Category Archives: Slobodné hospodárstvo

Čo je to trhové hospodárstvo? Ad: Chamtivosť prestáva prinášať pokrok

Hospodárske noviny 4. marca publikovali absurdný článok Rudolfa Vrabela Chamtivosť prestáva prinášať pokrok. Banky čaká úpadok a kríza. Prečo ho nazývam absurdným?

Pretože autor v ňom vychádza z tohto predpokladu: “trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom, a teda sociálnou ekonomikou”.

Trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom… Čo je to silný štát? Hoci autor ho nedefinuje, nepochybne má na mysli taký štát, ktorý prerozdeľuje relatívne veľkú časť národného dôchodku.

Akej definícii trhovej ekonomiky potom zodpovedá autorov predpoklad?

Definícia trhového hospodárstva

Ludwig von Mises v knihe Lidské jednání používal pojem čisté (nenarušené) trhové hospodárstvo:

“Imaginární konstrukt čistého tržního hospodářství, neboli takového tržního hospodářství, jehož svobodné fungování není narušováno, předpokládá, že existuje dělba práce a soukromé vlastnictví (kontrola) výrobních prostředků a že v důsledku toho existuje tržní směna zboží a služeb. Předpokládá, že institucionální faktory nebrání činnosti trhu. Předpokládá, že vláda, společenský aparát nátlaku a donucení, má zájem na zachování chodu tržního systému, nebrání mu v činnosti a chrání ho proti zásahům ze strany jiných lidí. Trh je nenarušovaný; neexistuje žádné zasahování faktorů, které jsou cizí trhu, do cen, mzdových sazeb a úrokových měr. Vycházejíc z těchto předpokladů se ekonomie snaží objasnit fungování čistého tržního hospodářství. Teprve v pozdějším stadiu, když vyčerpala vše, co lze zjistit ze studia tohoto imaginárního konstruktu, se obrací ke studiu různých problémů, které vznikají ze zásahů do trhu ze strany vlád a dalších sil, které používají nátlak a donucení.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 218)

Mises na základe svojej analýzy čistého trhového hospodárstva a narušeného trhového hospodárstva (intervencionizmu) obhajoval čisté trhové hospodárstvo, t.j. také, ktoré je charakterizované minimálnym zasahovaním štátu do hospodárstva.

Vrablova definícia nezodpovedá Misesovej definícii čistého trhového hospodárstva. Vrabel má v skutočnosti na mysli zmiešané hospodárstvo, ale s tou výhradou, že ani zmiešané hospodárstvo nemusí byť charakterizované silným štátom. Charakteristické pre zmiešané hospodárstvo je existencia štátnych zásahov.

Jeho článok je učebnicovým príkladom bežného javu: nominálna obhajoba trhového hospodárstva, avšak s použitím takej definície, ktorá v skutočnosti vedie autora k obhajobe silného štátu – čiže k obhajobe protikladu trhového hospodárstva. Tento zdanlivý paradox sa objasní, ak si uvedomíme, že pojem trhové hospodárstvo nechápe ako dobrovoľnú výmenu a súkromné vlastníctvo výrobných faktorov. Chápe ho iba ako formu prerozdeľovania vyrobených statkov, pričom na zodpovedanie otázok čo, ako a pre koho vyrábať má zásadný vplyv štát prostredníctvom rôznych foriem regulácií a obmedzovania súkromného vlastníctva.

Podobne svojvoľne narába s pojmom trh napr. aj Európska komisia (napr. v dokumente Stratégia Európa 2020, v ktorom sa jasne hovorí, že voľný trh vnútri EÚ znamená regulovaný trh). Podobne učebnica Ekonómia v novej ekonomike vyjadruje podporu trhovej ekonomike, ale súčasne tvrdí napríklad, že na jej fungovanie je nevyhnutná dokonalá konkurencia – nereálny, neuskutočniteľný koncept (navyše prinajmenšom pre spotrebiteľa nežiadúci), ktorý autorom v ďalšej analýze umožňuje hovoriť o zlyhaniach trhu tam, kde v skutočnosti ide iba o prirodzenú obmedzenosť vedomostí účastníkov trhu.

