Tag Archives: Ekonomická teória

Ekonomická teória

Praxeológia
Zákon ponuky a zákon dopytu
Výrobné faktory
Definícia konkurencie
Kritika Ekonómie v novej ekonomike
Viac…

Naivita popierateľov ekonomických zákonov

Nič nie je zadarmo. Bohatstvo sa bez práce vytvoriť ani udržať nedá. Sú takí ľudia, ktorí tomu neveria. Myslia si, že je možné získať niečo za nič.

Niektorí z nich potom venujú veľké úsilie nie produktívnej práci, ktorá by ich mohla urobiť bohatšími, ale snahe o politickú zmenu, snahe o získanie moci, ktorou potom konečne nastolia spravodlivosť, a to predovšetkým tým spôsobom, že zoberú nespravodlivo získané bohatstvo bohatým a dajú ho nespravodlivo chudobným.

Chvályhodný súcit so slabými je celkom zatienený nenávisťou voči bohatým a voči každému, kto dokazuje, že vyššia životná úroveň nie je otázkou prerozdeľovania bohatstva.

Nikto učený z neba nespadol. Nedostatočné vedomosti dajú sa časom doplniť – ak človek hľadá pravdu. Ale títo ľudia, precitnúc po mnohoročnom štádiu nezáujmu o svet, všimnú si rôzne zlá okolo seba, začnú hľadať príčiny a vysvetlenia, a prvé, čo ich osloví, stane sa im svätým, nepopierateľným. Napríklad dočítajú sa o údajnej nespravodlivosti úroku. Nesnažia sa hľadať ďalej, nesnažia sa lepšie porozumieť problematike. Nezaujíma ich, ako vysvetľujú podstatu úroku ekonómovia. Myslia si azda, že každý, kto vysvetľuje úrok ako niečo nevyhnutné – ako ekonomickú zákonitosť, je v službách tých zlých bohatých.

Títo ľudia majú malý vplyv. Čítal som nedávno jednu politickú deklaráciu. Bola založená na túžbe po moci a na neznalosti ekonómie. Pozrel som si ostatné články na blogu jedného z autorov. Každý nadpis obsahoval v priemere dva výkričníky. Detail, ktorý spoľahlivo hovorí o neserióznosti autora. Koľkých iba týmto detailom odradí od čítania svojich článkov? Myslí si, že na šírenie svojho pohľadu na svet nepotrebuje čitateľov?

Ku každému reálne dosiahnuteľnému cieľu vedú nejaké prostriedky. Iné k nemu nevedú. Treba nájsť tie, ktoré k cieľu vedú, a nestrácať čas s tými druhými. Triviálne? Zrejme nie pre každého; určite nie pre popierateľov existencie ekonomických zákonov a ekonomickej teórie.

Takí ľudia smerujú k tomu, aby boli v živote veľmi nespokojní. Ako ostro kontrastuje s blogom jedného z nich blog podnikateľov navolnenoze.cz. Tam môže každý (aj zamestnanec) nájsť inšpirujúce a praktické rady, ako si pomôcť k lepšiemu živobytiu; oni sú užitoční druhým. Bez vykrikovania o potrebe získania moci, bez výkričníkov, pokojne, spokojne; a samozrejme so slušnou jazykovou a grafickou úpravou. Prostriedky, ktoré si zvolili, vedú k cieľu; robia ich život lepším.

Naivné popieranie ekonomických zákonov k cieľu – k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu – nevedie. Pokorné akceptovanie nevyhnutnej obmedzenosti vlastných znalostí a vytrvalé hľadanie pravdy je účinnejším prostriedkom.

Čo je to praxeológia

“Praxeologie je teoretickou a systematickou, nikoli historickou vědou. Jejím předmětem je lidské jednání jako takové, bez ohledu na jednotlivé náhodné okolnosti konkrétních aktů. Její poznání je čistě formální a obecné, bez vztahu k věcnému obsahu a jednotlivým charakteristikám konkrétního případu. Jejím cílem je poznání platné pro všechny případy, v nichž podmínky přesně odpovídají předpokladům a z nich vyvozeným závěrům. Její tvrzení a výroky nejsou odvozeny ze zkušenosti. Mají stejně jako výroky matematiky a logiky apriorní povahu. Nepodléhají verifikaci či falzifikaci na základě zkušenosti či faktů. Logicky i časově veškerému porozumění historickým faktům předcházejí. Jsou nutným předpokladem pro jakékoli intelektuální uchopení historických událostí. Bez nich bychom v běhu událostí neviděli nic než kaleidoskopickou změnu a chaotický zmatek.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 30-31)

Princíp metodologického singularizmu

“Praxeologie začíná svá zkoumání nejen od jednání jednotlivce, ale i od individuálních aktů. Nezabývá se vágně definovaným lidským jednáním obecně, nýbrž specifickým jednáním, které konkrétní člověk provedl v konkrétním čase a na konkrétním místě. Samozřejmě se však nezajímá o náhodné charakteristiky tohoto jednání, o to, co jej odlišuje od všech ostatních jednání, ale pouze o to, co je v něm univerzální a nutné.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 41)

