Monthly Archives: október 2012

Učebnica ekonómie s politickým cieľom

Druhá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Cieľom knihy Ekonómia v novej ekonomike je pomôcť naplniť ciele stanovené Európskou úniou v Lisabonskej stratégii 1.

Prof. Lisý v Úvode píše (str. 15):

“Prechod k novej ekonomike je najzreteľnejší najmä v USA, Austrálii a v Japonsku. Aj krajiny Európskej únie vrátane Slovenska majú ambíciu vytvoriť najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku, ktorá zabezpečí trvalý a ekologicky vyvážený ekonomický rast a vysokú životnú úroveň. Táto stratégia sa má realizovať pomocou takých nástrojov a opatrení, ktoré sú charakteristické pre novú ekonomiku. Tejto výzve je preto prispôsobená štruktúra, obsah a celkové zameranie tejto knihy.”

Nie je vôbec zrejmé, prečo by EÚ mala byť najkonkurenčnejšou a najdynamickejšou ekonomikou. A Ekonómia v novej ekonomike sa takým detailom nezaoberá, neodôvodňuje potrebu tohto cieľa. Svoj cieľ autori jednoducho prevzali od politikov, čo zreteľne vidíme na str. 70:

“Vo všeobecnosti možno povedať, že prechod k novej ekonomike je pomalší v európskych krajinách než napr. v USA a v Austrálii. V snahe prekonať toto zaostávanie prijala Európska únia v roku 2000 tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby krajiny Európskej únie v priebehu nasledujúceho desaťročia vytvorili najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku vo svete, ktorá by bola schopná trvale ekonomicky rásť a prinášať svojim občanom lepšie pracovné miesta a vyššiu úroveň sociálneho porozumenia.” (Mimochodom, je charakteristické, že sa tu hovorí o lepších pracovných miestach pre občanov, ale nie o podnikaní občanov.)

Keď porovnáme túto charakteristiku Lisabonskej stratégie s vyššie uvedeným citátom z Úvodu, zistíme, že prof. Lisý pridal iba slovko “ekologicky” – inak je cieľ rovnaký.

Ale prečo autori Ekonómie v novej ekonomike považujú za potrebné hovoriť o týchto cieľoch v úvode k učebnici teórie ekonómie? Má takýto cieľ nejaký vplyv na teóriu? Mal by mať? Myslím si, že by nemal mať vplyv; ale má. Potom už nejde o čistú teóriu, ale skôr o odôvodnenie konkrétnej hospodárskej politiky. A takto je potrebné chápať Ekonómiu v novej ekonomike: ako učebnicu hospodárskej politiky. Ak máme brať slová z Úvodu vážne, potom Ekonómia v novej ekonomike je pokusom o vytvorenie návodu na naplnenie Lisabonskej stratégie. Preto by bolo vhodnejšie, ak by táto kniha niesla názov Hospodárska politika v novej ekonomike. Iba sekundárne a okrajovo sa venuje čistej ekonomickej teórii, pričom formulovanie jej teórie je ovplyvnené vopred daným cieľom 2. Toto je azda najväčší nedostatok Ekonómie v novej ekonomike.

Vidíme teda, že Ekonómia v novej ekonomike sa zaoberá normatívnou ekonómiou. Ekonomická teória by však mala začínať od pozitívnej ekonómie – najskôr musíme poznať, ako hospodárstvo funguje, až potom (ak vôbec) môžeme hovoriť, ako by hospodárstvo malo fungovať. Ale akceptujme na okamih prístup autorov. Čo môžeme potom povedať o stanovenom cieli? Je správny, je taký cieľ žiaduci? Porovnajme, čo o tejto téme hovorí John Taylor Gatto:

“Všetky globálne ambície sú založené na definícii produktivity a dobrého života tak odcudzenej od bežnej ľudskej reality, že som presvedčený, že je chybná, a že väčšina ľudí by so mnou súhlasila, ak by dokázali vidieť alternatívu. Mohli by sme byť schopní vidieť, že ak si znova osvojíme filozofiu, ktorá lokalizuje zmysel tam, kde sa zmysel skutočne nachádza – v rodinách, v priateľoch, v plynutí ročných období, v prírode, v jednoduchých obradoch a rituáloch, v primeranej nezávislosti a v primeranom súkromí, vo všetkých tých voľne dostupných a lacných veciach, na ktorých sa zakladajú skutočné rodiny, skutoční priatelia, a skutočné spoločenstvá – potom by sme boli natoľko sebestační, že by sme vôbec nepotrebovali tú materiálnu ‘dostatočnosť’, o ktorú máme mať podľa našich globálnych ‘expertov’ obavy.” (John Taylor Gatto, Dumbing Us Down.)

