Živé.sk opísal svoje rozčarovanie nad touto konferenciou v komentári Škoda jednej IT konferencie. Trangel najskôr celkom neodôvodnene dúfal, že štát zorganizuje podujatie, ktoré nám bude môcť “závidieť celý región”. Štát však celé podujatie zorganizoval spôsobom charakteristickým pre štát – podľa hesla “z cudzieho krv netečie”, pretože každý sa o cudzie prostriedky stará menej hospodárne ako o vlastné. No a štát používa iba cudzie prostriedky: peniaze daňových poplatníkov. Nechcem týmto kritizovať organizátorov. Oni to vôbec nemuseli myslieť zle. Možno sa iba snažili všetko zabezpečiť na čo najvyššej úrovni v rámci rozpočtu, ktorý im niekto určil. Toto nie je podstata celého problému. Problém je v tom, že ľudia kladú na štát príliš vysoké a nereálne nároky. (To nie je žiadna novinka. Už v roku 1919 to tvrdil minister Rašín, a ešte pred ním napr. Frédéric Bastiat, a pred ním istotne aj iní.)

Podľa Trangela sú náklady na konferenciu zbytočne vysoké. Zbytočne, pretože cieľom konferencie malo byť pomôcť startupom, a tomuto sa mali podriadiť výdavky. Namiesto toho rozpočet počíta s výdavkami, ktoré tomuto cieľu neslúžia. Podľa Trangela sa tak konferencia razom stala “hanbou roka”.

Teda prečo celá vec skončila takto? Skončilo by to takto, ak by konferencia bola organizovaná súkromnou firmou, celkom bez účasti štátu? Pravda, v tom prípade by účastníci museli zaplatiť vstupenku. Ale aspoň by z toho niečo bolo. Takto je z toho vraj “hanba” – ale čia hanba? Možno pre SBA… a možno skôr pre tých, ktorí chceli niečo za nič… Nech sa z toho poučia.

Na okraj: 1,1 milióna eur za takú štátnu konferenciu, to ani nie je veľké plytvanie. Stávajú sa aj zaujímavejšie prípady. Napr. za logo pre Regionálny operačný program štát zaplatil 2,5 milióna korún – 82900 eur… za jedno logo…

Niekoľko krátkych poznámok k problému štátnej podpory podnikania si môžete prečítať tiež v týchto článkoch:

Základná chyba pred začiatkom podnikania

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Príklady štátneho plytvania nájdete v kategórii Zlyhanie štátu.

Zbytočný projekt za miliardy, a na dôležité veci peniaze nie sú

Nie, tentokrát nie je reč o eurofondoch. V Azerbajdžane sa budú konať prvé Európske hry, čosi ako kontinentálna verzia Olympijských hier. Vláda na prípravu minula už 9 miliárd eur. Idnes.cz píše:

“Organizátoři […] hodlají všem sportovcům proplatit pobyt i letenky. Desetitisíce lidí přitom v Ázerbájdžánu žijí v chudobě a nemají ani na základní zdravotní péči, zatímco režim umlčuje novináře a vězní své odpůrce.”

Možno by nebolo ľahké nájsť niekoho, kto by v tomto projekte nevidel plytvanie – používanie prostriedkov na veci, ktoré sú menej dôležité, čím sa spôsobí väčší nedostatok tam, kde je potreba väčšia (mimochodom, ani tí, ktorí sa nad takýmto plytvaním pohoršia, nepovedia, že ide o zlyhanie štátu; pritom je veľmi ťažké predstaviť si, že by sa takéto hry organizovali čisto zo súkromných prostriedkov; na druhej strane, ak by sa aj oveľa menšie plytvanie vyskytlo v súkromnom sektore, nejeden “ekonóm” by hneď použil výraz “zlyhanie trhu”). Avšak v princípe eurofondy fungujú rovnakým spôsobom. Centralizovaná moc rozhodne, na aké investičné projekty bude možné použiť peniaze, ktoré má Únia k dispozícii. Nie je možné, aby táto moc mala dostatok informácií o tom, kde je najväčšia potreba investícií. Navyše, politici majú v tomto ohľade len minimálnu spätnú väzbu. Ak súkromný investor plytvá, rýchlo to pocíti na hospodárskom výsledku.

