Tag Archives: Kritika eurofondov

Zbytočný projekt za miliardy, a na dôležité veci peniaze nie sú

Nie, tentokrát nie je reč o eurofondoch. V Azerbajdžane sa budú konať prvé Európske hry, čosi ako kontinentálna verzia Olympijských hier. Vláda na prípravu minula už 9 miliárd eur. Idnes.cz píše:

“Organizátoři […] hodlají všem sportovcům proplatit pobyt i letenky. Desetitisíce lidí přitom v Ázerbájdžánu žijí v chudobě a nemají ani na základní zdravotní péči, zatímco režim umlčuje novináře a vězní své odpůrce.”

Možno by nebolo ľahké nájsť niekoho, kto by v tomto projekte nevidel plytvanie – používanie prostriedkov na veci, ktoré sú menej dôležité, čím sa spôsobí väčší nedostatok tam, kde je potreba väčšia (mimochodom, ani tí, ktorí sa nad takýmto plytvaním pohoršia, nepovedia, že ide o zlyhanie štátu; pritom je veľmi ťažké predstaviť si, že by sa takéto hry organizovali čisto zo súkromných prostriedkov; na druhej strane, ak by sa aj oveľa menšie plytvanie vyskytlo v súkromnom sektore, nejeden “ekonóm” by hneď použil výraz “zlyhanie trhu”). Avšak v princípe eurofondy fungujú rovnakým spôsobom. Centralizovaná moc rozhodne, na aké investičné projekty bude možné použiť peniaze, ktoré má Únia k dispozícii. Nie je možné, aby táto moc mala dostatok informácií o tom, kde je najväčšia potreba investícií. Navyše, politici majú v tomto ohľade len minimálnu spätnú väzbu. Ak súkromný investor plytvá, rýchlo to pocíti na hospodárskom výsledku.

Eurofondy ako plytvanie:

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Josef Tětek: Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování

Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování (Josef Tětek, svobodnymonitor.cz):

“Budou-li se dotační programy nadále prohlubovat, bude jejich kritice otevřeno čím dál méně myslí. A skutečnost, že se společnost řítí do další slepé uličky s hořkým koncem, bude pro příjemce dotací jen otravným brbláním věčných nespokojenců.”

Štát chce minúť 213 miliónov eur na vybudovanie optických sietí pre “odľahlejšie obce”

Prístup k internetu považuje vláda za jeden z najefektívnejších nástrojov na podporu konkurencieschopnosti Slovenska. Podľa denníka Sme:

„Internet nadobudol pre sociálny a ekonomický rozvoj spoločnosti rovnakú dôležitosť ako cesty, železnice či distribučné siete na dodávku plynu, vody a elektrickej energie,“ napísala hovorkyňa Úradu vlády Beatrice Hudáková.

Úrad preto vo februári vypísal súťaž na „realizáciu optických sietí“. Zákazka za 213 miliónov eur prevažne z eurofondov by mala do roku 2018 priviesť internet do 667 odľahlejších obcí.

Detaily zákazky sú k dispozícii na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Rámcová dohoda bola uzatvorená s piatimi účastníkmi obstarávania, a obsahuje aj zoznam “bielych miest” – 729 obcí, ktoré v roku 2011 (3 roky staré údaje!) boli bez internetu. Tieto obce majú 306 tisíc obyvateľov.

Štát chce umožniť každému z týchto 306 tisíc obyvateľov prístup na internet cez optickú sieť. To znamená náklady 696 eur na jedného občana, vrátane kojencov, batoliat, starcov, stareniek, a principiálnych odporcov používania internetu. V skutočnosti budú zrejme vyššie, keďže môžeme predpokladať, že niektoré z obcí, uvedených v rámcovej zmluve, medzitým boli pripojené zo súkromných prostriedkov.

Je otázne, v akej miere internet pomôže sociálnemu rozvoju týchto obcí. Je to iba názor vlády, že v tomto smere pomôže. Pochybovať môžeme aj o vhodnosti zvoleného technického riešenia.

