Category Archives: Politika

Malé firmy v Británii vyzývajú ľudí, aby hlasovali za odchod z EÚ

Postoj.sk:

“List zverejnil vo štvrtok (3.3.) konzervatívny denník Daily Telegraph. Podnikatelia v ňom píšu, že voliči by si mali pred referendom, ktoré je naplánované na 23. júna, vypočuť aj ich názory, a nielen názory malej skupiny manažérov z obrovských korporácií. Práve tie totiž najviac profitujú z prístupu na jednotný európsky trh, na rozdiel od malých firiem.”

Medzitým v ČR: za referendum o vystúpení ČR z EÚ hlasovalo 44 poslancov. Pri predchádzajúcom pokuse v lete získalo podporu iba 11 poslancov.

Radoslav Procházka a jeho vulgarizmus

V tohtoročných prezidentských voľbách nevolil som nikoho. Nemal som koho – tých, ktorí mali teoretickú šancu, som buď poznal a preto nemohol voliť, alebo nepoznal a preto radšej nevolil.

Najprijateľnejší z reálnych kandidátov bol Procházka. Ale opatrnosti nie je nikdy dosť, nepoznám ho – nebudem mu dávať hlas, myslel som si.

Prezeral som si nedávno najúspešnejšie články zo stránky vybrali.sme.sk. Medzi najúspešnejšími za posledných 365 dní bol aj jeden s nadpisom “Kto chce ešte …”, obsahujúcim vybodkovaný vulgarizmus. Je to odkaz na článok z blogu Radoslava Procházku. Lenže na jeho blogu je iný nadpis: Kto chce ešte po ústach? Použil teda hrubé slovo, či nie?

Ak klikneme na odkaz z vybrali.sme.sk (na ten s vulgarizmom v nadpise a aj v URL adrese), dostaneme sa na článok Kto chce ešte po ústach? Z toho vidno, že Procházka naozaj použil vulgárny nadpis, a až po publikovaní ho zmenil (podľa údaju pod nadpisom bol článok publikovaný 29. 1. 2014 a upravený na druhý deň). Pretože ak by vulgárny nadpis nebol pôvodný, stránka blog.sme.sk by URL z vybrali.sme.sk nevedela presmerovať.

Druhý dôkaz vidno na stránke komentárov k článku na Procházkovom blogu. Ak klikneme na tlačítko Diskusia pod článkom, v hornej časti stránky sa zobrazí pôvodný nadpis.

Teda toľko k tomuto slušne sa tváriacemu politikovi Procházkovi.

Som rád, že som ho nevolil, lebo vulgárnych ľudí voliť nemôžem.

Niekto môže povedať: on to slovo použil iba preto, aby tak oslovil viac voličov spomedzi mladých. – To ho neospravedlňuje, to je vlastne ešte horšie… Účel nesvätí prostriedky.

Niekto zas namietne: to slovo použil preto, lebo bol naozaj veľmi nahnevaný kvôli veci, o ktorej písal; preto použil aj to ďalšie vulgárne slovo na konci článku. – Lenže pádnosť prejavu nie je priamo úmerná počtu hrubých slov. Na niekoho to pôsobí (bohužiaľ). Ale ak máme problém s rastúcou agresivitou jedných, a pokračujúcou ľahostajnosťou iných, no nech Procházka netvrdí, že si pomôžeme hecovaním s použitím vulgarizmov.

A niekto môže ešte povedať, že kvôli takým prísnym kritériám nemôžem voliť nikoho. – Čo už, keď nikoho, tak nikoho. Nejako to prežijem…

Juncker, kandidát na predsedu EK: Ak je situácia vážna, musíte klamať (2011)

Jean-Claude Juncker, kandidát na predsedu Európskej komisie, v roku 2011 povedal: “Ak je situácia vážna, musíte klamať.” (Zdroj: euobservertv na youtube.com.)

Hovoril vtedy o vážnej situácii v ekonomike eurozóny. Juncker bol v tom čase predsedom skupiny ministrov financií eurozóny a premiérom Luxemburska.

