Monthly Archives: marec 2014

Nepoužívajte Centrum.sk

Prečo? Napríklad kvôli tomuto.

Ťažba ropy v Texase vzrástla dvojnásobne za dva a pol roka

Produkcia ropy v Texase v novembri 2013 dosiahla 33-ročné maximum.

Produkcia ropy v Texase 1981-2013, barely za deň (zdroj: aei-ideas.org)

Graf ukazuje vývoj produkcie ropy (počet barelov za deň) od januára 1981 do novembra 2013 (zvislá os začína na hodnote 800 tisíc barelov). Po takmer tridsiatich rokoch poklesu a stagnácie produkcia vzrástla od mája 2011 do novembra 2013 na dvojnásobok.

Prudký rast je spôsobený rozvojom ťažby ropy z bridlicových ložísk Eagle Ford Shale a Permian Basin. Každé z týchto ložísk produkuje viac ako milión barelov denne.

Zdroj: AEI-ideas.org.

Zbytočné gastrolístky

Ján Dinga: Gastrolístky žijú ďalej:

“Existencia gastrolístkov komplikuje životy takmer všetkým. Gastrolístky sú ceniny vyžadujúce špeciálny režim, čím zvyšujú zamestnávateľom administratívne náklady. Zamestnanci de facto dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Zvyšujú tiež náklady reštauráciám a obchodom, ktoré získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť u ich emitentov za poplatok.

[…]

Gastrolístky sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. Tá je v Zákonníku práce obmedzená na 3 % z nominálnej hodnoty stravného lístka. […] Zisk týchto spoločností často vysoko prevyšuje milión eur ročne, zisková marža (podiel zisku na tržbách) môže dosahovať aj 30 %.”

Komentár Richarda Sulíka k dotovaniu videohier

EZ v pondelok informoval o zámere EÚ s pomocou eurofondov podporovať výrobu videohier. Richard Sulík, predseda strany SAS, vo svojom komentári k tejto téme píše:

“Programátori a grafici, ktorí tvoria videohry, pritom patria medzi pracovníkov, pre ktorých nezamestnanosť nepredstavuje veľkú hrozbu a ich mzdy patria medzi najvyššie v ekonomike.”

Sulík ako zdroj svojho článku uvádza HN a Ekonomický zápisník.

 

Vláda chce zmeniť pravidlá udeľovania veľkých stimulov

Podľa denníka Sme:

“Po novom už firmy pri investíciách nad 200 miliónov eur nebudú na získanie daňovej úľavy potrebovať súhlas vlády.

Smer mení zákon o investičnej pomoci nepriamo cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady.

[…]

Členovia hnutia Nova navyše tvrdia, že je táto nepriama novela šitá na mieru pre konkrétneho investora.”

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Európska únia bude v rokoch 2014-2020 podporovať tvorbu videohier z eurofondov, napísali Hospodárske noviny:

„Poskytovanie podobných podpôr je relatívne bežné aj v iných krajinách. Ide o správnu investíciu, pretože ide o prácu s vysokou pridanou hodnotou. Je to výhodné aj z hľadiska exportu,“ hovorí riaditeľ Games Farm Peter Nagy.

Predovšetkým to bude výhodné pre tie firmy, ktoré túto podporu získajú. Kľúčová otázka (okrem obligátnej otázky “čo nie je vidieť?“, t.j. aké sú skryté náklady tejto podpory) je táto: nie je podpora videohier v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť, a s cieľom podpory vzdelávania? Keď bude viac mladých ľudí tráviť viac času hraním videohier, nebudú tráviť menej času štúdiom alebo produktívnou činnosťou?

Redaktor Erik Kapsdorfer v správe, ktorá znie ako PR článok, cituje ešte zástupcu Európskej komisie, koordinátora programu podpory, a viceprezidenta Asociácie herného priemyslu. Všetci majú na túto podporu pozitívny názor…

Čo ale nerobia Hospodárske noviny, to môže urobiť Ekonomický zápisník. Tu je niekoľko článkov na tému škodlivosť eurofondov a zásahov štátu do hospodárstva:

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Komentár k článku – Etrend.sk: Eurofondy kazia trh

Alois Rašín v roku 1919: Čo všetko ľudia žiadajú od štátu, to je neuveriteľné

Názor Karla Havlíčka Borovského na firmy, využívajúce protekcionizmus

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

Akú životnosť by mali mať výrobky

Výrobci vraj úmyselne skracujú životnosť výrobkov. Tak hovoria niektorí spotrebitelia. Llewelyn H. Rockwell, jr. na to odpovedá v článku, publikovanom v češtine v časopise Tu ne cede malis (ročník 2, číslo 11 – pdf):

“Avšak je toto selhání trhu, či odraz spotřebitelských preferencí týkající se hodnot (nižší cena, novější technologie a dalších výhod) jiných než dlouhá životnost? Já tvrdím, že to druhé. S tím, jak se snižují ceny vstupních zdrojů, je smysluplnější věc nahradit, než jí dát věčnou životnost. Chcete mixér za 200 dolarů, který vydrží 30 let, či mixér za 10 dolarů, který vydrží pět let? Cokoli spotřebitelé dlouhodobě upřednostňují, bude trh poskytovat.