Ako bojovať proti korupcii

Dnešní stát – u nás i jinde v Evropě – vlastní, řídí, reguluje, povoluje nebo zakazuje, dotuje, subvencuje, „grantuje“ a to všechno je zdrojem lobbistického hledání výhod a zvláštních přístupů k politikům a jejich úředníkům, to všechno je ideálním podhoubím pro vznik korupce. Bojovat s ní se dá jedině zmenšováním role státu (a všech jeho odnoží). (Václav Klaus)

Eurofondy sa rozkrádajú a používajú na druhoradé aktivity

“Eurofondy sa okrem všadeprítomného rozkrádania používajú na financovanie druhoradých aktivít, často hlúpych, zbytočných a predražených,“ povedal Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút) v rozhovore pre Bratislavský kuriér.

Dva mosty a kritika eurofondov

Dva mosty a jeden Brusel:

“Už viac krát sme sa v našich textoch snažili vyvrátiť mýtus, že eurofondy sú peniaze zadarmo. V skutočnosti nedostávame peniaze, ale často zbytočné, alebo minimálne otázne projekty, ktoré si vyžadujú na dofinancovanie nemalé zdroje priamo z našich vreciek. Tieto by neraz bolo možné využiť oveľa rozumnejšie.”

“Ale bruselské regule nepustia, budú smerované tam, kam povie úradník v Belgicku, nie tam, kam treba. Hlavne, že sú “zadarmo”. A Slovensko sa tvári, že kapitálovo investuje.”

KI: 50 verejných obstarávaní, 6 účastníkov, vždy ten istý víťaz

50 verejných obstarávaní, 6 účastníkov, vždy ten istý víťaz:

“Pri tejto forme VO zákon požaduje iba to, aby boli oslovené tri subjekty na predloženie cenových ponúk. To sa pri všetkých 50 skúmaných projektoch udialo. Zhodou okolností však boli takmer výlučne opakovane oslovované tie isté spoločnosti Star EU, a.s. (50x), ENICCO a.s. (23x), I.S.F., s.r.o. (22x), FD Consulting, a.s. (20x), SQM, s.r.o. (12x), PLUSCA, s.r.o. (11x). Všetkých 50 skúmaných verejných obstarávaní na externý projektový manažment vyhrala jedna firma – Star EU, a.s. (viac v priloženej tabuľke tu).

Pri 24 z 50 skúmaných projektoch realizovala verejné obstarávanie v mene prijímateľa (obce alebo mesta) eurofondov firma Tender Profit s.r.o., ktorá je s firmou Star EU, a.s. personálne prepojená osobami Mgr. Michala Reichelta a Ing. Jána Reichelta (viac na www.foaf.sk, www.orsr.sk alebo v priloženej tabuľke tu). Vo zvyšných prípadoch realizovali obstarávanie externého projektového manažmentu zväčša samotní prijímatelia eurofondov (obce a mestá), pričom firma Tender Profit s.r.o. robila v rámci týchto projektov verejné obstarávanie na stavebné práce.”

Dobrá alebo zlá správa? Neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 “neprepadnú”

Slovenská republika bude môcť čerpať neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 o rok dlhšie, na základe výnimky, schválenej Európskym parlamentom.

Z článku Ivana Kuhna Nekonečné slávnosti čerpania (Konzervatívny inštitút, 5. 10. 2013):

“A keď už sme pri eurospeaku, zaklínacím slovom je čerpanie. Týmto slovom sú fascinované aj slovenské médiá. Vyčerpáme, nevyčerpáme? Podarí sa vyčerpať eurofondy na 100 percent? Alebo iba na 99 percent? Pri týchto debatách si vždy predstavujem živiteľa rodiny, ako v deň výplaty príde v neskorých večerných hodinách z krčmy a radostne svojej manželke oznámi, že vyčerpal mesačnú výplatu na 90 percent. Iba na 90 percent?

Ešteže na vyčerpanie zvyšných 10 percent ostáva ďalších x dní do výplaty. Bol by hriech, keby „prepadli“. Lebo z pohľadu väčšiny parlamentných strán, väčšiny starostov a primátorov a zrejme aj väčšiny obyvateľov Slovenska, hriech nie je peniaze rozflákať na nezmysly, hriech je nečerpať.”

Pozri tiež článok Ekonomického zápisníka Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Prečo európske dotácie škodia

Pavel Kohout: Proč evropské dotace škodí (Finmag.cz):

“Skutečné evropské peníze představují méně než 40 procent veškerých nákladů na projekty financované takzvaně z dotací. Více než 60 procent představují peníze, které přímo nebo oklikou jdou z českého státního rozpočtu. Podíl je tedy mnohem méně výhodný než 1:1.”

