Naivita popierateľov ekonomických zákonov

Nič nie je zadarmo. Bohatstvo sa bez práce vytvoriť ani udržať nedá. Sú takí ľudia, ktorí tomu neveria. Myslia si, že je možné získať niečo za nič.

Niektorí z nich potom venujú veľké úsilie nie produktívnej práci, ktorá by ich mohla urobiť bohatšími, ale snahe o politickú zmenu, snahe o získanie moci, ktorou potom konečne nastolia spravodlivosť, a to predovšetkým tým spôsobom, že zoberú nespravodlivo získané bohatstvo bohatým a dajú ho nespravodlivo chudobným.

Chvályhodný súcit so slabými je celkom zatienený nenávisťou voči bohatým a voči každému, kto dokazuje, že vyššia životná úroveň nie je otázkou prerozdeľovania bohatstva.

Nikto učený z neba nespadol. Nedostatočné vedomosti dajú sa časom doplniť – ak človek hľadá pravdu. Ale títo ľudia, precitnúc po mnohoročnom štádiu nezáujmu o svet, všimnú si rôzne zlá okolo seba, začnú hľadať príčiny a vysvetlenia, a prvé, čo ich osloví, stane sa im svätým, nepopierateľným. Napríklad dočítajú sa o údajnej nespravodlivosti úroku. Nesnažia sa hľadať ďalej, nesnažia sa lepšie porozumieť problematike. Nezaujíma ich, ako vysvetľujú podstatu úroku ekonómovia. Myslia si azda, že každý, kto vysvetľuje úrok ako niečo nevyhnutné – ako ekonomickú zákonitosť, je v službách tých zlých bohatých.

Títo ľudia majú malý vplyv. Čítal som nedávno jednu politickú deklaráciu. Bola založená na túžbe po moci a na neznalosti ekonómie. Pozrel som si ostatné články na blogu jedného z autorov. Každý nadpis obsahoval v priemere dva výkričníky. Detail, ktorý spoľahlivo hovorí o neserióznosti autora. Koľkých iba týmto detailom odradí od čítania svojich článkov? Myslí si, že na šírenie svojho pohľadu na svet nepotrebuje čitateľov?

Ku každému reálne dosiahnuteľnému cieľu vedú nejaké prostriedky. Iné k nemu nevedú. Treba nájsť tie, ktoré k cieľu vedú, a nestrácať čas s tými druhými. Triviálne? Zrejme nie pre každého; určite nie pre popierateľov existencie ekonomických zákonov a ekonomickej teórie.

Takí ľudia smerujú k tomu, aby boli v živote veľmi nespokojní. Ako ostro kontrastuje s blogom jedného z nich blog podnikateľov navolnenoze.cz. Tam môže každý (aj zamestnanec) nájsť inšpirujúce a praktické rady, ako si pomôcť k lepšiemu živobytiu; oni sú užitoční druhým. Bez vykrikovania o potrebe získania moci, bez výkričníkov, pokojne, spokojne; a samozrejme so slušnou jazykovou a grafickou úpravou. Prostriedky, ktoré si zvolili, vedú k cieľu; robia ich život lepším.

Naivné popieranie ekonomických zákonov k cieľu – k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu – nevedie. Pokorné akceptovanie nevyhnutnej obmedzenosti vlastných znalostí a vytrvalé hľadanie pravdy je účinnejším prostriedkom.

Reklamy

2 responses to “Naivita popierateľov ekonomických zákonov

  1. Spätné upozornenie: Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk | Ekonomický zápisník

  2. Spätné upozornenie: Druhá odpoveď na článok Zola Mikeša: Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? | Ekonomický zápisník

Komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s