Monthly Archives: marec 2013

Alois Rašín v roku 1919: Čo všetko ľudia žiadajú od štátu, to je neuveriteľné

Alois Rašín bol politik z čias Rakúska a prvej československej republiky. V Československu bol ministrom financií (1918-1919, 1922-1923). Je autorom učebnice ekonómie, ktorú napísal vo väzení, počas súdneho procesu, v ktorom bol odsúdený na trest smrti. Napokon dostal milosť od nového cisára. V roku 1923 bol zavraždený komunistickým anarchistom.

V jednom liste v roku 1919 napísal:

“Neboť co se v tomto směru tady páše, co všechno kde kdo od státu chce, jest přímo neuvěřitelné. Ve mně to všechno vzbuzuje velkou obavu do budoucna, poněvadž republika, vlastně její obyvatelstvo, stůně třemi těžkými chorobami.

První z těchto chorob jest úplné zlenivění a zlenošení obyvatelstva, zaviněné tím, že jednak v zákopech nebylo potřebí pracovat, ale doma taky ne, poněvadž vyživovací prostředky, placené v ohromných sumách, jenom v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, dělaly měsíčně 111 milionů korun, zbavovaly každého potřeby, aby pracoval. A tak jest zde takový stav, že skutečně si ohromné množství lidu myslí, že zůstane to trvale tak, aby stát živil 2/3 obyvatelstva.

Republika má poskytovati ‘panem‘ [chlieb, pozn. EZ] kde komu. Vypíše se nouzová stavba v okrese, ve kterém jest notorická nezaměstnanost a do práce se přihlásí dva zedníci. Zavede se osmihodinová doba pracovní a okamžitě přijdou bankovní úředníci s požadavkem, že oni budou pracovat pouze 6 hodin denně.

Druhou velkou chorobou jest to, že se věří omnipotenci státu. Obyvatelstvo si skutečně myslí, že stát může dělati všechno. Nikoho, ani vůdčí lidi, neodstraší to, jak ty věci vypadají u železnic, u pošt a v jiných státních podnicích. Chtěli by, aby stát hned převzal všechny doly, velkostatky, čili aby se obyvatelstvo přeměnilo ve státní úředníky, kteří se budou rváti o hodnostní třídy. Všechno to, co dosud prováděly země, okresy, obce, soukromé společnosti a spolky, nyní se najednou hodí na bedra státu a nikdo se nestará o to, odkud se na to vezmou příjmy. Každá činnost má býti nejen státem řízena, nejenom jeho zákonodárstvím podporována, nýbrž přímo, placena. A tak se přichází s návrhy na umělé zlacinění životních potřeb tím, že se výrobcům připlácí ze státní pokladny, aby se to v prodeji mohlo dávat laciněji, čili jak já tomu říkám, provádějí se konsumentské subvence. Jindy přijde se pro subvence výrobní, má býti vyráběno to a to, konečně přijde obchod a chce, aby stát mu garantoval jistý výnos při exportu a při tom přirozeně převzal veškerou ztrátu.

Třetí chorobou jest, že lid myslí, že svoboda předpokládá neposlušnost a že svoboda znamená zákaz poroučení. Na tomto podkladě začíná se úplně naše administrativa rozkládati. Okresní hejtman se bojí poručiti četníkovi, četník chodí raději v civilu, poněvadž se bojí, že by musel někdy zakročiti nebo že by musel něco poručiti a podřízení, lid obojího pohlaví, stojí na stanovisku, že by si zadal, kdyby státní úřad poslouchal.

A tak do tohoto stavu zasévá se těmi, kteří se vrátili z Ruska, semeno bolševismu.” (Zdôraznenie EZ)

Akoby písal o súčasnosti. Veď dnes sú ľudia tiež leniví a chcú od štátu, aby sa o nich postaral, aby im našiel zamestnanie, aby zaplatil vzdelanie, zdravotníctvo, aby zabezpečil čo najvyšší dôchodok. A aj dnes si ľudia myslia, že štát je všemocný, že ak by boli pri moci tí správni ľudia, štát by sa o nich naozaj dokázal postarať. V Rašínových časoch tieto choroby pomáhali komunistom (ako tvrdí sám Rašín). O 29 rokov neskôr prevzali moc nad štátom. Dnes sú tieto choroby vlastne dôsledkom komunizmu, a pomáhajú udržať vysokú mieru štátnych zásahov do hospodárstva.