(Cez jiricervenka.wordpress.com.)

Komentár Richarda Sulíka k dotovaniu videohier

EZ v pondelok informoval o zámere EÚ s pomocou eurofondov podporovať výrobu videohier. Richard Sulík, predseda strany SAS, vo svojom komentári k tejto téme píše:

“Programátori a grafici, ktorí tvoria videohry, pritom patria medzi pracovníkov, pre ktorých nezamestnanosť nepredstavuje veľkú hrozbu a ich mzdy patria medzi najvyššie v ekonomike.”

Sulík ako zdroj svojho článku uvádza HN a Ekonomický zápisník.

 

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Európska únia bude v rokoch 2014-2020 podporovať tvorbu videohier z eurofondov, napísali Hospodárske noviny:

„Poskytovanie podobných podpôr je relatívne bežné aj v iných krajinách. Ide o správnu investíciu, pretože ide o prácu s vysokou pridanou hodnotou. Je to výhodné aj z hľadiska exportu,“ hovorí riaditeľ Games Farm Peter Nagy.

Predovšetkým to bude výhodné pre tie firmy, ktoré túto podporu získajú. Kľúčová otázka (okrem obligátnej otázky “čo nie je vidieť?“, t.j. aké sú skryté náklady tejto podpory) je táto: nie je podpora videohier v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť, a s cieľom podpory vzdelávania? Keď bude viac mladých ľudí tráviť viac času hraním videohier, nebudú tráviť menej času štúdiom alebo produktívnou činnosťou?

Redaktor Erik Kapsdorfer v správe, ktorá znie ako PR článok, cituje ešte zástupcu Európskej komisie, koordinátora programu podpory, a viceprezidenta Asociácie herného priemyslu. Všetci majú na túto podporu pozitívny názor…

Čo ale nerobia Hospodárske noviny, to môže urobiť Ekonomický zápisník. Tu je niekoľko článkov na tému škodlivosť eurofondov a zásahov štátu do hospodárstva:

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Komentár k článku – Etrend.sk: Eurofondy kazia trh

Alois Rašín v roku 1919: Čo všetko ľudia žiadajú od štátu, to je neuveriteľné

Názor Karla Havlíčka Borovského na firmy, využívajúce protekcionizmus

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

Ivan Kuhn: Nekonečné slávnosti čerpania

Ivan Kuhn (Konzervatívny inštitút): Nekonečné slávnosti čerpania:

“A keď už sme pri eurospeaku, zaklínacím slovom je čerpanie. Týmto slovom sú fascinované aj slovenské médiá. Vyčerpáme, nevyčerpáme? Podarí sa vyčerpať eurofondy na 100 percent? Alebo iba na 99 percent? Pri týchto debatách si vždy predstavujem živiteľa rodiny, ako v deň výplaty príde v neskorých večerných hodinách z krčmy a radostne svojej manželke oznámi, že vyčerpal mesačnú výplatu na 90 percent. Iba na 90 percent?

Ešteže na vyčerpanie zvyšných 10 percent ostáva ďalších x dní do výplaty. Bol by hriech, keby „prepadli“. Lebo z pohľadu väčšiny parlamentných strán, väčšiny starostov a primátorov a zrejme aj väčšiny obyvateľov Slovenska, hriech nie je peniaze rozflákať na nezmysly, hriech je nečerpať.”

Kuhnov článok sa týka zväčša zneužívania eurofondov. Eurofondy sú však problematické aj z iných hľadísk. O nich sa veľmi stručne píše v článku Ekonomického zápisníka Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Aby sa životná úroveň mohla zvyšovať, je potrebné využívať vzácne zdroje efektívne. Článok M. Vlachynského Nešťastné eurofondy ukazuje na konkrétnych príkladoch, ako sa plytvá vzácnymi zdrojmi, ak o ich využití rozhoduje byrokracia. Niekoľko citátov z článku:

“Tento infraštruktúrny boom prišiel so vstupom oboch krajín do Únie v roku 1986. Portugalsko odvtedy svoju diaľničnú sieť zdesaťnásobilo keď z 300 kilometrov vzniklo 3000 kilometrov diaľnic (o niečo menšia ČR má 750 km). Španielsko len v prvom desaťročí tohto storočia postavilo 5200 nových kilometrov diaľnic. Nič nie je zadarmo, tobôž nie diaľnice. V Portugalsku zhruba štvrtina štrukturálnych fondov, teda asi 24 miliárd eur, išla na výstavbu ciest. Spoluúčasť stála Lisabon 21,5 miliardy eur. Štvorčlenná portugalská rodina tak za posledných 27 rokov zaplatila za tento stimul hospodárskeho rastu (rozumej luxus) 40 000 eur.”

