Category Archives: Školstvo

Domáca škola, domáce vzdelávanie, homeschooling – odkazy

Domáca škola – vzdelávanie detí v domácom prostredí (zastolom.sk):

Jedným z najväčších mýtov o domácom vzdelávanie je asociálnosť doma vzdelávaných detí. Nič nemôže byť viac vzdialené pravde. Práve socializácia je jedno z veľkých pozitív homeschoolingu. Stačí sa pozrieť okolo seba na deti, ktoré sú vzdelávané a žiaľ aj vychovávané v našich školách. Mnohé z nich sú asociáli na pohľadanie. Práveže školy sú priam stvorené na to, aby produkovali deti s problémami v sociálnom správaní, a najmä v komunikácii s ľuďmi v rôznom veku a postavení. Deti sa „socializujú“ iba so svojimi rovesníkmi a to vo veľmi obmedzených situáciách. Reálny život je naproti tomu omnoho pestrejší a domáce vzdelávanie je mu podstatne bližšie ako takzvané socializovanie v školách.

Homeschooling – domáca škola – tonyfric.com

Sloboda učenia

Deti z domácej školy majú lepšie výsledky:

V škole je dieťa v kolektíve rovesníkov. Keď školu dokončí, pravdepodobne už nikdy viac v živote nebude tráviť celý deň v kolektíve ľudí rovnakého veku. Každý človek sa môže niečo naučiť od starších a skúsenejších. Kontakt s mladšími zas dieťa môže naučiť niečo o zodpovednosti za druhých. Lenže v škole sú deti oddelené podľa veku. Prečo vlastne? Spoločnosť sa skladá z ľudí rôzneho veku. Ako teda škola pomáha deťom začleniť sa do spoločnosti, keď ich oddeľuje od starších a mladších žiakov, a kontakt s dospelými obmedzuje na niekoľkých učiteľov?

Viera Krajčovičová: Domáca škola pre moje dieťa

Unavení a frustovaní po nenaplnenom dni…

Tomáš Baťa, angličtina a ministerstvo školstva

John Taylor Gatto: Proti školám

John Taylor Gatto: Učiteľ šiestich lekcií

Fedor Gál: Osobne by som radšej veril svojprávnym občanom a komunitám, ako štátu

„Osobne by som radšej veril svojprávnym občanom a komunitám, ako štátu, ktorý sa tvári, že vie, čo potrebujú ľudia ku šťastiu, a servíruje im to hlava-nehlava bez ohľadu na zdravý rozum a fakt, že je tu k našim službám, a nie naopak. Akurát svojprávnych občanov a ich komunít je trvalý nedostatok.“ (Fedor Gál)

Citované v článku Budúcnosť školstva je v municipalizácii.

Viera Krajčovičová: Domáca škola pre moje dieťa

Viera Krajčovičová: Domáca škola pre moje dieťa (www.rodinka.sk, 21. 11. 2011):

“Videla som, že to úbohé dieťa, ktoré má problém s pozornosťou, nútim ja a škola denne sústredene pracovať približne 8 hodín. Nástupom do druhého ročníka sa dostavil efekt snehovej gule. Postupne sa z neho stával najslabší žiak. Jeho do maxima vybičovaná námaha bola ohodnocovaná dvojkami, trojkami…”

“Namiesto rezignácie a odporu k učeniu a čítaniu, ku ktorým sme smerovali, prišla obrovská chuť spoznávať svet.

Unavení a frustovaní po nenaplnenom dni…

“Přijde mi taky důležité, aby děti byly součástí života i práce svých rodičů – tím pak totiž mezi nimi vzniká ono pevné pouto. Když jsou rodiče přes den v práci, kde sedí někde u počítačů nebo v kanceláři (a dělají práci, ke které nejsou vnitřně motivovaní), a děti jsou celý den ve škole, kde sedí celý den v lavici (a učí se věci, ke kterým nejsou vnitřně motivované) a pak se večer sejdou a jsou všichni unavení a frustrovaní po tom nenaplněném dni, ani je nezajímá, co dělal ten druhý, a tím ztrácejí o sebe zájem a odcizují se.” (Dana-Sofie Šlancarová, citát z knihy Svobodauceni.cz – Výběr publikovaných článků, s. 66, PDF)

V tzv. ekologickej hre žiaci ZŠ vyzbierali 7 650 000 plastových fliaš

Vo februári a marci 2014 firma Lidl organizovala pre základné školy súťaž v zbere PET fliaš. Súťažiaci za štyri týždne vyzbierali 7 650 000 fliaš a najúspešnejším boli rozdelené výhry v cene 210 000 eur.