EUobserver.com napísal:

“Hospodárske politiky eurozóny by sa mali prejednávať iba v ‘tmavých tajných miestnostiach’, aby sa predišlo nebezpečným pohybom na finančných trhoch, povedal šéf euroskupiny [Juncker] v stredu (20. apríla [2011]), a dodal, že vo svojej kariére často klamal, aby predišiel šíreniu klebiet, ktoré by mohli živiť špekulácie.”

Európsky parlament bude o novom predsedovi hlasovať budúci týždeň.

Je toto demokracia? 28 eurokomisárov vetovalo silnú dvojmiliónovú petíciu

Pod petíciu Jeden z nás sa podpísali takmer dva milióny občanov Európskej únie. Petícia bola pokusom využiť tzv. európsku občiansku iniciatívu (EOI). Prostredníctvom EOI môžu občania EÚ podávať do Európskej komisie legislatívne návrhy v oblastiach, v ktorých má kompetenciu EÚ. Európska komisia túto petíciu vetovala, hoci podmienky (najmenej 1 milión podpisov z najmenej 7 štátov EÚ) boli splnené.

Cieľom petície je “konkrétny zákaz život ničiacich politík v rámci rozpočtu EÚ, ako aj politická zmena a väčšie povedomie o potrebe rešpektovať prianie takého veľkého počtu európskych občanov“.

Viac o petícii a o rozhodnutí Európskej komisie si môžete prečítať v článku Carolyn Moynihanovej Je toto demokracia? 28 eurokomisárov vetovalo silnú dvojmiliónovú petíciu.

Nevoliť menšie zlo

Voliči stále volia menšie zlo a politickí agitátori ich stále presviedčajú, že je to tak lepšie. A potom sú všetci prekvapení, že zvolili – zlo.

Koľkí v roku 2002 volili terajšieho premiéra ako menšie zlo? Koľkí ho volili preto, lebo ho poznali menej ako ostatných kandidátov a ostatné strany?

Pozitívne výsledky europrieskumu

Podľa prieskumu z mája tohto roka má väčšina obyvateľov Slovenska sklony nedôverovať Európskej únii, NR SR, aj vláde SR. (Výsledky vo formáte PDF.)

EÚ skôr dôveruje 45 %, skôr nedôveruje 50 %. Nášmu parlamentu skôr dôveruje 28 %, skôr nedôveruje 68 %. Vláde skôr dôveruje 28 %, skôr nedôveruje 69 %.

V rámci celej EÚ je nedôvera voči EÚ ešte vyššia – až 60 % respondentov EÚ skôr nedôveruje ako dôveruje.

Na stránke organizácie s kurióznym názvom Európsky dialóg perspektívneho postoja (čo je to “perspektívny postoj”, a čo znamená “dialóg postoja”???), ktorá sa venuje propagovaniu Európskej únie, na základe toho istého prieskumu napísali: “19 z 28 [v skutočnosti 27] členských krajín EÚ […] sa na budúcnosť EÚ pozerá skôr optimisticky než negatívne”. To je veľmi zaujímavé vo svetle tých výsledkov, ktoré som citoval. Ak totiž väčšina ľudí Európskej únii skôr nedôveruje, a súčasne väčšina vidí budúcnosť pozitívne, mohlo by to znamenať, že časť z nich dúfa v zmenšovanie úlohy inštitúcií EÚ; inak by si protirečili.

V odpovedi na otázku “Čo je najpozitívnejším výsledkom EÚ?” mohli respondenti vybrať dve z ôsmich možností. Najmenej hlasov získala možnosť “spoločná poľnohospodárska politika”. Azda by sa teda medzi respondentmi našlo veľa takých, ktorí by súhlasili s kritikou dotácií.