Gatto nie je ekonóm; tridsať rokov bol učiteľom na základnej škole, a už viac ako dve desaťročia študuje históriu školstva, ktoré, dalo by sa povedať, politici považujú za jeden z nástrojov hospodárskej politiky.

Tento Gattov výrok nespomínam kvôli kritike globalizácie, či kritike dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti krajiny; citoval som ho ako kritiku predstavy, že je z nejakého dôvodu nutné zamerať sa iba na prispôsobenie sa globalizácii a tzv. novej ekonomike, lebo inak by sme, vraj, nedosiahli trvalo udržateľný rast atď. Teória ekonómie nemá prečo mať za cieľ takúto vec; má v prvom rade vysvetliť ekonomické konanie človeka, a koncepty ako výmena, dopyt, ponuka, deľba práce, peniaze, a pod. Až potom, aj to iba s istou rezervou a iba možno, sa dá z tejto teórie odvodzovať nejaká hospodárska politika, zameraná na určité ciele (napr. na trvalo udržateľný rast). To ale nie je súčasť ekonómie ako takej.

Gatto ukazuje, že nie je nutné považovať za cieľ hospodárstva dosiahnutie maximálnej efektívnosti, konkurenčnosti, dynamickosti. Človek nemá slúžiť hospodárstvu, ale hospodárstvo človeku. Preto pri hľadaní hospodárskej politiky je nutné pýtať sa, čo je cieľom ľudí, čo im pomôže dosiahnuť ich ciele. Túto otázku si Lisý a kolektív nekladú. Formuláciu cieľa preberajú od politikov.

Ekonómia v novej ekonomike diskusii o ekonomickej teórii venuje relatívne málo priestoru, a relatívne veľa priestoru necháva pre hospodársku politiku, resp. úvahám o tom, ako by hospodárstvo malo fungovať. Toto si teda musíme uvedomovať, a nechápať Ekonómiu v novej ekonomike primárne ako učebnicu ekonómie. V skutočnosti ide o text, ktorý môže niektorým ľuďom (napr. politikom) slúžiť na obhajobu ich cieľov (napr. tých, ktoré sú definované v Lisabonskej stratégii). Či tento dôraz na hospodársku politiku bol úmyselný, alebo či takáto náplň textu vyplynula z prirodzenej náklonnosti autorov k politickým riešeniam (mohli by sme tiež povedať: k centralizovanému riadeniu), na to nie je ľahké nájsť odpoveď. A tak sa radšej venujme konkrétnym chybám a omylom, ktorých nesprávnosť môžeme ľahko dokázať. To v ďalších častiach poznámok ku kritike Ekonómie v novej ekonomike.

Prvú časť si môžete prečítať tu: Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike.

Poznámky:

1) V roku 2010 nenaplnenú Lisabonskú stratégiu nahradil nový desaťročný plán s názvom Európa 2020, v ktorom sa používajú nové pojmy – “inteligentný rast” a “inkluzívny rast”, a už sa nekladie za cieľ vytvoriť najkonkurenčnejšie hospodárstvo, ale skromnejšie: konkurencieschopnejšie.

2) Konkrétne to môžeme vidieť napr. na predpoklade, podľa ktorého ideálne trhové hospodárstvo v maximálnej miere využíva zdroje, t.j. predpokladá sa maximálna efektívnosť.

Kritika Samuelsonovej Ekonómie

Ekonómia od Paula Samuelsona je azda najznámejšia učebnica ekonómie, bežne uvádzaná v zozname literatúry k ekonomickým predmetom. Spoluautorom neskorších vydaní bol William Nordhaus.

Je táto kniha vhodná ako úvod do štúdia ekonómie? Pár užitočných poznámok k tejto otázke nájdeme v článku Prečo nečítať Samuelsona. Napríklad:

“Príčiny kritiky sú veľmi rozmanité. Sústreďujú sa napríklad na neodôvodnené hodnotové súdy o žiaducich štátnych zásahoch do trhového mechanizmu. Známy je príklad s prímorskými majákmi, ktoré Samuelson vyhlasuje za typický príklad verejného statku, ktorý nemôže zabezpečovať súkromný sektor, pretože je ťažké túto službu spoplatňovať a kvôli tomu to musí robiť štát. Iný slávny ekonóm, Ronald Coase, vyvrátil tento názor historickými dôkazmi, podľa ktorých súkromné majáky v Británii fungovali po stáročia a lode sa spoplatňovali v prístavoch.”