Rašín nazýva „neuveriteľným“, čo všetko ľudia od štátu žiadali, a ďalej ako príklad uvádza dožadovanie sa dotácií obchodníkom a výrobcom. Pre neho neuveriteľné. Dnes sa nad takými žiadosťami málokto pozastaví, dnes predsa “vieme“, že dotácie pomáhajú.

Od Rašínovej smrti ubehlo takmer celé storočie, odohrala sa druhá svetová vojna, štyridsať rokov boli pri moci komunisti, a ľudia o štáte zmýšľajú stále rovnako. To je neuveriteľné.

Možno to súvisí s tým, že sa komunistom podarilo zoštátniť školy a do dnešných čias sú zväčša štátne. Tak ako by mohli ľudia o štáte rozmýšľať inak než v dobrom? Pravdaže, uvedomujú si, že vlády napáchali veľa zlého. Keď sa však rieši nejaký konkrétny problém, riešenie je vždy naporúdzi: štát pomôže, lebo môže, lebo musí pomôcť.

Viac o Rašínovi sa môžete dočítať v zaujímavom zborníku Centra pro ekonomiku a politiku Alois Rašín – český politik, právník a národohospodář (vo formáte PDF). Obsahuje aj úryvky z jeho diel, resp. niektoré články, aj spomínaný list (na strane 57). Podľa jedného z príspevkov Rašín ako ekonóm čiastočne vychádzal z rakúskej školy (vtedy nazývanej rakúska psychologická, či subjektívna škola), z menšej časti bol ovplyvnený nemeckou historickou školou. Rašín je zaujímavou postavou dejín českej politiky i hospodárstva, a spomínaný zborník je skutočne dobre napísaný.

Reklamy

Príjmy ČEZ v Rumunsku môžu klesnúť o 100 miliónov eur kvôli zníženiu výšky dotácií

Rumunská vláda zvažuje zníženie dotácií na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Príjmy ČEZ-u, ktorý v Rumunsku investoval do veterných elektrární, tak môžu klesnúť ročne o 100 mil. eur.

Poznámka na okraj: české Hospodárske noviny citujú rumunského ministra zahraničných vecí: „ČEZ dělá v Rumunsku po řadu let velmi výdělečný byznys.” “Biznis”, teda obchod, je dobrovoľná výmena. Firma, ktorá má príjem z dotácií, nerobí biznis, pretože dotácie, vyplácané štátom, sú financované buď z daní, alebo na dlh. Nie je to biznis, ale podieľanie sa na štátnom prerozdeľovaní.

Cyprus zoberie vkladateľom 40, resp. 80 % z vkladov nad 100 tisíc eur

Aby cyperská vláda dostala finančnú pomoc od MMF, EK a ECB, z vkladov nad 100 000 eur v Bank of Cyprus zoberie 40 %, z vkladov nad 100 000 eur v banke Laiki zoberie 80 %. Zdanenie sa týka pravdepodobne len tej časti vkladov, ktorá presahuje sumu 100 000 eur.

Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2012

Ekonomická teória

Definícia konkurencie
Trhové hospodárstvo je založené na zisku a strate
Jesús Huerta de Soto: Treba zaviesť povinnosť 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie
Úspory sú základom hospodárskeho rastu, nie spotreba
Poznatky nie sú jediným výrobným faktorom
Prečo nezvýšiť minimálnu mzdu o 50%?
Friedman: Inflácia je vždy peňažný jav
Metodologický individualizmus
Hodnota nie je vo veciach
Ďalší argument proti zvyšovaniu minimálnej mzdy
Peniaze nie sú bohatstvo
Prečo je dôležité študovať ekonómiu
Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?
Skyscraper Index – rekordné mrakodrapy ako signál blížiacej sa hospodárskej krízy

Knihy

Učebnica ekonómie s politickým cieľom
Slovenský preklad knihy Jesúsa Huertu de Sota Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie
Kritika Samuelsonovej Ekonómie