Ron Paul: Obama v Sýrii zavádza podobne, ako Bush v Iraku

Ron Paul: Obama v Sýrii zavádza podobne, ako Bush v Iraku

Roland Vaubel: Politici majú radi centralizáciu

Z rozhovoru s Rolandom Vaubelom, profesorom ekonómie na univerzite v Mannheime:

“Myslím, že konkurencia medzi centrálnymi bankami pomáha udržiavať nízku infláciu. Keby sme mali trebárs len jednu svetovú menu a jedinú svetovú centrálnu banku bez akejkoľvek alternatívy, inflácia by zrejme bola veľmi vysoká. […] So zavedením spoločnej európskej meny konkurencia medzi centrálnymi bankami poklesla.”

“Politici majú radi centralizáciu. Integrácia trhov totiž veľmi pokročila a trhy na zlú ekonomickú politiku národných vlád reagujú veľmi prudko. Investori aj obchod sú mobilní a idú tam, kde majú najlepšie podnikateľské prostredie. Ak štáty zle hospodária, dlhopisové trhy im požičajú len draho alebo im nepožičajú vôbec… Čiže národné náklady zlej ekonomickej politiky dramaticky narástli. To politikom, samozrejme, nevyhovuje. A tak snahou o politickú centralizáciu Európy národné vlády pôsobia vlastne ako záujmový kartel, ktorý sa búri proti výsledkom trhovej integrácie.”

“Očakával som, že keď postkomunistické štáty stredovýchodnej Európy vstúpia do EÚ, tak Únia sa stane omnoho rôznorodejšou a vy budete zárukou proti ďalšej centralizácii. To sa však očividne nedeje.”

Iný pohľad na konkurenciu medzi centrálnymi bankami a na euro má Jesús Huerta de Soto. Podľa de Sota euro bráni vládam štátov, postihnutých finančnými problémami, riešiť situáciu infláciou. Sú teda nútené použiť opatrenia inak prakticky politicky nemožné. Týmito opatreniami sa znižuje moc štátu v hospodárstve, a teda obhajcovia trhového hospodárstva by mali, podľa de Sota, preferovať euro pred národnými menami (resp. menovým nacionalizmom), pretože euro do istej miery pôsobí tak, ako by pôsobil zlatý štandard.

 

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije”

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije.” – H. L. Mencken

(Cez EPJ.)

Španielska vláda možno požiada o finančnú pomoc

Správa zo 4.10.2012: “Španielsko vôbec nepotrebuje bailout,” povedal španielsky minister financií Luis de Guindos na prednáške v London School of Economics.

Správa zo 17.10.2012: “Španielska vláda sa v priebehu nasledujúcich pár týždňov rozhodne, či požiada o finančnú pomoc zvonka. Uviedla to hovorkyňa ministerstva hospodárstva v Madride. […] Hovorkyňa ministerstva ale v tejto súvislosti pripomenula, že vláda stále uvažuje aj o možnosti, že nepožiada o žiadnu pomoc, ani len o úverovú linku.

Slovenská Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu

Začiatkom tohto roka bola predstavená Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (Initiative for a Free and Prospering Europe, IFPE). Ekonóm Peter Gonda v rozhovore pre Postoy uviedol:

“Hlavným cieľom je, aby sa IFPE stala účinnou argumentačnou protiváhou politikov a byrokratov v EÚ centralizujúcich Európu, vyvíjala sústredený odborný tlak na zastavenie nimi roztočeného kolotoča centrálnych zásahov a prispievala k prinavráteniu podmienok, ktoré boli aj v Európe zdrojom slobody a bohatstva, ako voľný trh, vlastnícke práva, konkurencia, rôznosť a kryté peniaze.”

IFPE vznikla na Slovensku, jej signatármi sú však aj viacerí známi zahraniční ekonómovia, napr. Jesús Huerta de Soto, Pascal Salin, Philipp Bagus.

