Tag Archives: Citáty

Definícia štátu podľa Bastiata

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.” (Frédéric Bastiat: Štát. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 14. ISBN 80-7149-493-3)

Citát z 2. storočia

„Jak směšným cizincem je ve světě ten, kdo se diví kterékoliv události v životě!“ — Marcus Aurelius: Hovory k sobě. Kniha dvanáctá, 13

Edmund Burke: Neúcta k majetku zničila Francúzsko

“Neúcta k majetku a skutočnosti, že sa proti princípom majetku stavajú akési údajné prednosti štátu, je práve tou príčinou, ktorá viedla ku všetkým ostatným zlám, ktoré zničili Francúzsko a uvrhli celú Európu do bezprostredného ohrozenia.” (Edmund Burke, 1727-1797)

(Citované v prednáške Petra Gondu, v prezentácii na str. 7.)

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije”

“Každý slušný človek sa hanbí za vládu, pod ktorou žije.” – H. L. Mencken

(Cez EPJ.)

Význam regulácie rastie, význam regulácie klesá

“Na jednej strane rastie význam regulácie, ale na druhej strane jej význam klesá.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 245)

Verím, že autorka mala na mysli nejakú zmysluplnú myšlienku; azda len momentálna nepozornosť jej zabránila vyjadriť sa jasnejšie.

Základné pravidlo ekonómie

Ak by sa niekto opýtal, čo je v teórii ekonómie najdôležitejšie, čo treba mať vždy na pamäti, možno by sme mu mohli ako odpoveď ponúknuť nasledovný citát z eseje Frédérica Bastiata Čo je vidieť, a čo nie je vidieť:

V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.

Tento rozdiel je však ohromný, pretože skoro vždy dochádza k tomu, že keď bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné, a naopak. Z toho vyplýva, že cieľom zlého ekonóma je malý prospech v prítomnosti, ktorého následkom v budúcnosti bude veľké zlo, zatiaľčo naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, avšak s rizikom, že v prítomnej dobe sa prejaví malé zlo.