Tag Archives: Minimálna mzda

Roboti vs. minimálna mzda

Vyššia minimálna mzda? Ľudí začínajú nahrádzať stroje (Aktuality.sk):

“Vo fastfoode vás obslúži kiosk, v hoteli vás ubytuje robotická recepčná a aj v hypermarkete nezaplatíte pokladníkovi, ale stroju. Scéna ako zo sci-fi filmu sa však pomaly stáva realitou. Americký denník Wall Street Journal poukazuje na to, že za to môže aj zvyšovanie minimálnych miezd.”

Reklamy

CELSIblog: Stratia ľudia prácu kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy?

Martin Kahanec (CELSIblog): Stratia ľudia prácu kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy? – Téma minimálnej mzdy z pohľadu empirických štúdií. Krátke zhrnutie článku Davida Neumarka a záverov porovnania viac ako 100 štúdií o minimálnej mzde.

Švajčiarski voliči v referende odmietli zvýšenie minimálnej mzdy

Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy vo Švajčiarsku v referende odmietlo 76 % hlasujúcich. Zvýšenie by sa týkalo asi 300 tisíc ľudí. Navrhovaná minimálna mzda vo výške 22 švajčiarskych frankov (asi 18 eur) na hodinu by bola najvyššia na svete, uvádza sa na stránke CBC News. Švajčiarsko v súčasnosti nemá minimálnu mzdu.

Referendum sa konalo v nedeľu 18. mája.

(Cez Economic Policy Journal.)

 

Druhá odpoveď na článok Zola Mikeša: Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku?

Otázka minimálnej mzdy nepatrí k najdôležitejším témam. K písaniu o nej ma provokuje neobvykle nízka úroveň argumentov článkov, ktoré ju obhajujú. Zvyčajne vlastne žiadne argumenty nemajú, zato oplývajú nelogickými tvrdeniami.

K takýmto patrí aj článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? (Aktuality.sk, 2. decembra 2013).

Písal som už o nezmyselnosti nadpisu Mikešovho článku a sľúbil som podrobnejšiu odpoveď.

Vysvetľovaním fungovania hospodárstva sa zaoberá ekonomická teória. Autor sa v článku ekonomickou teóriou nezaoberá a predsa v závere prichádza s riešením. Keďže pri zvažovaní ekonomického problému (ktorým mzdy nepochybne sú) nepoužil vedomosti ekonómie, nie je prekvapujúce, že ním navrhované riešenie – celosvetové zvýšenie minimálnej mzdy – je nereálne nie iba z politických, ale aj ekonomických dôvodov.

Článok sa zamýšľa nad rozdielom medzi mzdami v Nemecku a na Slovensku. Pritom neuvádza nijakú možnú príčinu tohto rozdielu. Aj bez znalosti ekonómie by autor mohol povedať niečo k príčinám. Mohol by vedieť, že minulosť má vplyv na budúcnosť. Predchádzajúcich 60 rokov malo nejaký vplyv na ekonomické bohatstvo Nemecka a Slovenska. U nás sme mali 40 rokov socializmus a 24 rokov zmiešané hospodárstvo, v poslednom desaťročí smerujúce skôr k socializmu a centrálnemu riadeniu ako k trhovému hospodárstvu. V západnom Nemecku bolo naproti tomu hospodárstvo oveľa bližšie k trhovému než k socialistickému. Ale táto minulosť sa v článku nespomína, čo je na škodu snahy pochopenia rozdielov v mzdách.

Autor ďalej píše:

“Zamestnávatelia podporovaní pravicovými médiami a “nezávislými odborníkmi“ majú tú drzosť, že ho napádajú ako škodlivý faktor, ktorý nám údajne zvýši nezamestnanosť.”

Prečo používa slová “majú tú drzosť”? Akoby sa snažil vyvolať dojem, že otázka minimálnej mzdy je medzi odborníkmi vyriešená a všetci súhlasia, že zvýšenie minimálnej mzdy nespôsobí zvýšenie nezamestnanosti. To však nie je pravda. Napr. vysokoškolská učebnica Ekonómia v novej ekonomike prezentuje iný názor:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Strana 274)

A na inom mieste:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Z faktu, že v Nemecku chcú zaviesť minimálnu mzdu, autor vyvodzuje, že musia vedieť, že to neohrozí zamestnanosť. Naivitu takejto “logiky” snáď vidí každý. Ani toto teda nie je argument v prospech zvyšovania minimálnej mzdy.