Táto Iniciatíva “je neformálnym a nepolitickým zoskupením európskych think tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov, ktorej cieľom je predovšetkým:

1. upozorniť verejnosť na reálne hrozby a negatívne dôsledky posilňovania politickej a ekonomickej centralizácie v EÚ na slobodu, zodpovednosť, peniaze a prosperitu ľudí,

2. vyzývať hlavných politických lídrov krajín EÚ, predstaviteľov Európskej komisie, ECB a iných zodpovedných, aby ustúpili od snáh riešiť ekonomické problémy v Európe posilňovaním centralizácie, vrátane vytvorenia európskej fiškálnej únie a európskej hospodárskej vlády,

3. navrhovať alternatívne riešenia európskej dlhovej krízy, ktoré sú zamerané na odstraňovanie jej príčin (nielen jej prejavov) a sú postavené na zdrojoch slobody, zodpovednosti a prosperity (napríklad slobodný trh, vlastnícke práva, konkurencia, kryté peniaze, malé a zodpovedne hospodáriace vlády),

4. iniciovať diskusiu o alternatívnych riešeniach európskej dlhovej krízy a o politických a ekonomických podmienkach transformácie EÚ na spoločenstvo slobodných ľudí žijúcich v prosperujúcich krajinách.” (Zdroj: www.ifpe.sk/sk)

Niekoľko mien spomedzi signatárov:
– Philipp Bagus, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko,
– Imrich Gazda, PhD, Katolícka univerzita v Ružomberku,
– Peter Gonda, PhD, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika,
– Robert Mátéffy, riaditeľ Inštitútu Leva XIII.,
– Marek Nikolov, predseda Pastor bonus,
– Dr. Ján Oravec, prezident Nadácie F.A. Hayeka,
– Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka,
– Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie, Univerzita Paris-Dauphine, bývalý prezident Mont Pelerinskej spoločnosti, Francúzsko,
– Jesús Huerta de Soto, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko,
– Josef Šíma, profesor ekonómie, rektor CEVRO Institut, Česká republika,
– Daniel Hannan, spisovateľ, bloger a konzervatívny poslanec Európskeho parlamentu za juhovýchodné Anglicko.

Prečo nezvýšiť minimálnu mzdu o 50%?

Prečo tí, ktorí navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu pomocou zákona, navrhujú zvýšenie len o pár percent? Prečo nie o 50, alebo o 150 percent? Odpoveď na túto otázku nám súčasne dáva odpoveď na otázku, prečo je aj malé zvýšenie škodlivé pre všetkých s výnimkou tých, ktorí by mali šťastie a neprišli by v dôsledku takéhoto zvýšenia zákonnej minimálnej mzdy o prácu.

Účinok zvýšenia minimálnej mzdy môžeme zhrnúť takto:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Strana 274)

Toto tvrdenie jednoznačne vyplýva zo zákona ponuky a zo zákona dopytu, ktoré hovoria, že pri zvýšení ceny (v tomto prípade ceny práce), za inak nezmenených podmienok, sa veľkosť dopytu nezmení alebo zníži, a veľkosť ponuky sa nezmení alebo zvýši.

Zvýšenie minimálnej mzdy niektorým ľuďom pomôže. Iným však uškodí – stratia zamestnanie, príjem, možnosť získania praxe, a ak si nenájdu zamestnanie inde, alebo ak sa sami nezamestnajú, ostanú odkázaní na pomoc druhých, resp. na pomoc štátu. Táto druhá skupina bude pravdepodobne malá; určite menšia, ako tá prvá. Tým skôr treba, aby sa ich niekto zastal.

Poznámka 28. 2. 2015: V článku som pôvodne chybne uvádzal, že zmena ceny spôsobí zmenu dopytu, resp. zmenu ponuky. Správne má byť: zmena ceny spôsobí zmenu veľkosti dopytu, resp. zmenu veľkosti ponuky. Dopyt a ponuka sú akoby funkcie, ktorých hodnota závisí od ceny daného statku, ich tvar však od iných faktorov (ako napr. očakávaná budúca cena, cena substitútov, preferencie ľudí, atď.). Pozri tiež: Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou.

Parlamentné voľby 2012

Já jsem tvá jistota
Já jsem tvá naděje
Já jsem tvá hráz proti krizi
Já jsem tvé Nic než pravda v televizi

Já jsem tvůj třináctý plat
Jediný kdo se dokáže o tebe postarat

(Jaromír Nohavica: Milostná předvolební)

Na stránke Nohavica.cz si môžete prečítať celý text piesne, alebo vypočuť mp3.