Jak si tím můžeme být tak jisti? Konkurence. Řekněme, že všichni výrobci budou vyrábět mixéry, které se po pěti letech rozpadnou, a tato skutečnost je široce kritizována. Jediný výrobce by tak mohl porazit konkurenci tím, že by přišel s výrobkem, který nejvíce vyniká v dlouhé životnosti. Pokud spotřebitelé opravdu hodnotí životnost, budou ochotni za ni zaplatit.”

Juraj Karpiš o údajnej hrozbe deflácie

Juraj Karpiš: Deflácia je zlo!

“Že deflácia je zlá je dnes nespochybňovaná svätá „pravda“. V priebehu minulého týždňa požiadali tri rôzne médiá troch analytikov INESS o komentár ku „hrozbe“ klesajúcich cien pre európsku ekonomiku. Ani jedno naše výroky popisujúce aj pozitívne stránky deflácie, v ktorých chýbala mystická „deflačná špirála“, nepoužilo.”

Komentár Martina Odkladala: Deflácia? Pre bežných ľudí žiadny strašiak

Komentár Martina Odkladala: Deflácia? Pre bežných ľudí žiadny strašiak (Aktuality.sk)

Nevoliť menšie zlo

Voliči stále volia menšie zlo a politickí agitátori ich stále presviedčajú, že je to tak lepšie. A potom sú všetci prekvapení, že zvolili – zlo.

Koľkí v roku 2002 volili terajšieho premiéra ako menšie zlo? Koľkí ho volili preto, lebo ho poznali menej ako ostatných kandidátov a ostatné strany?

Tomáš Baťa: Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování

“Nechci pracovat v obchodě s lidmi, kteří pohlížejí na obchod jako na příležitost k rabování, kteří v něm chtějí rabovat deset, dvacet roků, a pak utéci a trávit z kořisti. Já chci pracovat v obchodě jen s lidmi, kteří se odhodlali setrvat v něm až do smrti, kteří si obchodní službu zvolili za své celoživotní povolání. Slušné živobytí taková služba zabezpečí každému. Kdo se honí za penězi, ten je nikdy nedohoní. Hleďte si práce. Dělejte ji lépe, než soused. Peníze za vámi přiběhnou samy.” (Tomáš Baťa: Úvahy a projevy. Kapitola 04.00 – Hospodář.)

Táto kniha Baťových úvah a prejavov je dostupná ako audiokniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet a na podnikanie, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch. Odporúčam každému, kto chce začať s podnikaním.

Veria tomu, čo je v novinách

“veria tomu, čo je v novinách
a sú bábkou na nitkách…”

— Simona Martausová: Vojna (text + video)

Diego de Covarrubias y Leiva (1512-1577): Hodnota nezávisí na podstate tovaru

Španielsky katolícky scholastik Diego de Covarrubias y Leiva (1512-1577), citovaný v knihe anglickej ekonómky Marjorie Grice-Hutchinson The School of Salamanca (k dispozícii vo formáte PDF a EPUB):

“Hodnota tovaru nezávisí na jeho podstate, ale na ocenení ľuďmi, i keby bolo ich ocenenie nerozumné.”

Pozri tiež: Hodnota nie je vo veciach.

Čo je to trhové hospodárstvo? Ad: Chamtivosť prestáva prinášať pokrok

Hospodárske noviny 4. marca publikovali absurdný článok Rudolfa Vrabela Chamtivosť prestáva prinášať pokrok. Banky čaká úpadok a kríza. Prečo ho nazývam absurdným?

Pretože autor v ňom vychádza z tohto predpokladu: “trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom, a teda sociálnou ekonomikou”.

Trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom… Čo je to silný štát? Hoci autor ho nedefinuje, nepochybne má na mysli taký štát, ktorý prerozdeľuje relatívne veľkú časť národného dôchodku.

Akej definícii trhovej ekonomiky potom zodpovedá autorov predpoklad?

Definícia trhového hospodárstva

Ludwig von Mises v knihe Lidské jednání používal pojem čisté (nenarušené) trhové hospodárstvo:

“Imaginární konstrukt čistého tržního hospodářství, neboli takového tržního hospodářství, jehož svobodné fungování není narušováno, předpokládá, že existuje dělba práce a soukromé vlastnictví (kontrola) výrobních prostředků a že v důsledku toho existuje tržní směna zboží a služeb. Předpokládá, že institucionální faktory nebrání činnosti trhu. Předpokládá, že vláda, společenský aparát nátlaku a donucení, má zájem na zachování chodu tržního systému, nebrání mu v činnosti a chrání ho proti zásahům ze strany jiných lidí. Trh je nenarušovaný; neexistuje žádné zasahování faktorů, které jsou cizí trhu, do cen, mzdových sazeb a úrokových měr. Vycházejíc z těchto předpokladů se ekonomie snaží objasnit fungování čistého tržního hospodářství. Teprve v pozdějším stadiu, když vyčerpala vše, co lze zjistit ze studia tohoto imaginárního konstruktu, se obrací ke studiu různých problémů, které vznikají ze zásahů do trhu ze strany vlád a dalších sil, které používají nátlak a donucení.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 218)

Mises na základe svojej analýzy čistého trhového hospodárstva a narušeného trhového hospodárstva (intervencionizmu) obhajoval čisté trhové hospodárstvo, t.j. také, ktoré je charakterizované minimálnym zasahovaním štátu do hospodárstva.