“Ako sa vyjadril Jacobo Diaz Pineda, šéf asociácie združujúcej prevádzkovateľov diaľnic: „Mali sme veľa zdrojov z fondov EÚ a vytvorili veľmi krátky a rýchly rast bez premýšľania nad tým, čo sa stane, keď sa kohútiky zatvoria. Teraz si nemôžeme dovoliť ani udržiavať to, čo sme postavili.“”

“V niektorých prípadoch sa postavia absolútne nezmysly, ako prázdne španielske letiská, či rozhľadne bez výhľadu. V iných prípadoch vzniknú projekty, ktoré majú istú pridanú hodnotu, no na rebríčku urgentnosti sotva obsadia popredné miesta. Stačí si spomenúť na nejedno euro-námestie v mestečkách našich regiónov s 25% nezamestnanosťou. Euro projekty tak vytláčajú užitočnejšie súkromné, ale aj verejné investície.”

“Čoraz viac firiem nebojuje o zákazníkov kvalitnejším a lacnejším produktom, ale bojuje o kus z lákavého európskeho koláča. Nemožno im to vyčítať, ťažko sa presadiť na trhu, kde konkurent príde a vďaka verejným peniazom vás sfúkne ako púpavu. No ak sa cieľom snaženia stane uspokojovanie byrokracie a nie zákazníkov, ekonomická situácia sa bude zhoršovať.”

Komentár k článku – Etrend.sk: Eurofondy kazia trh

Rozhovor so zakladateľom a spolumajiteľom firmy, špecializujúcej sa na písanie žiadostí o eurofondy, Miroslavom Lopatom z januára 2012.

Podľa počtu schválených projektov (700) ide o najväčšiu firmu na Slovensku v oblasti eurofondového poradenstva. Lopata hovorí:

“Z makroekonomického pohľadu si myslím, že eurofondy sú pre Slovensko užitočné. Môžeme debatovať o tom, ako efektívne sa s nimi naložilo, no do ekonomiky pribudnú. Mikroekonomicky je situácia oveľa horšia. Ak bol niekto v čerpaní bez väčších problémov úspešný, je to fantastické. Je to finančná pomoc, ktorú dostane zadarmo, nikomu ju nemusí vracať a je to v pozitívnom zmysle na míle vzdialené od akokoľvek výhodného bankového úveru. Problémom je obrovské množstvo zlých príkladov, príbehov so smutným koncom alebo natoľko trpkým ponaučením, že žiadateľ už nemá záujem o takúto formu pomoci.”

Do ekonomiky pribudnú – a narušia štruktúru cien, ktorá je pre trhového hospodárstvo podstatná. Namiesto rozhodovania na základe potrieb ľudí, vyjadrených ich ochotou platiť, resp. neplatiť za určité produkty a služby, sa podnikatelia sčasti rozhodujú podľa toho, čo sú ochotní financovať politici. Čítať ďalej

HN: Milióny eur na výskum sa rozdeľovali zvláštne

Z článku Hospodárskych novín o rozdeľovaní eurofondov na podporu výskumu:

NKÚ pod jej vedením skontroloval úspešné žiadosti o podporu aplikovaného výskumu, ktoré firmy a univerzity podali ministerstvu v rokoch 2009 až 2011. Bolo ich vyše päťdesiat, v celkovej sume 143 miliónov eur. Výsledky boli podľa nej veľmi závažné. „Hodnotenia vo viac ako tristo prípadoch nezodpovedali údajom uvedeným v projektoch.“

Napríklad firma získala plný počet bodov za počet registrovaných patentov, hoci žiadne nemala. Či pochybili hodnotitelia, alebo body prepisoval niekto vyššie postavený, pritom nie je možné zistiť.

Celý článok.