Monthly Archives: december 2013

Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk

Aktuality.sk dňa 2. decembra 2013 uverejnili článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? Zaoberá sa témou minimálnej mzdy a porovnáva jej výšku na Slovensku s navrhovanou výškou plošnej minimálnej mzdy v Nemecku. Autor v článku napísal:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha? […] Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca?”

Autor teda v nadpise aj v citovanom odstavci tvrdí, že zamestnávateľ si kupuje život zamestnanca. V skutočnosti však zamestnávateľ kupuje iba výsledky práce zamestnanca, teda ani nie jeho prácu, a vonkoncom nie jeho život, ale iba výsledky tejto práce. Nadpis Mikešovho článku je nezmysel, ale to nebránilo 1700 ľuďom zdieľať tento článok na Facebooku.

Nadpis je tak zjavne v rozpore so skutočnosťou, že by sme ho mohli nazvať úmyselným zavádzaním čitateľa. Nechcem veriť tomu, že by profesionálny novinár mohol nechápať rozdiel medzi cenou práce a cenou života.

Demagogickosť článku je vidno aj v slovách o devalvácii “rúk, umu a ľudského ducha”. Ako keby u nás kedysi bola vyššia cena práce než dnes a teraz sa znižuje. Nie je to však práve naopak? Nie je to tak, že kedysi dávno aj v Nemecku bola cena práce nízka, ale jej cena vzrástla?

Ale prečo je vlastne cena práce u nás nižšia ako v Nemecku, alebo prečo je v Nemecku vyššia ako u nás? Bez znalosti ekonómie môžeme len prihlúplo vykrikovať, aký je svet zlý. Tým si nepomôžeme. Preto lepšou cestou je prečítať si niečo o ekonomických zákonitostiach, napr. v článku Prečo sú na Slovensku nízke mzdy.

K Mikešovmu článku by sa dalo povedať ešte veľa a možno sa k nemu v budúcnosti vrátim, teraz už len poznámka k možným dôsledkom zavedenia minimálnej mzdy v Nemecku. Podľa Kamila Borosa (Čo prinesie Nemecku minimálna mzda, Finweb, 14. 10. 2013) v Nemecku pod úrovňou 8,50 eur na hodinu pracuje 17 % zamestnaných. Boros uvádza štyri možnosti, ako bude toto zvýšenie mzdových nákladov pôsobiť na nemeckú ekonomiku. Jedným z nich je zvýšenie nezamestnanosti. Slovami vysokoškolskej učebnice ekonómie Ekonómia v novej ekonomike:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

Boros ale neuvádza ďalší z možných následkov:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

A aké riešenie navrhuje Mikeš? Navrhuje uzákoniť vyššiu minimálnu mzdu:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Áno – navrhuje, aby bola chudoba zrušená zákonom. Isteže, napísať sa dá hocičo. Lenže v skutočnom svete je nutné podriadiť sa ekonomickým zákonom. Národná rada ich zrušiť nemôže.

Albert Einstein: Najťažšie pochopiteľná vec na svete je daň z príjmu

“Najťažšie pochopiteľná vec na svete je daň z príjmu.” (Albert Einstein)

3. decembra 2013 NR SR schválila novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, ktorá zavádza tzv. daňovú licenciu (paragraf 46b):

“Daňovou licenciou je minimálna daň […], ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie […]”

Teda ak firma dosiahne taký nízky zisk, že vypočítaná daňová povinnosť je menšia ako výška daňovej licencie, alebo ak firma bude v strate, potom v tom roku zaplatí daňovú licenciu, t.j. mohli by sme povedať: daň zo straty. Ak firma v budúcnosti dosiahne zisk, bude si môcť v minulosti zaplatenú daňovú licenciu odpočítať z daňovej povinnosti. Lenže posledná vec, ktorú potrebuje stratová firma, je zvyšovanie nákladov v tom roku, v ktorom má ťažkosti.

Viac k tejto téme: Výzva prezidentovi na vetovanie daňových licencií.

(Zdroj Einsteinovho citátu: Quote Investigator.)

Výzva prezidentovi na vetovanie daňových licencií

NR SR 3. decembra 2013 schválila novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa zavádzajú tzv. daňové licencie. Podľa INESS “daňové licencie neboli obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona a boli doň doplnené až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Verejnosť preto nemala možnosť vyjadriť sa k tomuto zámeru v riadnom pripomienkovom konaní. Preto poslednou možnosťou pre verejnosť ako sa pokúsiť zvrátiť toto opatrenie je výzva prezidentovi Slovenskej republiky“, aby novelu nepodpísal, ale vrátil na prerokovanie.

K výzve sa môžete pripojiť na stránke Changenet.sk. Odôvodnenie výzvy:

“Daňové licencie by mali platiť aj podnikateľské subjekty, ktoré nedosahujú zisk. Takéto licencie nebudú štandardnou daňou z príjmu, ale daňou za uplatňovanie ústavou garantovaného práva podnikať. Zavedenie daňových licencií zhorší podnikateľské prostredie, predovšetkým situáciu malých a stredných podnikov.”

Ďalšie argumenty proti daňovým licenciám sú uvedené v článku Radovana Ďuranu Argumenty vyberačov daní.

Christian Noyer (ECB): Úrokové sadzby zostanú dlhší čas na súčasných minimách

Webnoviny.sk:

“Úrokové sadzby v eurozóne zostanú dlhší čas na súčasných minimách a možno bude potrebné ich ďalšie zníženie, aby sa menová únia neprepadla do deflácie. Uviedol to v pondelok [25.11.2013] člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Christian Noyer. Ak konvenčné nástroje monetárnej politiky prestanú fungovať, musia prísť centrálni bankári s novými riešeniami na zabezpečenie cenovej stability.”

Cenová stabilita v reči ECB znamená rast cien na úrovni 2 % ročne.

Od 7. novembra 2013 je základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,25 % (dovtedy bola 0,5 %).

Miera cenovej inflácie v eurozóne je v súčasnosti nižšia ako cieľ ECB. ECB bude teda podľa všetkého pokračovať v peňažnej inflácii.