Tag Archives: Depozitná sadzba ECB

Aktuálne úrokové sadzby ECB (marec 2016)

Kľúčová úroková sadzba: 0,00 %, v marci 2016 znížená z 0,05 %. Ide o úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie, t.j. sadzbu, za ktorú si požičiavajú banky od ECB. Graf vývoja sadzby.

Depozitná sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie: -0,40 %, od marca 2016. Záporná sadzba znamená, že banky za svoje jednodňové vklady v ECB platia úrok. V decembri 2015 bola znížená z -0,2 % na -0,3 %. Graf vývoja sadzby. Záporná sadzba existuje od júna 2014. Napriek tomu odvtedy využitie týchto vkladov vzrástlo viac ako 8-násobne, z 28 miliárd eur na 251 miliárd vo februári 2016.

Jednodňová refinančná sadzba (marginal lending facility): 0,25 %, od marca 2016.

Zdroj: TASR december 2015, TASR marec 2016, ECB september 2014, ECB december 2015, ECB marec 2016.

Reklamy

ECB znížila depozitnú sadzbu na -0,1 %, kľúčový úrok na 0,15 %

Európska centrálna banka dnes oznámila zníženie úrokovej sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie na -0,10 %. Záporná sadzba sa bude vzťahovať aj na priemerné rezervy držané nad rámec povinných minimálnych rezerv a ďalšie vklady v Eurosystéme. Znamená to, že banky budú platiť úrok za svoje jednodňové vklady v ECB. Zmena nadobúda účinnosť 11. júna 2014.

ECB znížila aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 0,15 %. Ide o úrok, ktorý banky platia za úvery od ECB.

 

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,5 %

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu (sadzbu pre hlavné refinančné operácie Eurosystému) z 0,75 % na 0,5 %, s účinnosťou od 8.5.2013.

Súčasne znížila úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie z 1,5 % na 1,0 %. Depozitná sadzba ostala nezmenená na úrovni 0,0 %.

ECB úroky naposledy znižovala v júli 2012.

Prezident ECB Mario Draghi povedal, že ECB je pripravená na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, vrátane zníženia depozitnej sadzby na zápornú hodnotu.

Môže sa stať, že tieto opatrenia budú mať nejaké nepredvídané negatívne dôsledky? Nie, nemôže. Rada guvernérov sa totiž rozhodla, že zváži všetky dôsledky, ktoré treba vziať do úvahy.

HN: ECB nevylučuje zápornú depozitnú sadzbu

Podľa Hospodárskych novín ECB možno zníži depozitnú sadzbu:

“Na zníženie úrokov [na termínovaných vkladoch či v niektorých podielových fondoch] stačí, aby Európska centrálna banka zaťažila vklady bánk na svojich účtoch negatívnym úrokom, čo minulý týždeň nevylúčili už dvaja guvernéri.”

Jedným zo spomínaných, ale nemenovaných, guvernérov bol zrejme guvernér NBS Makúch.

Cieľom takéhoto zníženia sadzby by bolo donútiť banky k úverovej expanzii. Následné predpokladané zvýšenie investovania a míňania by podľa HN “dokázalo nakopnúť európsku ekonomiku”. V tom možno majú pravdu; zvýšenie investícií by spôsobilo vyšší rast HDP. No na druhej strane, podľa rakúskej teórie hospodárskeho cyklu takéto umelé oživovanie ekonomiky spôsobí vo fáze rastu nahromadenie chybných investícií a cenovú infláciu. Inflácia napokon centrálnu banku donúti úverovú expanziu obmedziť, v dôsledku čoho sa začne fáza poklesu (recesia). ECB v snahe “oživiť” ekonomiku opakuje tú istú chybu, ktorá v USA viedla k internetovej bubline v 90. rokoch a k hypotekárnej bubline v prvom desaťročí.

Pozitívne na tomto článku HN je aspoň to, že správne chápu možný dopad zníženia depozitnej sadzby. Keď ECB znížila depozitnú sadzbu v júli 2012 z 0,25 % na 0 %, denník Sme a týždenník Trend “informovali”, že úroky na vkladoch obyvateľov sa znížia v dôsledku zníženia základnej úrokovej sadzby (bola znížená v tom istom čase na 0,75 %), t.j. nie v dôsledku zníženia depozitnej sadzby.

Denník Sme a Trend nesprávne vysvetľujú dôvod zníženia úrokov na vkladoch

Denník Sme v článku zo dňa 10. 7. 2012 píše:

“Slovenská sporiteľňa znížila úroky na takmer všetkých viazanostiach. Nižšie úroky sa budú týkať vkladov v eurách nových i “starých” klientov. Ide o prvú banku, ktorá reagovala na piatkové zníženie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky na historické minimum 0,75 percenta.”

Podobne píše aj Trend:

“Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok znížila kľúčovú úrokovú sadzbu pre celú eurozónu z 1,0 na 0,75 percenta. Od tejto sadzby sa odvíjajú úroky, za ktoré si medzi sebou požičiavajú európske banky a v konečnom dôsledku aj úročia vklady obyvateľov.”

V skutočnosti však sadzba, ktorú ECB znížila na 0,75 %, je sadzba, za ktorú si požičiavajú banky od centrálnej banky. Je to úrok na úveroch pre banky. Jeho zníženie povedie k tomu, že banky si budú od ECB požičiavať viac. Základná sadzba ECB nemá priamy vplyv na úročenie vkladov obyvateľov v bankách.

Na zníženie úročenia vkladov môže mať vplyv skôr zníženie depozitnej sadzby ECB na 0,0 %.