Iným dobre známym príkladom je Samuelsonova predpoveď, že ekonomika Sovietskeho zväzu predbehne ekonomiku USA. Čas, kedy sa to má stať, v každom ďalšom vydaní posúval ďalej do budúcnosti. Vo vydaní z roku 1985 už túto predpoveď neuvádza.

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije”

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije.” – H. L. Mencken

(Cez EPJ.)

HDP Španielska klesol štvrtý štvrťrok v rade

Hrubý domáci produkt Španielska v treťom štvrťroku klesol o 0,4 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

Vývoj HDP Španielska (štvrťročná zmena v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, zdroj: štatistiky OECD):

Q1 2011: +0,3 %
Q2 2011: +0,2 %
Q3 2011: 0,0 %
Q4 2011: -0,5 %
Q1 2012: -0,3 %
Q2 2012: -0,4 %
Q3 2012: -0,4 %

Podľa veľkosti HDP je Španielsko 13. najväčšia ekonomika sveta, 4. najväčšia v Európe (bez Ruska).

Španielska vláda možno požiada o finančnú pomoc

Správa zo 4.10.2012: “Španielsko vôbec nepotrebuje bailout,” povedal španielsky minister financií Luis de Guindos na prednáške v London School of Economics.

Správa zo 17.10.2012: “Španielska vláda sa v priebehu nasledujúcich pár týždňov rozhodne, či požiada o finančnú pomoc zvonka. Uviedla to hovorkyňa ministerstva hospodárstva v Madride. […] Hovorkyňa ministerstva ale v tejto súvislosti pripomenula, že vláda stále uvažuje aj o možnosti, že nepožiada o žiadnu pomoc, ani len o úverovú linku.

John Taylor Gatto: Proti školám

John Taylor Gatto v rokoch 1989, 1990 a 1991 získal ocenenie Učiteľ roka mesta New York, a v roku 1991 ocenenie Učiteľ roka štátu New York. Je kritikom povinného, inštitucionalizovaného školstva.

V článku Against School (v českom preklade Jak veřejné vzdělávání mrzačí naše děti a proč) spomína esej The Child, the Parent and the State z roku 1959, v ktorej autor James Bryan Conant (rektor Harvardskej univerzity) mimochodom poznamenáva, že moderné školy sú výsledkom “revolúcie” zosnovanej medzi rokmi 1905-1930. Conant čitateľa odkazuje na knihu Alexandra Inglisa (podľa ktorého na Harvarde pomenovali výročnú prednášku o stredoškolskom vzdelávaní) Principles of Secondary Education z roku 1918.

Podľa Gatta Inglis školám prisudzoval funkcie, ktoré Gatto opisuje takto:

1. Funkce přizpůsobení a adaptace. Školy mají ustavit fixní zvyky reakce vůči autoritám, což samozřejmě absolutně znemožňuje kritický úsudek. Také to téměř ničí myšlenku o tom, že by měly být vyučovány užitečné a zajímavé věci, protože nemůžete prověřit reflexivní poslušnost, dokud nevíte, jestli můžete donutit děti naučit se a dělat hloupé a nudné věci.

2. Integrační funkce. Toto by mohlo být nazváno „funkce konformity“, protože její záměr je, aby byly děti co nejvíce podobné. Lidé, kteří se přizpůsobí, jsou předvídatelní, což je velmi užitečné těm, kteří chtějí ovládat a manipulovat s velkou pracovní silou.

3. Diagnostická a řídící funkce. Škola by měla určit patřičnou společenskou roli každého studenta, což je děláno pomocí zaznamenávání důkazů matematicky a neformálně do kumulativní evidence. Jako do „vaší trvalé evidence“. Ano, i vy jednu máte.

4. Odlišující funkce. Jakmile byla jejich společenská role „diagnostikována“, děti by měly být rozděleny podle společenské role a vyškoleny jen do jejich destinace ve společenském stroji – a ani o krok dále. Tolik pro to, aby děti dosáhly svého maxima.