Ekonomika

Výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne
Zlyhanie štátu: Úrad s plochou 63 m² na zamestnanca
Slovenská Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu
ECB stavia nové sídlo za miliardu eur

Školstvo

NR SR obmedzuje možnosti rodičov vychovávať svoje deti
John Taylor Gatto: Proti školám
John Taylor Gatto: Učiteľ šiestich lekcií

Citáty

Roman Joch: Máme socializmus pre bohatých
Jednotlivec, rodina a spoločnosť jestvovali skôr ako štát
Podnikanie z pohľadu encykliky Centesimus Annus
Ronald Coase: Ekonómovia sa stávajú nástrojom štátu

Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2011

Predpoklady konania človeka

Aby človek konal, musí:
1. pociťovať nespokojnosť s daným stavom,
2. vidieť možnosť uspokojivejšieho stavu,
3. predpokladať, že konanie môže viesť k odstráneniu alebo zmierneniu nespokojnosti.

“Spokojeností či uspokojením nazýváme takový stav lidské bytosti, který nevede a nemůže vést k jednání. Jednající člověk chce nahradit méně uspokojivý stav věcí stavem uspokojivějším. Jeho mysl si představuje podmínky, jež by mu vyhovovaly lépe, a jednání směruje k dosažení tohoto žádoucího stavu. Incentivem, který nutí člověka jednat, je vždy pociťovaná nespokojenost. Člověk dokonale spokojený se stavem svých věcí by neměl žádný incentiv něco měnit. Neměl by ani přání, ani touhy; byl by dokonale spokojený. Nejednal by; jednoduše by žil, aniž by se o cokoli staral.
Nespokojenost a vidina uspokojivějšího stavu však samy o sobě nestačí k tomu, aby člověk jednal. Je třeba ještě třetí podmínky: očekávání, že má účelové chování moc odstranit či alespoň zmírnit pociťovanou nespokojenost. Bez této podmínky není žádné jednání myslitelné.” — Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 13

Odkazy na zaujímavé články – 9.-13. týždeň

ECB drží sto miliard eur italského dluhu. V jejím portfoliu tvoří skoro polovinu

“Čínsky Dubaj” hrozí prasknutím bubliny

Nezamestnanosť v Grécku rastie, je najvyššia od roku 1998

Vývoj nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku

Nezamestnanosť vo Francúzsku vzrastie, kúpna sila poľaví“Podľa francúzskeho štatistického úradu INSEE by miera nezamestnanosti vo Francúzsku mala v druhom kvartáli stúpnuť na 15-ročné maximum.”

Norsko prozkoumalo své vody v Arktidě. Máme o 15 % víc zásob ropy, vzkazuje

Těžba ropy v USA letos roste nejrychleji v historii. Produkci pomáhá břidlice

Základná chyba pred začiatkom podnikania

Ľudia, ktorí chcú podnikať čestne a súčasne chcú byť v podnikaní dlhodobo úspešní, robia často jednu zásadnú chybu. Ich prvá otázka pred začiatkom podnikania je: kde, ako a na čo môžem získať dotácie?

Existujú najmenej dva vážne argumenty proti takejto otázke, proti takémuto pohľadu na podnikanie. Ekonomický: z dlhodobého hľadiska je pre podnikanie rizikom závisieť na politických rozhodnutiach (o výške dotácií); a etický: účel nesvätí prostriedky.

Pýtajte sa radšej: čo ľudia potrebujú? Za aký výrobok alebo službu vám budú ochotní zaplatiť toľko, aby ste dosiahli zisk?

Slovo “podnikateľ” dnes zahŕňa tých, ktorí dosahujú zisk (alebo stratu) v dobrovoľnej výmene, ale aj tých, ktorí dosahujú zisk s pomocou dotácií, ktoré sú (zjednodušene povedané) financované z daní, ktoré štát od ľudí vyberá pod hrozbou násilia. Nie je teda zrejmé, že medzi týmito dvomi typmi podnikateľov je zásadný rozdiel? Možno by bolo užitočné vymyslieť dva rôzne pojmy pre každý z týchto dvoch typov podnikateľov.