Predmet ekonómie

“Praxeologie se nezabývá vnějším světem, nýbrž lidským jednáním ve vztahu k němu. Praxeologickou realitou není fyzikální svět, ale vědomá reakce člověka na daný stav tohoto světa. Předmětem ekonomie nejsou věci a hmotné předměty, ale lidé, jejich mínění a jednání. Statky, komodity, bohatství a všechny další pojmy týkající se chování nejsou prvky přírody. Jsou prvky lidského mínění a jednání. Kdo se jimi zabývá, nesmí se dívat na vnější svět, musí je hledat v mínění jednajících lidí.” — Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 83

Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou

V článku Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou autor v závere píše:

“1. Slabý dopyt by mal prirodzene tlačiť cenu nižšie.

2. Výrazne nižšia cena, než na akú sme zvyknutý [sic] (1550-1800 USD za uncu) za posledné obdobie by však mala podnecovať rast dopytu, avšak je možné, že toto sa neudeje, …”

Teda podľa autora: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyšší dopyt.

Autor však na tomto mieste použil slovo “dopyt” v dvoch rôznych významoch.

Správne by malo byť: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyššie dopytované množstvo.

Dopyt “vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných statkov a služieb a ich cenou” (Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, str. 89). Je to teda vzťah, funkcia. Zmena dopytu po produkte (zmena vzťahu medzi požadovaným množstvom a cenou) je nezávislá na cene tohto produktu. Dopyt sa znázorňuje ako krivka, aj keď v skutočnosti to nie je spojitá funkcia. Predstavuje množstvá, aké je kupujúci ochotný kúpiť pri určitých cenách. Napr. pri cene 5 eur kúpi 10 kusov, pri cene 8 eur kúpi 7 kusov, pri cene 10 eur 4 kusy.

Pojem zmena dopytu znamená posun krivky dopytu. Ak sa dopyt kupujúceho z nášho príkladu zníži, nový dopyt môže byť napr. takýto: pri cene 5 eur kupujúci kúpi 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov, pri cene 10 eur 2 kusy. Dopyt nezávisí na aktuálnej cene dopytovaného produktu; ovplyvňujú ho iné faktory (napr. zmena preferencií kupujúceho, alebo cena iných produktov: ak sa zníži cena automobilov, môže sa zvýšiť dopyt po benzíne – nezávisle na cene benzínu).

Dopytované (požadované) množstvo je množstvo daného produktu, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť pri určitej cene tohto produktu. V našom príklade (po poklese dopytu) je dopytované množstvo pri cene 5 eur 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov.

V prípade zlata teda môže napr. dochádzať k poklesu dopytu kvôli tomu, že investori začínajú dávať prednosť iným komoditám (hovorím to iba ako príklad; neviem, aký je skutočný vývoj). Investori teda znižujú svoj dopyt, čiže pri danej aktuálnej cene kúpia menej, než koľko by pri tej istej cene kúpili v minulosti. Podľa zákona dopytu a ponuky tento pokles dopytu spôsobí pokles ceny zlata.

Na druhej strane, nižšia cena zlata spôsobí nárast dopytovaného množstva v rámci daného dopytu. To však nemá vplyv na cenu zlata, ani na dopyt.

Zmena dopytu sa v grafickom znázornení prejaví posunom krivky dopytu. Zmena dopytovaného množstva sa prejaví posunom po krivke dopytu.

Zmena ceny daného produktu spôsobuje posun po krivke dopytu, t.j. zmenu požadovaného množstva. Zmena ostatných faktorov (preferencií, očakávaní, cien iných produktov) spôsobuje posun krivky dopytu, t.j. zmenu dopytu.

To isté v grafickej podobe, vysvetlené možno zrozumiteľnejším spôsobom, a na inom príklade: Zdanlivý paradox cien benzínu (lekcia mikroekonómie).

Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2012

Ekonomická teória

Definícia konkurencie
Trhové hospodárstvo je založené na zisku a strate
Jesús Huerta de Soto: Treba zaviesť povinnosť 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie
Úspory sú základom hospodárskeho rastu, nie spotreba
Poznatky nie sú jediným výrobným faktorom
Prečo nezvýšiť minimálnu mzdu o 50%?
Friedman: Inflácia je vždy peňažný jav
Metodologický individualizmus
Hodnota nie je vo veciach
Ďalší argument proti zvyšovaniu minimálnej mzdy
Peniaze nie sú bohatstvo
Prečo je dôležité študovať ekonómiu
Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?
Skyscraper Index – rekordné mrakodrapy ako signál blížiacej sa hospodárskej krízy

Knihy

Učebnica ekonómie s politickým cieľom
Slovenský preklad knihy Jesúsa Huertu de Sota Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie
Kritika Samuelsonovej Ekonómie

Ekonomika

Výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne
Zlyhanie štátu: Úrad s plochou 63 m² na zamestnanca
Slovenská Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu
ECB stavia nové sídlo za miliardu eur

Školstvo

NR SR obmedzuje možnosti rodičov vychovávať svoje deti
John Taylor Gatto: Proti školám
John Taylor Gatto: Učiteľ šiestich lekcií

Citáty

Roman Joch: Máme socializmus pre bohatých
Jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali skôr ako štát
Podnikanie z pohľadu encykliky Centesimus Annus
Ronald Coase: Ekonómovia sa stávajú nástrojom štátu

Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2011

Ad: Odkiaľ sa berú pracovné miesta?

