Tag Archives: Frédéric Bastiat

Českých výrobcov bravčového mäsa ohrozujú nízke ceny

Českí výrobcovia bravčového mäsa chcú žiadať antimonopolný úrad o preskúmanie podozrenia z používania dumpingových cien zo strany ich zahraničnej konkurencie. Ak sa podozrenie potvrdí, chcú, aby konkurencii bol zakázaný dovoz bravčového do ČR. Zároveň žiadajú o zrušenie zákazu vývozu do Ruska.

Ich argumenty sú nasledovné:

1. Ak českí výrobcovia ukončia výrobu, vzrastie závislosť ČR na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia.

2. Zároveň vzrastú ceny bravčového mäsa. Žiadajú a obhajujú isté zvýšenie cien prostredníctvom zákazu dovozu, pretože inak by mohlo dôjsť k nárastu cien… Používajú argument rastu cien vo svoj prospech a zároveň bojujú za rast cien.

3. Ak nízke ceny pretrvajú, môže chov klesnúť o 20 a aj viac percent, čím sa “môže české bravčové stať minulosťou”. Pokles chovu o 20 % je teda rovný poklesu o 100 %. Aspoň podľa predsedu zväzu chovateľov.

Zdá sa, že sa inšpirovali Frédéricom Bastiatom a jeho satirou Protekcionismus aneb tři konšelé z roku 1848. V nej sa traja parížski konšeli snažia presadiť zákaz dovozu výrobkov, ktoré sa sami chystajú vyrábať. Aj oni varujú pred závislosťou na dovoze: “Pomysleli jste vůbec někdy na neustále hrozící nebezpečí, že zahyneme zimou, jestliže se ve fantazii majitelů cizích lesů zrodí nápad nedovážet již dříví do Paříže? Zakažme tedy dovoz dříví. Tak zabráníme odčerpávání našich peněz, vytvoříme domácí dřevařský průmysl a najdeme pro naše dělníky nový zdroj práce a výdělků.”

“Budeme mnohem více než doposud monitorovat situaci dovozů a cen, zdali tam není skrytá podpora,” hovorí minister poľnohospodárstva ČR. Lenže aj českí výrobcovia dostávajú dotácie na chov prasiat, a tak by zahraniční výrobcovia mohli Česko obviňovať z nekalej konkurencie. Ak by obidve strany zrušili dotácie, a sústredili sa na výrobu toho, na čo majú lepšie podmienky ako v zahraničí, neboli by na tom obidve strany nakoniec lepšie? Výroba určitého tovaru predsa nemôže byť konečným cieľom.

Akýsi analytik im radí použiť reklamu v sociálnych sieťach. Z odpovedi predsedu zväzu vidno úplnú absenciu podnikateľského ducha: nie sú na to peniaze.

Ak aj jeho kolegovia v odvetví majú tochto podnikateľského ducha, ak aj ostatní svoje podnikanie vidia ako zápas s konkurenciou, na ktorý potrebujú pomoc štátu (pretože ten môže legálne použiť násilie, napr. môže zakázať dovoz a zákaz aj vynútiť), potom niet div, že krachujú. A ak naozaj sú takí pokrytci, ako to (neúmyselne) ukázali HN, potom žiadna škoda, ak skrachujú. Kým ostanú ceny nízke, získajú na tom ich bývalí zákazníci, a ak ceny vzrastú, bude to príležitosť pre nových podnikateľov – možno takých, ktorí sa nebudú spoliehať na štátnu pomoc, do ktorej kladú svoje nádeje súčasní výrobcovia – a to až s tak veľkou dôverou, že ani neuvažujú o inom riešení.

Definícia štátu podľa Bastiata

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.” (Frédéric Bastiat: Štát. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 14. ISBN 80-7149-493-3)

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Výrok o akomsi “podnikateľovi” (nájdený v nemenovanom univerzitnom časopise):

“Po vstupe Slovenska do Európskej únie ho nadchla myšlienka získať peniaze z jej fondov a rozšíril základňu podnikania.”

Porovnaj s výrokom Frédérica Bastiata:

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.” (Frédéric Bastiat: Štát. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 14. ISBN 80-7149-493-3)

Nejedného nadchne myšlienka získať peniaze od druhých ľudí legálnym spôsobom, bez súhlasu týchto ľudí, bez ich vedomia, a bez poskytnutia reálnej protislužby tým istým ľuďom. Na upokojenie svedomia stačí, že je to legálne. Ale je to tak naozaj dobre?

