Monthly Archives: december 2011

Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike

Toto je prvá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Motto:
“Keby som bol prítomný aktu stvorenia, bol by som poskytol niekoľko užitočných inštrukcií v prospech lepšieho usporiadania sveta.” (Alfonso X. Učený, kastílsky kráľ)

Pri čítaní Ekonómie v novej ekonomike sa môžeme takmer na každej strane stretnúť s väčším či menším omylom alebo chybou. Často sú to nepodstatné veci, napr. nedostatočné odôvodnenie uvádzaných výrokov (a také výroky teda ešte nemusia byť chybné; absenciu odôvodnenia však považujem za chybu).

No ukazuje sa, že za všetkými chybami a omylmi je čosi viac než len neúplnosť výkladu alebo nepozornosť (ktorej môžeme dať za vinu napr. uvádzanie nevhodných príkladov). Všeobecne ide predovšetkým o nedostatočné vysvetľovanie pozitívnej ekonómie (ako hospodárstvo funguje). Autori sa zväčša venujú iba normatívnej ekonómii (ako by hospodárstvo malo fungovať), pričom neuvádzajú nijaké odôvodnenie takéhoto postupu. Konkrétne ide o používanie pochybných konceptov. Na prvých osemdesiatich stranách sa napr. stretávame s pojmom dokonalá konkurencia.

Autori dokonalú konkurenciu definujú ako “ideálny stav”, ktorý je charakterizovaný okrem iného tým, že sa “na trhu stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich”, a “výrobok je homogénny (rovnorodý), to znamená, že rovnaké výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nijako nelíšia” (str. 81-82). Odhliadnime teraz od toho, že zákazníci by takýto stav nepovažovali za ideálny. Ide o nereálny stav, nedosiahnuteľný; ide o model, ktorý si vymysleli autori (resp. ktorý prevzali od iných ekonómov), a ktorý je odtrhnutý od skutočného sveta. Prečo je ale takýto nereálny model potrebný? Naozaj môže poslúžiť vysvetľovaniu toho, ako reálny svet funguje? Možno áno, ale potom sa nesmie ani na chvíľu zabudnúť, že ide iba o model. Pre autorov je však dokonalá konkurencia viac než len model – je to cieľ, ktorý chcú dosiahnuť.

Autori sa potom poobzerali okolo seba, a hľa: skutočný svet nie je ako ich model! A preto svet nazvali nedokonalým; hovoria o “nedokonalosti trhu”, či dokonca o “zlyhaní trhu” (s. 83). Skutočný svet nazývajú nedokonalým a zlyhávajúcim, pretože sa odlišuje od ich modelu! Takéto uvažovanie pripomína onoho kastílskeho kráľa Alfonsa.

Autori napokon tvrdia, že nedokonalosť trhu musí napravovať vláda. Mlčky predpokladajú schopnosť vlády odstrániť alebo zmierniť údajnú nedokonalosť trhu. Nezaoberajú sa otázkou, či vláda samotná náhodou nie je nedokonalá. Tak ako v prípade trhu, aj v prípade vlády si tvoria akýsi ideálny model, ale kým v prípade trhu model konfrontujú s realitou, v prípade vlády tak nerobia. Ale čo ak vláda nie je schopná priblížiť trh ich vysnenému ideálu dokonalej konkurencie?

Ekonómiu v novej ekonomike teda vystihuje horeuvedený výrok Alfonsa Učeného. Ekonomický zápisník si však chce nechať poradiť slovami Frédérica Bastiata:

“Politické ekonomii nebylo svěřeno poslání, aby odhalila, jaká by byla společnost, kdyby se Bohu bylo zalíbilo stvořit člověka jinak, než jaký reálně je. Lze jen litovat, že Prozřetelnost na samém počátku zapomněla požádat o radu některé z našich moderních sociálních reformátorů. A tak jako by byla nebeská mechanika naprosto odlišná, kdyby ji byl Stvořitel konzultoval s Alfonsem Učeným, byl by i společenský řád – kdyby Bůh nebyl zanedbal doporučení Charlese Fouriera – veskrze a v ničem nepodobný tomu, v němž jsme přinuceni žít, dýchat a umírat. Avšak protože v něm jsme, protože in eo vivimus, movemur et sumus, nezbývá nám nic jiného než jej studovat a poznávat jeho zákony, zejména pokud jeho vylepšení závisí v podstatné míře právě na tomto poznání.” (Dva systémy etiky)

V druhej časti poznámok ku kritike knihy Ekonómia v novej ekonomike spomenieme, čo je cieľom autorov (a použijeme pritom ich vlastné slová), a v ďalších častiach sa zameriame na konkrétne problémy, chyby a omyly.

Reklamy