Tag Archives: Kritika eurofondov

Zbytočný projekt za miliardy, a na dôležité veci peniaze nie sú

Nie, tentokrát nie je reč o eurofondoch. V Azerbajdžane sa budú konať prvé Európske hry, čosi ako kontinentálna verzia Olympijských hier. Vláda na prípravu minula už 9 miliárd eur. Idnes.cz píše:

“Organizátoři […] hodlají všem sportovcům proplatit pobyt i letenky. Desetitisíce lidí přitom v Ázerbájdžánu žijí v chudobě a nemají ani na základní zdravotní péči, zatímco režim umlčuje novináře a vězní své odpůrce.”

Možno by nebolo ľahké nájsť niekoho, kto by v tomto projekte nevidel plytvanie – používanie prostriedkov na veci, ktoré sú menej dôležité, čím sa spôsobí väčší nedostatok tam, kde je potreba väčšia (mimochodom, ani tí, ktorí sa nad takýmto plytvaním pohoršia, nepovedia, že ide o zlyhanie štátu; pritom je veľmi ťažké predstaviť si, že by sa takéto hry organizovali čisto zo súkromných prostriedkov; na druhej strane, ak by sa aj oveľa menšie plytvanie vyskytlo v súkromnom sektore, nejeden “ekonóm” by hneď použil výraz “zlyhanie trhu”). Avšak v princípe eurofondy fungujú rovnakým spôsobom. Centralizovaná moc rozhodne, na aké investičné projekty bude možné použiť peniaze, ktoré má Únia k dispozícii. Nie je možné, aby táto moc mala dostatok informácií o tom, kde je najväčšia potreba investícií. Navyše, politici majú v tomto ohľade len minimálnu spätnú väzbu. Ak súkromný investor plytvá, rýchlo to pocíti na hospodárskom výsledku.

Eurofondy ako plytvanie:

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Josef Tětek: Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování

Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování (Josef Tětek, svobodnymonitor.cz):

“Budou-li se dotační programy nadále prohlubovat, bude jejich kritice otevřeno čím dál méně myslí. A skutečnost, že se společnost řítí do další slepé uličky s hořkým koncem, bude pro příjemce dotací jen otravným brbláním věčných nespokojenců.”

Štát chce minúť 213 miliónov eur na vybudovanie optických sietí pre “odľahlejšie obce”

Prístup k internetu považuje vláda za jeden z najefektívnejších nástrojov na podporu konkurencieschopnosti Slovenska. Podľa denníka Sme:

„Internet nadobudol pre sociálny a ekonomický rozvoj spoločnosti rovnakú dôležitosť ako cesty, železnice či distribučné siete na dodávku plynu, vody a elektrickej energie,“ napísala hovorkyňa Úradu vlády Beatrice Hudáková.

Úrad preto vo februári vypísal súťaž na „realizáciu optických sietí“. Zákazka za 213 miliónov eur prevažne z eurofondov by mala do roku 2018 priviesť internet do 667 odľahlejších obcí.

Detaily zákazky sú k dispozícii na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Rámcová dohoda bola uzatvorená s piatimi účastníkmi obstarávania, a obsahuje aj zoznam “bielych miest” – 729 obcí, ktoré v roku 2011 (3 roky staré údaje!) boli bez internetu. Tieto obce majú 306 tisíc obyvateľov.

Štát chce umožniť každému z týchto 306 tisíc obyvateľov prístup na internet cez optickú sieť. To znamená náklady 696 eur na jedného občana, vrátane kojencov, batoliat, starcov, stareniek, a principiálnych odporcov používania internetu. V skutočnosti budú zrejme vyššie, keďže môžeme predpokladať, že niektoré z obcí, uvedených v rámcovej zmluve, medzitým boli pripojené zo súkromných prostriedkov.

Je otázne, v akej miere internet pomôže sociálnemu rozvoju týchto obcí. Je to iba názor vlády, že v tomto smere pomôže. Pochybovať môžeme aj o vhodnosti zvoleného technického riešenia.

Ako bojovať proti korupcii

Dnešní stát – u nás i jinde v Evropě – vlastní, řídí, reguluje, povoluje nebo zakazuje, dotuje, subvencuje, „grantuje“ a to všechno je zdrojem lobbistického hledání výhod a zvláštních přístupů k politikům a jejich úředníkům, to všechno je ideálním podhoubím pro vznik korupce. Bojovat s ní se dá jedině zmenšováním role státu (a všech jeho odnoží). (Václav Klaus)

Eurofondy sa rozkrádajú a používajú na druhoradé aktivity

“Eurofondy sa okrem všadeprítomného rozkrádania používajú na financovanie druhoradých aktivít, často hlúpych, zbytočných a predražených,“ povedal Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút) v rozhovore pre Bratislavský kuriér.

Dva mosty a kritika eurofondov

Dva mosty a jeden Brusel:

“Už viac krát sme sa v našich textoch snažili vyvrátiť mýtus, že eurofondy sú peniaze zadarmo. V skutočnosti nedostávame peniaze, ale často zbytočné, alebo minimálne otázne projekty, ktoré si vyžadujú na dofinancovanie nemalé zdroje priamo z našich vreciek. Tieto by neraz bolo možné využiť oveľa rozumnejšie.”

“Ale bruselské regule nepustia, budú smerované tam, kam povie úradník v Belgicku, nie tam, kam treba. Hlavne, že sú “zadarmo”. A Slovensko sa tvári, že kapitálovo investuje.”

KI: 50 verejných obstarávaní, 6 účastníkov, vždy ten istý víťaz

50 verejných obstarávaní, 6 účastníkov, vždy ten istý víťaz:

“Pri tejto forme VO zákon požaduje iba to, aby boli oslovené tri subjekty na predloženie cenových ponúk. To sa pri všetkých 50 skúmaných projektoch udialo. Zhodou okolností však boli takmer výlučne opakovane oslovované tie isté spoločnosti Star EU, a.s. (50x), ENICCO a.s. (23x), I.S.F., s.r.o. (22x), FD Consulting, a.s. (20x), SQM, s.r.o. (12x), PLUSCA, s.r.o. (11x). Všetkých 50 skúmaných verejných obstarávaní na externý projektový manažment vyhrala jedna firma – Star EU, a.s. (viac v priloženej tabuľke tu).

Pri 24 z 50 skúmaných projektoch realizovala verejné obstarávanie v mene prijímateľa (obce alebo mesta) eurofondov firma Tender Profit s.r.o., ktorá je s firmou Star EU, a.s. personálne prepojená osobami Mgr. Michala Reichelta a Ing. Jána Reichelta (viac na www.foaf.sk, www.orsr.sk alebo v priloženej tabuľke tu). Vo zvyšných prípadoch realizovali obstarávanie externého projektového manažmentu zväčša samotní prijímatelia eurofondov (obce a mestá), pričom firma Tender Profit s.r.o. robila v rámci týchto projektov verejné obstarávanie na stavebné práce.”