Ďalej píše:

“Ten štvornásobný rozdiel v cene práce – to je inak kapitola sama o sebe. Neexistuje v EÚ snáď ani jeden produkt, ktorého cena by bola štvornásobne nižšia na Slovensku než v Nemecku.”

Inými slovami: v Nemecku majú vyššie reálne príjmy. Je na tom niečo prekvapujúce?

Ďalej:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha?”

Aká devalvácia? Autor to prekrútil. Naopak, zhodnotenie práce – v Nemecku. U nás predsa nebola práca nikdy drahšia. Ale v Nemecku kedysi bola lacnejšia.

Vrchol nelogickosti autor dosahuje v tejto vete, ktorá dala nadpis celému článku:

“Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca? To snáď nie!”

Tu už autor celkom stratil nervy. Akoby vôbec nevedel, čo hovorí (druhá možnosť je, že úmyselne použil takýto pravdu skresľujúci výrok, hoci si bol vedomí jeho nesprávnosti, aby tak silnejšie pôsobil na emócie čitateľov). Zamestnávateľ si nekupuje človeka, ale iba výsledok jeho práce.

Pokračuje subtílnejším zahmlievaním pravého významu pojmov:

“Ak hovoríme o tom, že Európska únia je spoločenstvom štátov vyznávajúcim rovnaké hodnoty, mala by mať v nej rovnakú hodnotu aj ľudská práca a úcta k nej.”

“Rovnaké hodnoty” neznamenajú rovnakú cenu tovarov, služieb a výrobných faktorov.

“Ide predsa o produkt človeka a jeho života, ktorý by mal stáť v hierarchii hodnôt na mieste najvyššom aj v EÚ – ale nielen tu.”

Hodnota práce závisí od hodnoty toho, čo sa prácou vytvorí. Nemá zmysel prácu stavať na najvyššie miesto.

Niektorá práca je hodnotnejšia ako iná. Kto by potom mal určovať, aká cena sa zaplatí za akú prácu? Alebo ak by sa za prácu platilo viac než aká je jej hodnota, kto by ten rozdiel zaplatil? A to je ďalší problém článku. Ani slovo o tom, kto zvýšenie minimálnej mzdy zaplatí. Niekto to predsa len zaplatiť musí.

Ďalej píše:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Teda chudobu je možné odstrániť tak, že politici na celom svete zavedú rovnakú a dostatočne vysokú minimálnu mzdu. Toto je nezodpovedná neznalosť najzákladnejších základov ekonomických zákonitostí. Ale tento autor asi patrí k tým, ktorí nechcú akceptovať predstavu existencie ekonomických zákonov, nezávislých na vôli politikov resp. ľudí vôbec.

Na záver niekoľko otázok. Hoci sú to veľmi jednoduché otázky, myslím, že autorovi by predsa prospelo, ak by si na ne našiel odpovede a podľa týchto odpovedí doplnil alebo poopravil svoj článok. Prospelo by to aj jeho snahe o zlepšenie životnej úrovne Slovenska.

1. Ak autor hovorí, že cena života u nás je 4x nižšia ako v Nemecku, skutočne si myslí, že zamestnávateľ si kupuje zamestnancov život?

2. Ak sa zvýši minimálna mzda, kto túto vyššiu mzdu zaplatí? Autor zrejme predpokladá, že ju zaplatí majiteľ firmy. To však treba dokázať, ako aj to, aké následky bude mať zvýšenie nákladov pre tých, ktorý ponesú náklady vyšších miezd.

3. Mala minulosť Slovenska vplyv na dnešné ceny, vrátane ceny práce? Malo 40 rokov socializmu nejaký vplyv na dnešok a na rozdiel v životnej úrovni Nemecka a Slovenska?