Eurofondy ako plytvanie:

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Býčie zápasy: financované Spoločnou poľnohospodárskou politikou

Európska únia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku (odhad podľa štúdie Toros & Taxes – Subsidies in Spain and the EU for Bullfighting and Bull Rearing [PDF]). Španielska vláda prispieva čiastkou 571 milióna eur ročne.

Neefektívnosť štátu: porovnanie počtu úradníkov v štátnych a v katolíckych školách mesta New York

Istý človek chcel zistiť, koľko úradníkov je zamestnaných v štátnych školách mesta New York. Potreboval šesť telefonátov na to, aby našiel niekoho, kto pozná odpoveď – ale ten človek nemohol tento údaj zverejniť. Bolo treba ďalších šesť telefonátov, aby našiel niekoho, kto pozná odpoveď a môže ju aj prezradiť. Odpoveď znela: 6 tisíc.

Potom zavolal na Arcidiecézu New York s otázkou, koľko úradníkov zamestnávajú newyorské katolícke školy, ktoré navštevuje jedna šestina počtu žiakov štátnych škôl. Prvý človek, ktorému volal, odpoveď nepoznal. “Počkajte, spočítam ich,” povedal. Bolo ich dvadsaťšesť.

(Podľa článku Lewa Rockwella, cez EPJ.)

HN: Milióny eur na výskum sa rozdeľovali zvláštne

Z článku Hospodárskych novín o rozdeľovaní eurofondov na podporu výskumu:

NKÚ pod jej vedením skontroloval úspešné žiadosti o podporu aplikovaného výskumu, ktoré firmy a univerzity podali ministerstvu v rokoch 2009 až 2011. Bolo ich vyše päťdesiat, v celkovej sume 143 miliónov eur. Výsledky boli podľa nej veľmi závažné. „Hodnotenia vo viac ako tristo prípadoch nezodpovedali údajom uvedeným v projektoch.“

Napríklad firma získala plný počet bodov za počet registrovaných patentov, hoci žiadne nemala. Či pochybili hodnotitelia, alebo body prepisoval niekto vyššie postavený, pritom nie je možné zistiť.

Celý článok.

 

Zlyhanie štátu: Logo za 2,5 milióna korún, web za 2 milióny

Články z roku 2009.

Konzervatívny inštitút: Ministerstvá na logách prehajdákali 7,8 milióna korún:

“Výsledky monitoringu ukázali, že napriek zhruba rovnakým výstupom/produktom ktoré boli dodané (logo a dizajn manuál pre jeho používanie), rozdiely v cenách, ktoré jednotlivé riadiace orgány za dodávky zaplatili sú priepastné. Rozdiel medzi najdrahším a najlacnejším logom (neberúc do úvahy uvádzanú cenu loga pre Operačný program Zdravotníctvo, keďže jeho dodávka sa realizovala v rámci širšej dodávky služieb) bol až 2 519 805 Sk (83 642 eur).”

Logo za 2,5 milióna Sk

Logo za 2,5 milióna Sk. Zdroj: Konzervatívny inštitút

Monitoring fondov EÚTest: Nájdi na web stránkach jeden rozdiel:

“Janušekovsko-Štefanovovské Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR zaplatilo za web stránku Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR 1 799 875 Sk [faktúra v PDF] (vrátane DPH) a za logo aj s dizajn manuálom si priplatilo ešte 100 555 Sk [faktúra v PDF] (úplný lacák v porovnaní s logom ROP za 2,5 mil. Sk).”

Z faktúr vidno, že štát platil firme Zamedia, s.r.o. 3 000 resp. 3 500 Sk na hodinu.

A potom sa v učebnici ekonómie človek dočíta, že štát má naprávať (údajnú) neefektívnosť trhu…