Nemám dôvod predpokladať zlé úmysly u spomenutého podnikateľa. Ale ak tento podnikateľ chce podnikať eticky, musí sa pýtať: odkiaľ sú peniaze, ktoré získam svojou podnikateľskou činnosťou? Peniaze z eurofondov boli získané buď donútením daňových poplatníkov, alebo na dlh. V oboch prípadoch náklady na eurofondy nenesú tí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mnohí z tých, ktorí eurofondy v skutočnosti financujú, sú proti takémuto použitiu svojich daní. Potom by sa firma, ktorá chce podnikať eticky, mala pýtať, či je morálne použiť na svoju činnosť takto získané peniaze. Viac na túto tému: Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

Frédéric Bastiat: Keďže sme márne vyskúšali toľko rôznych systémov, bolo by dobré vrátiť sa k slobode

“Spoločenské orgány sú tiež stvorené na to, aby sa harmonicky rozvíjali v prostredí slobody. Preč teda so šamanmi a organizátormi! Preč s ich reťazami, povrazmi a hákmi! Preč s ich umelými opatreniami! Preč s vládou vytvorenými pracovnými miestami, s centralizáciou, s clami, s jej univerzitami, s jej štátnymi náboženstvami, s jej bezúročnými pôžičkami, s jej monopolizovanými bankami, s jej reguláciami, s moralizátorstvom a egalitárstvom! A keďže sme márne vyskúšali na spoločnosti toľko rôznych systémov, bolo by dobré skončiť tam, kde sme začali, odstrániť systémy a vrátiť sa k slobode, slobode, ktorá je aktom viery v Boha a jeho dielo.” — Frédéric Bastiat: Zákon. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 101. ISBN 80-7149-493-3

Vodičský preukaz skupiny B bude platiť aj pre motorky do 125 ccm, vraj to pomôže podnikateľskému prostrediu

Zo správy agentúry SITA:

“Toto rozšírenie prinesie niekoľko výhod, pričom v sebe nezahŕňa nevýhody. Výhodou je, že sa takýmto spôsobom podporí segment predaja ľahkých motocyklov. Máme príklad z Českej republiky, kde zaviedli takéto opatrenie novelou zákona o premávke na pozemných komunikáciách zo septembra 2011 s účinnosťou od 19. januára tohto roka. Už v októbri hlásili predajcovia nárast predaja tohto druhu motocyklov o 36 percent. Toto opatrenie teda pomôže podnikateľskému prostrediu,” argumentovali poslanci NR SR za SaS Juraj Droba a Martin Chren, ktorí novelu pripravili.

Nevýhodou, ktorú súdruhovia nevidia, je pokles predaja starších vozidiel a iných vecí, ktoré by dotyční kúpili, ak by nekúpili motorku. Tento pokles nevyčítame zo štatistík, pretože bude rozptýlený medzi rôzne výrobky a služby. Môžeme ho iba predvídať.

Niekto by mal tých dvoch poslancov oboznámiť so základným pravidlom ekonómie:

“V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.

Tento rozdiel je však ohromný, pretože skoro vždy dochádza k tomu, že keď bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné, a naopak. Z toho vyplýva, že cieľom zlého ekonóma je malý prospech v prítomnosti, ktorého následkom v budúcnosti bude veľké zlo, zatiaľčo naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, avšak s rizikom, že v prítomnej dobe sa prejaví malé zlo.” (Frédéric Bastiat: Čo je vidieť a čo nie je vidieť)

Peniaze nie sú bohatstvo

“Protože bohatství – což to nevidíte? – není trochu víc nebo míň peněz. Je to chléb pro hladové, oblečení pro nahé, palivo, které Vás v zimě zahřívá, olej v lucerně který prodlužuje den, kariéra, která se otvírá Vašemu synu, věno pro Vaši dceru, den odpočinku když jste zmožený, posilující lék pro slabého, malá pomoc upuštěná do dlaní chudáka, ochrana před bouří, rozptýlení pro mozek přeplněný myšlenkami, a to neskonalé potěšení činit šťastnými ty, kdož jsou nám drazí. Bohatství je nezávislost, hrdost, jistota, dobročinnost; je pokrokem a civilizací. Bohatství je úžasný civilizační výsledek dvou úžasných věcí, více civilizujících než bohatství samo – práce a směny.” (Frédéric Bastiat: Co jsou peníze?)

Kritika knihy Ekonómia v novej ekonomike

Toto je prvá časť poznámok ku kritike knihy Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4.