Vrablova definícia nezodpovedá Misesovej definícii čistého trhového hospodárstva. Vrabel má v skutočnosti na mysli zmiešané hospodárstvo, ale s tou výhradou, že ani zmiešané hospodárstvo nemusí byť charakterizované silným štátom. Charakteristické pre zmiešané hospodárstvo je existencia štátnych zásahov.

Jeho článok je učebnicovým príkladom bežného javu: nominálna obhajoba trhového hospodárstva, avšak s použitím takej definície, ktorá v skutočnosti vedie autora k obhajobe silného štátu – čiže k obhajobe protikladu trhového hospodárstva. Tento zdanlivý paradox sa objasní, ak si uvedomíme, že pojem trhové hospodárstvo nechápe ako dobrovoľnú výmenu a súkromné vlastníctvo výrobných faktorov. Chápe ho iba ako formu prerozdeľovania vyrobených statkov, pričom na zodpovedanie otázok čo, ako a pre koho vyrábať má zásadný vplyv štát prostredníctvom rôznych foriem regulácií a obmedzovania súkromného vlastníctva.

Podobne svojvoľne narába s pojmom trh napr. aj Európska komisia (napr. v dokumente Stratégia Európa 2020, v ktorom sa jasne hovorí, že voľný trh vnútri EÚ znamená regulovaný trh). Podobne učebnica Ekonómia v novej ekonomike vyjadruje podporu trhovej ekonomike, ale súčasne tvrdí napríklad, že na jej fungovanie je nevyhnutná dokonalá konkurencia – nereálny, neuskutočniteľný koncept (navyše prinajmenšom pre spotrebiteľa nežiadúci), ktorý autorom v ďalšej analýze umožňuje hovoriť o zlyhaniach trhu tam, kde v skutočnosti ide iba o prirodzenú obmedzenosť vedomostí účastníkov trhu.

Pretože pojem trhová ekonomika je takto poprekrúcaný a stáva sa mätúcim, Ekonomický zápisník bude namiesto toho používať pojem slobodné hospodárstvo vždy, keď budem mať na mysli čisté trhové hospodárstvo, pre ktoré je charakteristická dobrovoľna výmena založená na súkromnom vlastníctve.

Sám sebe protirečí

Druhou veľkou chybou Vrablovho článku je protirečenie, ktorého sa dopustil v časti o údajnom aplikovaní neoliberalizmu pri riešení krízy. Hovorí:

“Prevládajúcou politicko-ekonomickou teóriou súčasnosti je neoliberalizmus, ktorý je založený na neoklasickej ekonómii, hlásajúcej minimálnu reguláciu zo strany štátu.”

Neviem, či je to pravda, ale predpokladajme na chvíľku, že áno.

“Napriek tomu, západné krajiny, ktoré doposiaľ propagovali neoliberálne zmýšľanie dokonca tvrdiac, že iná alternatíva neexistuje (výrok od M. Thatcher – There Is No Alternative) sa bez ostychu postavili za krachujúci súkromný sektor.”

Napriek tomu – teda autor vidí rozpor medzi politikmi údajne propagovanou teóriou neoliberalizmu a ich konaním.

“V tomto prípade je evidentné, že štátna správa sa nezachovala v prospech väčšiny obyvateľstva. Symptómy chorľavejúceho neoliberalizmu boli liečené aplikovaním ďalšieho neoliberalizmu.”

Najskôr teda hovorí o rozpore medzi teóriou neoliberalizmu a konaním politikov, ale vzápätí hovorí, že toto konanie politikov bolo aplikovaním teórie neoliberalizmu.

Vláda počíta s výdavkami 169 miliónov eur v prípade úspešnej kandidatúry na ZOH 2022

Vláda na 96. rokovaní schválila o.i. (zdroj: INESS):

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon o námornej plavbe a zákon o správnych poplatkoch, ktorý údajne pozitívne ovplyvní rozpočet sumou 1000 eur ročne. Nemali by sa do vplyvu na rozpočet zahrnúť aj náklady na prípravu a prerokovanie návrhu? Potom by bol vplyv asi negatívny.

Správu o stave prípravy kandidatúry mesta Krakov na organizovanie Zimných olympijských hier 2022 za spoluúčasti Slovenska. V prípade úspešnej kandidatúry mesta Krakov na organizovanie ZOH sa v roku 2018 počíta s výdavkami Slovenska vo výške 54 745 000 eur, v roku 2019 vo výške 55 045 000 eur a v roku 2020 vo výške 59 305 000 eur.

Rozpočet na prípravu zimných olympijských hier sa v priemere, od roku 1924, prekročí päťnásobne. V našom prípade by to znamenalo výdavky vo výške 845 miliónov eur.

Kompletný zoznam a popis schválených materiálov je na stránke INESS.