Súťaž bola propagovaná so sloganom: “Myslite EKOlogicky”.

Hovorca spoločnosti Lidl o súťaži povedal: “Ekohru vnímame ako mimoriadne úspešnú súťaž. Dôkazom je fantastický celkový počet odovzdaných plastových fliaš, ako aj spätná väzba od škôl. V mnohých prípadoch totiž učitelia využili prebiehajúci zber na vysvetlenie dôležitosti recyklácie a ohľaduplného správania sa s k prírodným zdrojom. Spolu s podporou športu na školách to bola naša hlavná motivácia pre zorganizovanie Ekohry.”

Víťazom sa stala škola v Trnave-Modranke. Jej asi 185 žiakov vyzbieralo 195 000 fliaš, t.j. asi 1000 fliaš na jedného žiaka. To ich naučí byť ohľaduplnými k prírodným zdrojom… “Žiaci, prírodné zdroje sú obmedzené, preto sa k nim treba správať ohľaduplne, neplytvať nimi, a ak je to možné, recyklovať. Preto choďte, kúpte každý aspoň 1000 plastových fliaš, a dajte ich zrecyklovať.”

Smiešne. Asi nedokážem myslieť eko-logicky.

Isteže pre Lidl táto súťaž mala zmysel – urobili si reklamu a pravdepodobne sa im zvýšili tržby z predaja nápojov v plastových fľašiach. Súťažiaci zas mali možnosť získať nové ihriská pre školy. Ale nech sa netvária, že myslia ekologicky. Ak sú PET fľaše neekologické, potom ich nakupovaním vo veľkom sa životnému prostrediu nepomáha.

Tomáš Baťa, angličtina a ministerstvo školstva (Ad: Peter Jankovič)

Peter Jankovič v článku Angličtinu učia maturanti a ministerstvo školstva vedú tiež experti kritizuje úmysel ministra školstva prehodnotiť povinné vyučovanie angličtiny od 3. ročníka. V úvode spomína Tomáša Baťu mladšieho, ktorý údajne v troch rokoch dostal anglického učiteľa.

Baťov otec teda nečakal na rozhodnutie ministra školstva. Vedel, že on sám je zodpovedný za synovu výchovu. Nebolo by priam absurdné, ak by syna angličtinu neučil iba preto, lebo minister nezaviedol jej povinné vyučovanie v materských školách?

Prečo by sme mali čakať od akéhosi ministra, že sa bude starať o výchovu detí? Prečo by mal byť obsah vyučovania určovaný ministerstvom? Nemala by byť zodpovednosť za výchovu detí skôr na pleciach rodičov?

Autor sa pohoršuje nad tým, že politici používajú štátne peniaze na svoj vlastný prospech. To je však problém politickej moci vo všeobecnosti. Nie je to niečo, čo by bolo zvlášť charakteristické pre súčasnú vládu alebo pre Slovensko. Nech sa k moci dostanú akýkoľvek ľudia, vždy budú v pokušení využiť moc vo svoj prospech.

Jankovič má odlišný prístup ako Baťov otec. Pýta sa, prečo minister radšej nezabezpečí kvalifikovaných učiteľov. Hnevá sa, že minister “namiesto toho, aby zavelil” atď. Akoby riešenie videl v osobe ministra: ak by minister rozhodol lepšie, alebo ak by ho vymenil lepší minister, problém by sa vyriešil.

Jankovič sa v závere článku vrátil k Baťovi. Ten, hovorí Jankovič, angličtinu výborne využil a prostredníctvom svojho podnikania pomohol mnohým ľuďom. Áno – Baťa, rovnako ako jeho otec, nečakal na politikov, aby dali zamestnancom istoty, o ktorých Jankovič mohol pred voľbami iba snívať, aby sa po voľbách presvedčil (koľký krát?) o prázdnosti predvolebných sľubov. Baťovci zrejme verili, že ich budúcnosť je v ich rukách – nie v rukách ministra školstva.

