Tag Archives: Centrálne plánovanie

Štát bude prispievať bohatým na nové autá

Môžeme Slováka, kupujúceho auto za 30 tisíc eur, nazvať bohatým?

Ak áno – je správne, aby štát prispieval na kúpu takéhoto automobilu?

Štát chce použiť 5 miliónov eur z Recyklačného fondu na dotácie vo výške 5 000 eur na kúpu elektromobilu. Podľa Živé.sk: “Ceny elektromobilov a plug-in hybridov však málokedy podliezajú cenovú hranicu 30 tisíc eur s DPH, väčšinou bývajú omnoho vyššie.”

Médiá prijali túto správu s nadšením. Štátne zásahy do hospodárstva sú skrátka považované za samozrejmé a správne – pre novinárov je to dávno vyriešená otázka.

Ak bude štát podporovať nejakú technológiu, bude to na úkor iných alternatív. Ako však môže štát dnes vedieť, ktorá z týchto alternatív je najlepšia? Bolo by lepšie, ak by tieto alternatívy mohli medzi sebou súťažiť. Dotáciami pre jednu technológiu bude štát motivovať podnikateľov, aby sa prestali venovať vývoju iných technológií.

M. Vlachynský z Iness o tejto téme v roku 2013 napísal:

“Vezmime si nasledovnú, viac ako reálnu situáciu. Stavebný robotník Adam z Medzilaboriec od roku 1987 jazdí do práce na svojej Škode 105MB, ktorá vytvára kvalitnejšiu dymovú clonu ako ruský torpédoborec. Deti má vyštudované, hypotéku splatenú a firma mu konečne trocha zvýšila plat. Tak sa rozhodne vymeniť embéčku za nové auto, povedzme rumunskej či francúzskej výroby. Jeho produkcia emisií sa napriek kúpe konvenčného auta rapídne znížila.

A teraz alternatívny scenár – Adam si nové auto nekúpil, pretože on a jeho zamestnávateľ museli zaplatiť vyššie dane. Tie dane pôjdu na dotáciu elektromobilu, ktorý sa rozhodol kúpiť bratislavský manažér Cyril. Cyril má rád svoje 12-válcové SUV a nemieni sa ho vzdať, potrebuje darček na dcérine 18. narodeniny. A keďže chcú ukázať, že im na planéte záleží, dohodli sa na elektromobile. Žiadne emisie sa neznížili, v rodine len pribudlo ďalšie auto.”

Reklamy

Fond EFSI podporí rizikovejšie podnikanie

Európsky parlament zriadil Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je podporovať väčšie riziko v podnikaní.

Odhadovanie rizika je jednou zo základných funkcií podnikateľa. Európsky parlament s pomocou tohto fondu teda skresľuje rozhodovanie podnikateľov, resp. usmerňuje ich k takým investíciám, ktoré by inak kvôli príliš vysokému riziku nerealizovali.

Tým sa opäť viac narúša fungovanie trhového hospodárstva. Trhového hospodárstvo však môže dobre fungovať iba ak sú zisky aj straty súkromné, pretože trhové hospodárstvo nie je založené na zisku, ale na cenovej kalkulácii.

Slovenská republika sa na fonde podieľa 400 miliónmi eur. EFSI má k dispozícii 21 miliárd eur z peňazí EÚ a Európskej investičnej banky. Predpokladá sa, že s pomocou týchto peňazí sa pritiahnu súkromné a štátne investície vo výške 315 miliónov eur. Medzi týchto investorov bude asi patriť aj Čína s investíciami 5 až 10 miliárd eur.

Argumenty proti bezhotovostnej ekonomike

Zrušenie hotovosti by bolo krokom k väčšej kontrole hospodárstva štátom, čiže ďalším krokom k centrálnemu riadeniu ekonomiky. Proti zrušeniu hotovosti sa teda viac či menej dajú použiť všetky argumenty, používané proti centrálnemu plánovaniu. Článok INESSu Nedajme si hotovosť vymenúva niektoré špecifické argumenty. Možno najlepší z nich je tento:

“5. Akákoľvek transakcia sa môže stať predmetom dane. Šedá ekonomika nie je strašidlo, je to suseda, čo vám postráži deti, bratranec, ktorý vám okachličkuje kúpeľňu, či vaše vreckové synovi. Bezhotovostná ekonomika umožní štátu nárokovať si podiel na akejkoľvek finančnej transakcii medzi ľuďmi. Myšlienka transakčnej dane nie je novinkou ani na Slovensku.”