Motto:
“Keby som bol prítomný aktu stvorenia, bol by som poskytol niekoľko užitočných inštrukcií v prospech lepšieho usporiadania sveta.” (Alfonso X. Učený, kastílsky kráľ)

Pri čítaní Ekonómie v novej ekonomike sa môžeme takmer na každej strane stretnúť s väčším či menším omylom alebo chybou. Často sú to nepodstatné veci, napr. nedostatočné odôvodnenie uvádzaných výrokov (a také výroky teda ešte nemusia byť chybné; absenciu odôvodnenia však považujem za chybu).

No ukazuje sa, že za všetkými chybami a omylmi je čosi viac než len neúplnosť výkladu alebo nepozornosť (ktorej môžeme dať za vinu napr. uvádzanie nevhodných príkladov). Všeobecne ide predovšetkým o nedostatočné vysvetľovanie pozitívnej ekonómie (ako hospodárstvo funguje). Autori sa zväčša venujú iba normatívnej ekonómii (ako by hospodárstvo malo fungovať), pričom neuvádzajú nijaké odôvodnenie takéhoto postupu. Konkrétne ide o používanie pochybných konceptov. Na prvých osemdesiatich stranách sa napr. stretávame s pojmom dokonalá konkurencia.

Autori dokonalú konkurenciu definujú ako “ideálny stav”, ktorý je charakterizovaný okrem iného tým, že sa “na trhu stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich”, a “výrobok je homogénny (rovnorodý), to znamená, že rovnaké výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nijako nelíšia” (str. 81-82). Odhliadnime teraz od toho, že zákazníci by takýto stav nepovažovali za ideálny. Ide o nereálny stav, nedosiahnuteľný; ide o model, ktorý si vymysleli autori (resp. ktorý prevzali od iných ekonómov), a ktorý je odtrhnutý od skutočného sveta. Prečo je ale takýto nereálny model potrebný? Naozaj môže poslúžiť vysvetľovaniu toho, ako reálny svet funguje? Možno áno, ale potom sa nesmie ani na chvíľu zabudnúť, že ide iba o model. Pre autorov je však dokonalá konkurencia viac než len model – je to cieľ, ktorý chcú dosiahnuť.

Autori sa potom poobzerali okolo seba, a hľa: skutočný svet nie je ako ich model! A preto svet nazvali nedokonalým; hovoria o “nedokonalosti trhu”, či dokonca o “zlyhaní trhu” (s. 83). Skutočný svet nazývajú nedokonalým a zlyhávajúcim, pretože sa odlišuje od ich modelu! Takéto uvažovanie pripomína onoho kastílskeho kráľa Alfonsa.

Autori napokon tvrdia, že nedokonalosť trhu musí napravovať vláda. Mlčky predpokladajú schopnosť vlády odstrániť alebo zmierniť údajnú nedokonalosť trhu. Nezaoberajú sa otázkou, či vláda samotná náhodou nie je nedokonalá. Tak ako v prípade trhu, aj v prípade vlády si tvoria akýsi ideálny model, ale kým v prípade trhu model konfrontujú s realitou, v prípade vlády tak nerobia. Ale čo ak vláda nie je schopná priblížiť trh ich vysnenému ideálu dokonalej konkurencie?

Ekonómiu v novej ekonomike teda vystihuje horeuvedený výrok Alfonsa Učeného. Ekonomický zápisník si však chce nechať poradiť slovami Frédérica Bastiata:

“Politické ekonomii nebylo svěřeno poslání, aby odhalila, jaká by byla společnost, kdyby se Bohu bylo zalíbilo stvořit člověka jinak, než jaký reálně je. Lze jen litovat, že Prozřetelnost na samém počátku zapomněla požádat o radu některé z našich moderních sociálních reformátorů. A tak jako by byla nebeská mechanika naprosto odlišná, kdyby ji byl Stvořitel konzultoval s Alfonsem Učeným, byl by i společenský řád – kdyby Bůh nebyl zanedbal doporučení Charlese Fouriera – veskrze a v ničem nepodobný tomu, v němž jsme přinuceni žít, dýchat a umírat. Avšak protože v něm jsme, protože in eo vivimus, movemur et sumus, nezbývá nám nic jiného než jej studovat a poznávat jeho zákony, zejména pokud jeho vylepšení závisí v podstatné míře právě na tomto poznání.” (Dva systémy etiky)

V druhej časti poznámok ku kritike knihy Ekonómia v novej ekonomike spomenieme, čo je cieľom autorov (a použijeme pritom ich vlastné slová), a v ďalších častiach sa zameriame na konkrétne problémy, chyby a omyly.