5. Selektivní funkce. Toto se vůbec netýká lidských možností, ale Darwinovi teorie o přírodním výběru aplikovanou na „upřednostňované rasy“. V krátkosti, myšlenka je pomoci přirozenému řádu vědomými pokusy o vylepšení lidského plemena. Školy mají označit nezpůsobilé – špatnými známkami, pomocným umístěním a ostatními tresty – dostatečně jasně, aby je jejich vrstevními považovali za podřadné a v podstatě je odřízli od reprodukčního banku. K tomu jsou určena ta malá ponížení od první třídy výše: odplavit špínu do kanálu.

6. Propedeutická funkce. Společenský systém nepřímo vyjádřený těmito pravidly bude vyžadovat elitní skupinu správců. K tomuto účelu bude malá část dětí v tichosti vyučována, jak řídit tento pokračující projekt, jak dohlížet a ovládat záměrně otupenou populaci, aby vláda mohla pokračovat nezpochybňovaná a aby měly korporace k dispozici poslušnou pracovní sílu.

Niekoľko ďalších citátov z článku:

“Teoretikové od Platóna, po Rousseaua až po našeho doktora Inglise věděli, že pokud by mohly být děti izolovány s ostatními dětmi, zbaveny zodpovědnosti a nezávislosti, vedeny k vývoji pouze triviálních emocí chamtivosti, závisti, žárlivosti a strachu, sice zestárnou, ale nikdy opravdu nevyrostou.”

“Jakmile pochopíte logiku za moderním školstvím, jeho trikům a pastím se dá poměrně lehce vyhnout. Školy trénují děti, aby se z nich stali zaměstnanci a spotřebitelé; učte vaše vlastní, aby byly vůdci a dobrodruhy. Školy trénují děti, aby reflexivně poslouchaly rozkazy; učte vaše vlastní přemýšlet kriticky a nezávisle. Dobře vyškolené děti mají nízký práh nudy; pomozte vašim vlastním vyvinout si vnitřní život, aby se nikdy nenudily. Nabádejte je, aby si vzaly vážné materiály, dospělé materiály, o historii, literatuře, filozofii, hudbě, umění, ekonomii, teologii – tedy o všech věcech, kterým se učitelé raději vyhýbají. Dopřejte vašim dětem dostatek samoty, aby se naučily užívat si vlastní společnost, aby vedly vnitřní dialogy. Dobře vyškolení lidé jsou formováni tak, aby byli vyděšeni z toho, být sami, a proto vyhledávají neustálou společnost prostřednictvím televize, počítače, mobilního telefonu a prostřednictvím povrchních přátel, rychle nabytých a rychle opuštěných. Vaše děti by měly mít mnohem smysluplnější život, a mohou.” (Zdôraznenie B.B.)

“Po dlouhém životě a třiceti letech v zákopech veřejného školství jsem došel k závěru, že genialita je na každém rohu. Potlačujeme svoji genialitu jen proto, že jsme ještě nepřišli na to, jak řídit populaci vzdělaných mužů a žen. Řešení je podle mě jednoduché a překrásné. Nechme je řídit sami sebe.”

Ak máte deti – venujte sa ich vzdelávaniu. Nenechajte ich napospas štátnemu školstvu.

Skyscraper Index – rekordné mrakodrapy ako signál blížiacej sa hospodárskej krízy

Existuje teória, podľa ktorej výstavba rekordných mrakodrapov signalizuje blížiacu sa hospodársku krízu, resp. koniec fázy rastu. Podrobne o nej píše Mark Thornton v článku Skyscrapers and Business Cycles z roku 2005.

Podľa Thorntona “schopnosť väčšiny trhových indikátorov predpovedať hlboké zmeny v hospodárskom cykle je slabá, kým schopnosť mrakodrapového indexu je silná”. Uvádza aj argumenty spochybňujúce spoľahlivosť tohto indikátora.

Najvyššia budova sveta bola postavená v roku 2009, druhá najvyššia v roku 2011. Najvyššiu budovu v Európe dokončili v tomto roku. Tieto tri budovy možno treba priradiť ku kríze roku 2008 – záleží na tom, kedy sa ich výstavba plánovala a realizovala, nie na tom, kedy bola stavba dokončená. Kríza, resp. zvrat vo vývoji hospodárstva môže prísť ešte pred dokončením stavby.

V budúcom roku plánujú v Číne dokončiť mrakodrap, ktorý sa stane novým rekordérom. Ten nemožno spájať s krízou z roku 2008, a môžeme ho teda podľa Thorntonovej teórie považovať za signál blížiacej sa recesie.