Bežní ľudia hľadia s nedôverou na správanie, ktoré je akoby na hranici zákona. Napríklad považujú takmer za zločin, ak nejaká firma používa zákonné prostriedky na zníženie základu dane z príjmu. A tak sa im môže zdať správne, ak politici bojujú proti šedej ekonomike. Spomenutý argument pripomína, že takýto boj môže ľahko preniknúť až príliš hlboko do súkromného, každodenného života.

Všetky domácnosti v Británii majú získať prístup k širokopásmovému internetu

Zive.sk: Britská vláda: Všetky domácnosti získajú prístup k širokopásmovému internetu:

“Veľká Británia by do konca roka 2017 mala dosiahnuť 95-percentné pokrytie širokopásmovým internetom. Nová legislatíva by však poskytovateľom internetu ukladala povinnosť pripojiť aj žiadateľov zo vzdialených sídel.”

Podobné ciele má aj slovenská vláda: Štát chce minúť 213 miliónov eur na vybudovanie optických sietí pre “odľahlejšie obce”.

Ondrej Dostál: Po nezamestnanosti chce vláda zvýšiť aj cenu potravín

Po nezamestnanosti chce vláda zvýšiť aj cenu potravín.

EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín

Európska komisia údajne rozhodla “o obmedzení používania biopalív, najmä tých, ktorých podpora negatívne ovplyvňuje produkciu potravín. Uvažuje sa aj o odstránení všetkých štátnych dotácií na biopalivá vyrábané napríklad zo pšenice a z cukru, len čo v roku 2020 vyprší súčasná legislatíva. Toto rozhodnutie však ešte budú schvaľovať krajiny EÚ a zákonodarcovia únie.”

Zámerom EK je dotovať biopalivá “iba v prípade, ak to povedie k výraznej úspore skleníkových plynov a nebudú sa vyrábať z potravín a krmív. Naopak, zvýšiť by sa mal podiel biopalív vyrábaných napríklad z odpadu domácností.”

Celková výška dotácií na biopalivá teda ani po roku 2020 nemusí klesať. EK by mohla svoj návrh výrazne vylepšiť, ak by navrhla úplné zrušenie dotácií. Dotácie sú nástrojom, ktorým EÚ a štáty ovplyvňujú rozhodovanie o tom, čo a ako sa bude vyrábať. Centrálne plánovanie však nefunguje, ako sme sa mohli sami presvedčiť v minulom storočí.

Gonda o centrálnom riadení peňazí

Keď sa hovorí o hospodárskej, finančnej, či dlhovej kríze, často sa zabúda na podstatu dnes používaných peňazí. Ničím nekryté peniaze nie sú produktom trhu; sú výsledkom zásahov vlády, ktoré v priebehu posledného storočia viedli prakticky k štátnemu monopolu na peniaze.

V Týždni (22. augusta 2011) vyšiel článok Petra Gondu, riaditeľa Konzervatívneho inštitútu, v ktorom sa hovorí aj o tejto stránke krízy. Niekoľko citátov:

“Všetko to zachraňovanie finančných inštitúcií z peňazí daňovníkov, fiškálne stimuly a monetárne injekcie, pumpujúce nové, nekryté peniaze do ekonomiky, mali niekoľko vážnych dôsledkov: prehĺbenie morálneho hazardu s motiváciou na finančnú nezodpovednosť, výrazný nárast verejného dlhu a budúce znižovanie kúpnej sily eura i amerického dolára.”

“Veľa sa dnes hovorí o bezuzdných, neregulovaných finančných trhoch. Ale je pravda, že ak centrálne plánovanie v nejakej oblasti naďalej pretrváva, tak práve v tejto. Finančný systém je dnes postavený na centrálnom riadení nekrytých symbolických peňazí bez vnútornej hodnoty.”

“Hlavnou inštitucionálnou deformáciou sú centrálne banky, ktoré vnášajú na trh falošné signály púšťaním nových peňazí do obehu. Ďalšou je bankovníctvo čiastočných rezerv. To umožňuje bankám poskytovať úvery z vkladov ľudí bez toho, aby mali k dispozícii rezervy, z ktorých by vkladateľov na požiadanie vyplatili. Znásobujú tak množstvo peňazí, ktoré nie sú kryté úsporami, a tým prehlbujú inflačné tlaky, bublinu úverového boomu a následnú recesiu.”

Gonda ako riešenie problému navrhuje, okrem iného, zavedenie komoditného krytia peňazí a stopercentné rezervy vkladov splatných na požiadanie.

Celý článok je k dispozícii na stránke Petra Gondu.