Monthly Archives: máj 2013

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Výrok o akomsi “podnikateľovi” (nájdený v nemenovanom univerzitnom časopise):

“Po vstupe Slovenska do Európskej únie ho nadchla myšlienka získať peniaze z jej fondov a rozšíril základňu podnikania.”

Porovnaj s výrokom Frédérica Bastiata:

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.” (Frédéric Bastiat: Štát. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 14. ISBN 80-7149-493-3)

Nejedného nadchne myšlienka získať peniaze od druhých ľudí legálnym spôsobom, bez súhlasu týchto ľudí, bez ich vedomia, a bez poskytnutia reálnej protislužby tým istým ľuďom. Na upokojenie svedomia stačí, že je to legálne. Ale je to tak naozaj dobre?

Nemám dôvod predpokladať zlé úmysly u spomenutého podnikateľa. Ale ak tento podnikateľ chce podnikať eticky, musí sa pýtať: odkiaľ sú peniaze, ktoré získam svojou podnikateľskou činnosťou? Peniaze z eurofondov boli získané buď donútením daňových poplatníkov, alebo na dlh. V oboch prípadoch náklady na eurofondy nenesú tí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mnohí z tých, ktorí eurofondy v skutočnosti financujú, sú proti takémuto použitiu svojich daní. Potom by sa firma, ktorá chce podnikať eticky, mala pýtať, či je morálne použiť na svoju činnosť takto získané peniaze. Viac na túto tému: Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

Reklamy

EÚ zavedie clo na čínske solárne panely, pretože čínska vláda výrobcom poskytuje dotácie

EÚ vrámci svojej politiky “trvalo udržateľného rastu” a podpory “zelenej” techniky rozdáva dotácie na kúpu solárnych panelov.

Takéto dotácie rozdáva aj čínska vláda, ibaže ich nedáva kupujúcim, ale výrobcom, vďaka čomu čínski výrobcovia môžu solárne panely predávať lacnejšie. Zelených politikov Európskej únie by to malo tešiť – čínska vláda takto vlastne dotuje rozšírenie využitia solárnych panelov v Európe.

Lenže zelená politika EÚ sa tu dostáva do konfliktu s politikou zamestnanosti. Aby teda EÚ ochránila európskych výrobcov, chystá sa zaviesť clo na čínske solárne panely. Napriek odporu väčšiny vlád členských krajín, vrátane nemeckej a britskej.

Podľa HN:

“Clo na dovoz solárnych panelov do EÚ dosiahne v priemere 47 % a vstúpi do platnosti 6. júna na zatiaľ skúšobnú dobu. Komisia ho môže kedykoľvek zrušiť, ak sa s Čínou dohodne na prijateľnom riešení.”

Veľká hospodárska kríza: Pomohol New Deal znížiť nezamestnanosť?

Politici a mnohí ich voliči sú presvedčení, že v čase hospodárskej krízy musí vláda niečo urobiť, aby pomohla znížiť nezamestnanosť a aby pomohla vrátiť hospodárstvo k rastu.

Americký ekonóm Thomas Sowell v článku Ďalší mýtus: vláda môže vyriešiť ekonomické problémy uvádza ako príklad “zásah prezidenta Franklina D. Roosevelta, keď po zrútení akciových trhov v roku 1929 nasledovala Veľká hodpodárska kríza 30. rokov s obrovskou a dlhotrvajúcou nezamestnanosťou”.

Sowell ďalej píše, že miera nezamestnanosti dva mesiace po páde akcií bola 9 %, a potom pomaly klesala, až na 6,3 % v júni 1930.

Až potom sa vláda rozhodla niečo urobiť:

“Čo sa vláda rozhodla spraviť v júni 1930 – napriek radám doslova od tisícky ekonómov, ktorí si zaplatili inzeráty v novinách, aby pred týmto zásahom varovali – bolo, že zaviedla vyššie clo, s cieľom zachrániť americké pracovné miesta tým, že zníži dovoz.”

Nezamestnanosť potom vzrástla na dvojciferné číslo a počas celých 30. rokov, kedy Rooseveltova vláda ďalej rozširovala zásahy do hospodárstva vrámci programu New Deal, neklesla pod 10 %.

Potiaľto slovenský preklad Sowellovho článku. Anglický originál má ešte jednu stranu, na ktorej Sowell píše o.i.:

“Tí, ktorí sú presvedčení, že vláda musí ‘niečo urobiť ‘, ak má ekonomika problém, sa takmer nikdy neunúvajú zistiť, čo sa v skutočnosti stane, ak vláda zasiahne.”

Sloboda je podmienkou existencie spoločenského života

“Nielen z morálneho hľadiska nie je dovolené nevšímať si prirodzenosť človeka, ktorý je stvorený pre slobodu, ale to nie je možné ani prakticky. Tam, kde sa spoločnosť organizuje tak, že svojvoľne obmedzuje alebo úplne eliminuje legitímny priestor pre slobodu, spoločenský život podlieha postupnému rozkladu, až zaniká.” — Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus (zdôraznenie E.Z.)