4. Bola niekedy v minulosti práca na Slovensku viac oceňovaná ako dnes? Boli mzdy v Nemecku niekedy nižšie ako dnes?

Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk

Aktuality.sk dňa 2. decembra 2013 uverejnili článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? Zaoberá sa témou minimálnej mzdy a porovnáva jej výšku na Slovensku s navrhovanou výškou plošnej minimálnej mzdy v Nemecku. Autor v článku napísal:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha? […] Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca?”

Autor teda v nadpise aj v citovanom odstavci tvrdí, že zamestnávateľ si kupuje život zamestnanca. V skutočnosti však zamestnávateľ kupuje iba výsledky práce zamestnanca, teda ani nie jeho prácu, a vonkoncom nie jeho život, ale iba výsledky tejto práce. Nadpis Mikešovho článku je nezmysel, ale to nebránilo 1700 ľuďom zdieľať tento článok na Facebooku.

Nadpis je tak zjavne v rozpore so skutočnosťou, že by sme ho mohli nazvať úmyselným zavádzaním čitateľa. Nechcem veriť tomu, že by profesionálny novinár mohol nechápať rozdiel medzi cenou práce a cenou života.

Demagogickosť článku je vidno aj v slovách o devalvácii “rúk, umu a ľudského ducha”. Ako keby u nás kedysi bola vyššia cena práce než dnes a teraz sa znižuje. Nie je to však práve naopak? Nie je to tak, že kedysi dávno aj v Nemecku bola cena práce nízka, ale jej cena vzrástla?

Ale prečo je vlastne cena práce u nás nižšia ako v Nemecku, alebo prečo je v Nemecku vyššia ako u nás? Bez znalosti ekonómie môžeme len prihlúplo vykrikovať, aký je svet zlý. Tým si nepomôžeme. Preto lepšou cestou je prečítať si niečo o ekonomických zákonitostiach, napr. v článku Prečo sú na Slovensku nízke mzdy.

K Mikešovmu článku by sa dalo povedať ešte veľa a možno sa k nemu v budúcnosti vrátim, teraz už len poznámka k možným dôsledkom zavedenia minimálnej mzdy v Nemecku. Podľa Kamila Borosa (Čo prinesie Nemecku minimálna mzda, Finweb, 14. 10. 2013) v Nemecku pod úrovňou 8,50 eur na hodinu pracuje 17 % zamestnaných. Boros uvádza štyri možnosti, ako bude toto zvýšenie mzdových nákladov pôsobiť na nemeckú ekonomiku. Jedným z nich je zvýšenie nezamestnanosti. Slovami vysokoškolskej učebnice ekonómie Ekonómia v novej ekonomike:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

Boros ale neuvádza ďalší z možných následkov:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

A aké riešenie navrhuje Mikeš? Navrhuje uzákoniť vyššiu minimálnu mzdu:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Áno – navrhuje, aby bola chudoba zrušená zákonom. Isteže, napísať sa dá hocičo. Lenže v skutočnom svete je nutné podriadiť sa ekonomickým zákonom. Národná rada ich zrušiť nemôže.

MacKenzie: Porušenie zákona dopytu

Ekonómovia Krueger a Card pred dvadsiatimi rokmi publikovali štúdiu, ktorá sa dodnes používa na obhajobu zvyšovania minimálnej mzdy. INESS publikoval článok D. W. MacKenzieho, ktorý sa na uvedenú štúdiu pozerá inak:

“Neskorší posudok tejto 20 rokov starej štúdie upozorňuje, že opatrnosť je viac ako na mieste. Pozorná analýza totiž dospela k opačným záverom Kruger-Cardovej ankety a naznačuje, že celá táto epizóda bol jeden veľký omyl.”

 

INESS: Minimálna mzda 0 €

Z článku M. Vlachynského:

“Naša sociálne cítiaca vláda by tak mala minimálnu mzdu znížiť alebo aspoň zmraziť. Mohla by sa inšpirovať v Nemecku. Nemecko centrálne stanovenú minimálnu mzdu, tak ako ďalších 6 krajín únie nemá. Aj vďaka tomu v Nemecku poberá pätina tamojšej pracovnej sily (8 miliónov zamestnancov) mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda vo Francúzsku. A aj preto je tam jedna z najnižších nezamestnaností v Európe – 5,1 %. Vo Francúzsku poctivých 11 %.”