Slobodné hospodárstvo

Bl. Ján Pavol II. v encyklike Centesimus Annus napísal:

Možno tvrdiť, že po páde komunizmu je kapitalizmus víťazným spoločenským systémom a že tento systém je cieľom úsilia krajín, ktoré sa pokúšajú o obnovu svojho hospodárstva a svojej spoločnosti? Je to vari ten model, ktorý sa má navrhnúť krajinám tretieho sveta hľadajúcim cestu ozajstného ekonomického a spoločenského pokroku?
Odpoveď je, prirodzene, komplikovaná. Ak sa termínom “kapitalizmus” označuje ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyvplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti, odpoveď je iste pozitívna, hoci by bolo priliehavejšie hovoriť o “podnikovom hospodárstve” či “trhovom hospodárstve”, alebo jednoducho o “slobodnom hospodárstve”.

Základné pravidlo ekonómie

Ak by sa niekto opýtal, čo je v teórii ekonómie najdôležitejšie, čo treba mať vždy na pamäti, možno by sme mu mohli ako odpoveď ponúknuť nasledovný citát z eseje Frédérica Bastiata Čo je vidieť, a čo nie je vidieť:

V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.

Tento rozdiel je však ohromný, pretože skoro vždy dochádza k tomu, že keď bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné, a naopak. Z toho vyplýva, že cieľom zlého ekonóma je malý prospech v prítomnosti, ktorého následkom v budúcnosti bude veľké zlo, zatiaľčo naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, avšak s rizikom, že v prítomnej dobe sa prejaví malé zlo.