Frédéric Bastiat: Keďže sme márne vyskúšali toľko rôznych systémov, bolo by dobré vrátiť sa k slobode

“Spoločenské orgány sú tiež stvorené na to, aby sa harmonicky rozvíjali v prostredí slobody. Preč teda so šamanmi a organizátormi! Preč s ich reťazami, povrazmi a hákmi! Preč s ich umelými opatreniami! Preč s vládou vytvorenými pracovnými miestami, s centralizáciou, s clami, s jej univerzitami, s jej štátnymi náboženstvami, s jej bezúročnými pôžičkami, s jej monopolizovanými bankami, s jej reguláciami, s moralizátorstvom a egalitárstvom! A keďže sme márne vyskúšali na spoločnosti toľko rôznych systémov, bolo by dobré skončiť tam, kde sme začali, odstrániť systémy a vrátiť sa k slobode, slobode, ktorá je aktom viery v Boha a jeho dielo.” — Frédéric Bastiat: Zákon. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 101. ISBN 80-7149-493-3

Predmet ekonómie

“Praxeologie se nezabývá vnějším světem, nýbrž lidským jednáním ve vztahu k němu. Praxeologickou realitou není fyzikální svět, ale vědomá reakce člověka na daný stav tohoto světa. Předmětem ekonomie nejsou věci a hmotné předměty, ale lidé, jejich mínění a jednání. Statky, komodity, bohatství a všechny další pojmy týkající se chování nejsou prvky přírody. Jsou prvky lidského mínění a jednání. Kdo se jimi zabývá, nesmí se dívat na vnější svět, musí je hledat v mínění jednajících lidí.” — Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 83

Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou

V článku Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou autor v závere píše:

“1. Slabý dopyt by mal prirodzene tlačiť cenu nižšie.

2. Výrazne nižšia cena, než na akú sme zvyknutý [sic] (1550-1800 USD za uncu) za posledné obdobie by však mala podnecovať rast dopytu, avšak je možné, že toto sa neudeje, …”

Teda podľa autora: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyšší dopyt.

Autor však na tomto mieste použil slovo “dopyt” v dvoch rôznych významoch.

Správne by malo byť: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyššie dopytované množstvo.

Dopyt “vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných statkov a služieb a ich cenou” (Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, str. 89). Je to teda vzťah, funkcia. Zmena dopytu po produkte (zmena vzťahu medzi požadovaným množstvom a cenou) je nezávislá na cene tohto produktu. Dopyt sa znázorňuje ako krivka, aj keď v skutočnosti to nie je spojitá funkcia. Predstavuje množstvá, aké je kupujúci ochotný kúpiť pri určitých cenách. Napr. pri cene 5 eur kúpi 10 kusov, pri cene 8 eur kúpi 7 kusov, pri cene 10 eur 4 kusy.

Pojem zmena dopytu znamená posun krivky dopytu. Ak sa dopyt kupujúceho z nášho príkladu zníži, nový dopyt môže byť napr. takýto: pri cene 5 eur kupujúci kúpi 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov, pri cene 10 eur 2 kusy. Dopyt nezávisí na aktuálnej cene dopytovaného produktu; ovplyvňujú ho iné faktory (napr. zmena preferencií kupujúceho, alebo cena iných produktov: ak sa zníži cena automobilov, môže sa zvýšiť dopyt po benzíne – nezávisle na cene benzínu).

Dopytované (požadované) množstvo je množstvo daného produktu, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť pri určitej cene tohto produktu. V našom príklade (po poklese dopytu) je dopytované množstvo pri cene 5 eur 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov.

V prípade zlata teda môže napr. dochádzať k poklesu dopytu kvôli tomu, že investori začínajú dávať prednosť iným komoditám (hovorím to iba ako príklad; neviem, aký je skutočný vývoj). Investori teda znižujú svoj dopyt, čiže pri danej aktuálnej cene kúpia menej, než koľko by pri tej istej cene kúpili v minulosti. Podľa zákona dopytu a ponuky tento pokles dopytu spôsobí pokles ceny zlata.

Na druhej strane, nižšia cena zlata spôsobí nárast dopytovaného množstva v rámci daného dopytu. To však nemá vplyv na cenu zlata, ani na dopyt.

Zmena dopytu sa v grafickom znázornení prejaví posunom krivky dopytu. Zmena dopytovaného množstva sa prejaví posunom po krivke dopytu.

Zmena ceny daného produktu spôsobuje posun po krivke dopytu, t.j. zmenu požadovaného množstva. Zmena ostatných faktorov (preferencií, očakávaní, cien iných produktov) spôsobuje posun krivky dopytu, t.j. zmenu dopytu.

To isté v grafickej podobe, vysvetlené možno zrozumiteľnejším spôsobom, a na inom príklade: Zdanlivý paradox cien benzínu (lekcia mikroekonómie).