Štát nepotrebuje nových Baťov. Štát potrebuje voličov. Jankovič to v poslednej vete pripúšťa. Prečo teda žiada, aby minister “zavelil”? Čo je také šokujúce na klesajúcej úrovni štátneho školstva? Svoju úlohu plní. Vychováva zamestnancov, čakajúcich na príkazy zhora, voličov, ktorí od štátu čakajú riešenie každého problému. Možno to nie je náhoda alebo neschopnosť ministra, ak štátne školstvo nevychováva nových Baťov.

Odlišný a inšpirujúci pohľad na problémy školstva ponúka John Taylor Gatto v článkoch Proti školám (rozumej: proti štátnemu inštitucionalizovanému školstvu) a Učiteľ šiestich lekcií. Tie sa vzťahujú na americké školstvo. Nech čitateľ sám posúdi, do akej miery sú Gattove poznámky relevantné aj pre nás.

A ešte k Tomášovi Baťovi, tomu staršiemu. Kniha jeho úvah a prejavov je k dispozícii ako audio kniha na stránke TomasBata.com. Baťa v nej ponúka celkom iný náhľad na svet, než s akým sa stretávame v médiách či v bežných rozhovoroch.

Deti z domácej školy majú lepšie výsledky

Z článku Mají školu bez zvonění, učí je rodiče:

Kritici domácího vzdělávání tvrdí, že dítě je vyčleněno z kolektivu a neumí se zapojit do společnosti. “Je to naopak. Dítě je komunikativní a konverzuje dobře i s dospělými,” tvrdí Jan Tupý z Výzkumného ústavu pedagogického. “Navíc se ukazuje, že děti mají lepší výsledky než jejich vrstevníci.”

V škole je dieťa v kolektíve rovesníkov. Keď školu dokončí, pravdepodobne už nikdy viac v živote nebude tráviť celý deň v kolektíve ľudí rovnakého veku. Každý človek sa môže niečo naučiť od starších a skúsenejších. Kontakt s mladšími zas dieťa môže naučiť niečo o zodpovednosti za druhých. Lenže v škole sú deti oddelené podľa veku. Prečo vlastne? Spoločnosť sa skladá z ľudí rôzneho veku. Ako teda škola pomáha deťom začleniť sa do spoločnosti, keď ich oddeľuje od starších a mladších žiakov, a kontakt s dospelými obmedzuje na niekoľkých učiteľov?

Iná námietka proti domácemu vzdelávaniu je táto: nie je dobre, ak je dieťa celý deň zatvorené doma. Absurdná námietka. Veď práve v škole sú deti zatvorené celý deň a málokedy sa dostanú von (do múzea, do prírody). Žiak nemôže ísť ani na WC bez povolenia. Domáce vzdelávanie takéto obmedzenia nemá. Slovo “domáce” neznamená, že vzdelávanie musí prebiehať doma.

Ale čo robiť, ak majú rodičia vážne výhrady proti škole, ale domáce vzdelávanie si z nejakého dôvodu nemôžu dovoliť? Veľmi veľa; napríklad:

“Jakmile pochopíte logiku za moderním školstvím, jeho trikům a pastím se dá poměrně lehce vyhnout. Školy trénují děti, aby se z nich stali zaměstnanci a spotřebitelé; učte vaše vlastní, aby byly vůdci a dobrodruhy. Školy trénují děti, aby reflexivně poslouchaly rozkazy; učte vaše vlastní přemýšlet kriticky a nezávisle. Dobře vyškolené děti mají nízký práh nudy; pomozte vašim vlastním vyvinout si vnitřní život, aby se nikdy nenudily. Nabádejte je, aby si vzaly vážné materiály, dospělé materiály, o historii, literatuře, filozofii, hudbě, umění, ekonomii, teologii – tedy o všech věcech, kterým se učitelé raději vyhýbají. Dopřejte vašim dětem dostatek samoty, aby se naučily užívat si vlastní společnost, aby vedly vnitřní dialogy. Dobře vyškolení lidé jsou formováni tak, aby byli vyděšeni z toho, být sami, a proto vyhledávají neustálou společnost prostřednictvím televize, počítače, mobilního telefonu a prostřednictvím povrchních přátel, rychle nabytých a rychle opuštěných. Vaše děti by měly mít mnohem smysluplnější život, a mohou.” (John Taylor Gatto: Proti školám. Zdôraznenie B.B.)

Tá “logika moderného školstva”, ktorú Gatto spomína, je opísaná v jeho článkoch Proti školám a Učiteľ šiestich lekcií.