Pretože pojem trhová ekonomika je takto poprekrúcaný a stáva sa mätúcim, Ekonomický zápisník bude namiesto toho používať pojem slobodné hospodárstvo vždy, keď budem mať na mysli čisté trhové hospodárstvo, pre ktoré je charakteristická dobrovoľna výmena založená na súkromnom vlastníctve.

Sám sebe protirečí

Druhou veľkou chybou Vrablovho článku je protirečenie, ktorého sa dopustil v časti o údajnom aplikovaní neoliberalizmu pri riešení krízy. Hovorí:

“Prevládajúcou politicko-ekonomickou teóriou súčasnosti je neoliberalizmus, ktorý je založený na neoklasickej ekonómii, hlásajúcej minimálnu reguláciu zo strany štátu.”

Neviem, či je to pravda, ale predpokladajme na chvíľku, že áno.

“Napriek tomu, západné krajiny, ktoré doposiaľ propagovali neoliberálne zmýšľanie dokonca tvrdiac, že iná alternatíva neexistuje (výrok od M. Thatcher – There Is No Alternative) sa bez ostychu postavili za krachujúci súkromný sektor.”

Napriek tomu – teda autor vidí rozpor medzi politikmi údajne propagovanou teóriou neoliberalizmu a ich konaním.

“V tomto prípade je evidentné, že štátna správa sa nezachovala v prospech väčšiny obyvateľstva. Symptómy chorľavejúceho neoliberalizmu boli liečené aplikovaním ďalšieho neoliberalizmu.”

Najskôr teda hovorí o rozpore medzi teóriou neoliberalizmu a konaním politikov, ale vzápätí hovorí, že toto konanie politikov bolo aplikovaním teórie neoliberalizmu.

Podnikateľ: chamtivý, sebecký, bezohľadný… alebo je to inak?

Podnikanie má na Slovensku zlé meno, možno predovšetkým kvôli vývoju podnikania na začiatku deväťdesiatych rokov. Tento vývoj však súvisel so spôsobom privatizácie štátneho majetku. Mnohí z vtedajších “podnikateľov” v skutočnosti neboli podnikateľmi; podnikateľom sa človek nestáva získaním podniku politickými prostriedkami.

Ivica Ďuricová, podnikateľka “na voľnej nohe”, v článku Podnikateľ v očiach verejnosti ako jeden z ďalších dôvodov uvádza, že v médiách sa v súvislosti s podnikaním informuje väčšinou o negatívnych veciach. Niet sa čo čudovať, že v hlavách ľudí je podnikateľ negatívnou postavou.

Ja k tomu dodávam: táto zafixovaná negatívna predstava o podnikateľovi spôsobuje, že ľudia pozitívne veci, za ktoré vďačia podnikateľom, nespájajú s podnikaním. A opačne: negatívne veci, pokiaľ sa týkajú tovarov a služieb, automaticky spájajú s podnikaním a údajnou chamtivosťou podnikateľov; veď koľko ľudí by bolo ochotných pripustiť, že klesajúca kvalita výrobku pri nezmenenej cene môže byť dôsledkom peňažnej inflácie, ktorej príčinou je štátna hospodárska politika? Namiesto toho si myslia, že podnikateľ si tak na ich úkor zvýšil zisk.

Autorka v článku cituje viacero výrokov z filmu Povolanie podnikateľ, dovolím si dva z nich uviesť:

“Mnohí považujú podnikateľov za ľudí principiálne motivovaných chamtivosťou. Iste, existujú chamtiví podnikatelia, ale sú aj chamtiví právnici, chamtiví lekári a chamtiví odborári.” (Samuel Greg, The Commercial Society)

“…nesprávna viera v to, že druhí dosahujú úspech na náš vlastný úkor. Tiež to podporuje závisť. Namiesto toho, aby ľudia oslavovali úspechy iných, závidia im a žiadajú vládu, aby obmedzila tých úspešných.” (George Gilder, Discovery Institute)

Slovensku by pomohlo, ak by viac ľudí podnikalo. Na to je potrebné zbaviť sa averzie voči podnikaniu. No a tomu by pomohlo (okrem lepšieho poznania ekonómie), ak by sme si viac všímali súvislosť medzi podnikaním a pozitívnymi výsledkami podnikateľskej činnosti. Skúste sa zamyslieť nad tým, koľko užitočných výrobkov a služieb denne využívate; a koľko z nich je výsledkom podnikania. Takmer všetky.