V článku Odkiaľ sa berú pracovné miesta? autor napísal:

“Nie je to skôr tak, že ťahúňom tvorby pracovných miest je dopyt? Teda prvým článkom pri tvorbe pracovného miesta nie je podnikateľ, ktorý má peniaze nazvyš, ale zákazník, ktorý chce viac tovarov, než je dnes podnikateľ schopný vyrobiť.”

Autor sa mýli. Dopyt si musí človek zaplatiť. Zaplatiť ho môže iba tak, že najskôr niečo vyrobí. Teda dopytu nevyhnutne predchádza výroba a ponuka. Inými slovami: podnikatelia vytvárajú pracovné miesta (nemusia to byť iba veľké firmy, slovo podnikateľ používam vo význame, zahŕňajúcom aj napr. živnostníkov).

V článku Úspory sú základom hospodárskeho rastu, nie spotreba som na túto tému uviedol citát z knihy profesora Lisého z Ekonomickej univerzity:

“Spotreba napriek svojmu značnému objemu neakceleruje fungovanie ekonomiky. Zdrojom dynamického dlhodobého rozvoja ekonomiky sú úspory. Proces sporenia a investovania je kľúčovým problémom makroekonómie, pretože úspory a investície sú najdôležitejšími faktormi ekonomického rastu.” (prof. Lisý v Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 366-367).

Profesor Steven Horwitz v článku Konzumerizmus je keynesiánstvo opísal chybu tých, ktorí si myslia, že spotreba je zdrojom rastu, takto:

“Začať analýzu spotrebou vychádza z predpokladu, že prostriedky na ňu už sú nadobudnuté. Naopak, bohatstvo sa tvorí v procese výroby, pri ktorom sa zdroje preskupujú tam, kde majú pre ľudí vyššiu hodnotu ako pri alternatívnom rozložení. Táto výroba je financovaná z úspor domácností, ktoré sa spotreby vzdali.”

Definícia konkurencie

Konkurencia je “spontánny (a dynamický) proces objavovania a súťaženia medzi ľuďmi v ekonomických procesoch o najvýhodnejšie využitie zdrojov s cieľom maximalizácie užitočnosti” 1.

Takto definovaná konkurencia “vyžaduje rôznorodosť, […], nie centrálne zavádzanú harmonizáciu” 2.

Konkurencia existuje vždy, keď “existuje slobodný prístup na trh” 3.

V ekonomickej teórii sa skôr ako s horeuvedeným dynamickým modelom konkurencie (typickým predovšetkým pre rakúsku školu) stretávame s modelom dokonalej konkurencie, ktorý je zásadne odlišný. Tento model vychádza z nasledovných predpokladov:

“Dokonale konkurenčný trh sa vyznačuje týmito znakmi: na trhu existuje veľký počet firiem; vyrábané výrobky sú homogénne; neexistujú bariéry vstupu do odvetvia; jednotlivá firma je cenovým príjemcom; dopyt po výrobkoch jednotlivej firmy je dokonale elastický; na trhu existuje dokonalá informovanosť.” 4

Dokonalá konkurencia je nerealistický model, v skutočnom svete sa nemôže vyskytovať. Toto je treba mať na pamäti pri porovnávaní skutočnej situácie (alebo teoreticky možnej situácie) s modelom dokonalej konkurencie.

Poznámky:

1) Peter Gonda: Poznámky k semináru AKE 2011 [pdf]

2) Tamtiež.

3) Pascal Salin: Ekonomická harmonizace. Praha: Liberální institut, 2003. ISBN 80-86389-26-X. Strana 33-34. [pdf]

4) Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4. Strana 192.

Základné pravidlo ekonómie

Ak by sa niekto opýtal, čo je v teórii ekonómie najdôležitejšie, čo treba mať vždy na pamäti, možno by sme mu mohli ako odpoveď ponúknuť nasledovný citát z eseje Frédérica Bastiata Čo je vidieť, a čo nie je vidieť:

V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.

Tento rozdiel je však ohromný, pretože skoro vždy dochádza k tomu, že keď bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné, a naopak. Z toho vyplýva, že cieľom zlého ekonóma je malý prospech v prítomnosti, ktorého následkom v budúcnosti bude veľké zlo, zatiaľčo naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, avšak s rizikom, že v prítomnej dobe sa prejaví malé zlo.