Pozitívne pôsobenie podnikateľov možno ľahko vidieť napr. na príklade vývoja počítačov a mobilných telefónov. Ale aj obyčajné tovary a služby sú poskytované podnikateľmi. Sotva by mal podnikateľ zlé meno, ak by si ľudia uvedomovali, že podnikateľská snaha je za každým obchodom, v ktorom nakupujú (väčšinou ku svojej spokojnosti, aj keď sa z povinnosti pohoršia nad cenou). Ak by chamtivosť, nečestnosť, bezohľadnosť boli charakteristické pre podnikanie, potom ako by ste mohli denne nakupovať od takých podnikateľov?

Podnikatelia svojou snahou zarobiť – snahou poskytnúť také výrobky a služby, ktoré sú ľudia ochotní nakupovať, pomáhajú zlepšovať kvalitu života a životnú úroveň. Preto by mali mať dobré meno. A tých zlých spomedzi nich treba nazývať pravými menami: pretože ten kto kradne je zlodej, ten kto podvádza je podvodník. Takí ľudia sa nájdu vo všetkých profesiách.

Prečo sú Slováci národom zamestnancov?

Katarína Danišková vo vynikajúcom, ale nanešťastie nepovšimnutom článku Národ zamestnancov napísala:

“Averziu voči podnikaniu, závislosť na štáte a necitlivosť voči dlhom vnímam ako nedostatky Slovenska po dvadsiatich rokoch, ktoré ubehli od pádu komunizmu. Všetky tri veci majú spoločného menovateľa a tým je cnosť zodpovednosti. Pred dvadsiatimi rokmi sme dostali slobodu. Sloboda však kráča ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak teda nechceme o našu slobodu prísť, je potrebné uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za seba, svoju rodinu a rovnako tak aj za smerovanie spoločnosti, v ktorej žijeme a pôsobíme.”

Katarína Danišková spomína prieskum z roku 2009, podľa ktorého by 65 % obyvateľov Slovenska preferovalo status zamestnanca pred statusom podnikateľa. Preto Slovákov nazýva “národom zamestnancov”.

Článok vyšiel v revue Impulz č. 3/2011.

Trhové hospodárstvo je založené na zisku a strate

Hovorí sa: trhové hospodárstvo je založené na zisku. Nie je to celkom tak. Trhové hospodárstvo je založené na cenách, a na zisku a strate. Ak sú zisky privatizované (firma si ich môže ponechať) a straty socializované (stratu uhradí úplne alebo čiastočne štát z daní alebo na dlh, napr. formou dotácií), potom nemôžeme hovoriť o trhovom hospodárstve.

V našej postkomunistickej zmiešanej ekonomike sú straty často socializované aspoň sčasti. Pomáhajú tomu aj zákonné ustanovenia, týkajúce sa ručenia za záväzky. Ak podnik (napr. akciová spoločnosť, alebo spoločnosť s ručením obmedzeným) zbankrotuje, svoje záväzky uhradí len do výšky majetku podniku. Samotní majitelia za záväzky neručia. Ak banka zbankrotuje, vklady vkladateľom vyplatí štát, resp. fond na ochranu vkladov.

V skutočnom trhovom hospodárstve, aké obhajuje aj Ekonomický zápisník, strata nie je socializovaná. Firma musí niesť náklady svojho konania, musí existovať možnosť bankrotu. Inak trhové hospodárstvo nemôže fungovať.

Podnikanie z pohľadu encykliky Centesimus Annus

V súvislosti s výrokom o slobodnom hospodárstve a jeho podstate môžeme citovať aj ďalšiu pasáž z encykliky Centesimus Annus, hovoriacu konkrétne o význame podnikania ako zdroja bohatstva:

“Práca je tým plodnejšia a produktívnejšia, čím je človek schopnejší poznať produktívnu silu zeme a uznávať ozajstné potreby druhého človeka, pre ktorého pracuje.
[…] Už aj schopnosť spoznať v pravý čas potreby iných ľudí a zloženie najvhodnejších výrobných činiteľov na ich uspokojenie je ďalším významným prameňom bohatstva v modernej spoločnosti. Okrem toho jestvuje veľa hodnôt, ktoré nedokáže efektívne vytvoriť práca jednotlivca, ale je potrebná spolupráca mnohých ľudí zameraná na ten istý cieľ. Organizovať takýto proces, plánovať jeho trvanie, starať sa, aby naozaj zodpovedal uspokojovaniu potrieb, a vziať na seba nutne riziká znamená tiež hojný prameň bohatstva v dnešnej spoločnosti. Takto sa stáva zrejmejšia a stále rozhodujúcejšia úloha organizovanej a tvorivej ľudskej práce a – ako podstatnej časti tejto práce – schopnosti iniciovať a podnikať.” (Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus)

Rozoznať (budúce) potreby, použiť zdroje tak, aby sa dosiahlo uspokojenie týchto potrieb – to je jedna z úloh, resp. funkcií podnikateľa. Správne rozoznanie potrieb je jedným zo zdrojov bohatstva – a teda aj zdrojom zisku podnikateľa. Pre porovnanie môžeme uviesť, čo o podnikaní hovorí Ludwig von Mises v Lidském jednání:

“Úloha spočívající na podnikateli je vždy použít co nejlepším způsobem zásobu kapitálových statků, které jsou nyní k dispozici, k uspokojení budoucích potřeb.” (Lidské jednání, str. 316)

“Jediným zdrojem, z něhož pramení zisk podnikatele, je jeho schopnost předvídat budoucí požadavky spotřebitelů lépe než ostatní lidé.” (Lidské jednání, str. 267)

V našom zmiešanom postsocialistickom hospodárstve môže podnikateľ dosiahnuť zisk aj iným spôsobom. Citované výroky sa týkajú iba skutočne slobodného hospodárstva.

Roman Joch: Máme socializmus pre bohatých

Roman Joch, poradca predsedu vlády ČR a riaditeľ Občanského institutu, v rozhovore pre Parlamentní listy:

“Tady nikdy nebyl žádný neoliberalismus, nýbrž víceméně tržní hospodářství s extrémně silnou přítomností a zásahy státu. Kudy u nás v uplynulých dvaceti letech vedla cesta k bohatství? Přes trh a férovou konkurenci? Ne. Cesta k prosperitě řady firem se dosud ubírala přes státní zakázky. To, co máme, není kapitalismus, ale socialismus pro bohaté. Jak firmy bohatnou? Dohodnou se se státem, jak získat peníze daňových poplatníků. To je model, který tady máme, a ten nyní selhal.”

Joch mal na mysli Českú republiku, ale to isté sa dá povedať aj o Slovensku.

Slobodné hospodárstvo

Bl. Ján Pavol II. v encyklike Centesimus Annus napísal:

Možno tvrdiť, že po páde komunizmu je kapitalizmus víťazným spoločenským systémom a že tento systém je cieľom úsilia krajín, ktoré sa pokúšajú o obnovu svojho hospodárstva a svojej spoločnosti? Je to vari ten model, ktorý sa má navrhnúť krajinám tretieho sveta hľadajúcim cestu ozajstného ekonomického a spoločenského pokroku?
Odpoveď je, prirodzene, komplikovaná. Ak sa termínom “kapitalizmus” označuje ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyvplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti, odpoveď je iste pozitívna, hoci by bolo priliehavejšie hovoriť o “podnikovom hospodárstve” či “trhovom hospodárstve”, alebo jednoducho o “slobodnom hospodárstve”.