Monthly Archives: máj 2013

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Výrok o akomsi “podnikateľovi” (nájdený v nemenovanom univerzitnom časopise):

“Po vstupe Slovenska do Európskej únie ho nadchla myšlienka získať peniaze z jej fondov a rozšíril základňu podnikania.”

Porovnaj s výrokom Frédérica Bastiata:

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.” (Frédéric Bastiat: Štát. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 14. ISBN 80-7149-493-3)

Nejedného nadchne myšlienka získať peniaze od druhých ľudí legálnym spôsobom, bez súhlasu týchto ľudí, bez ich vedomia, a bez poskytnutia reálnej protislužby tým istým ľuďom. Na upokojenie svedomia stačí, že je to legálne. Ale je to tak naozaj dobre?

Nemám dôvod predpokladať zlé úmysly u spomenutého podnikateľa. Ale ak tento podnikateľ chce podnikať eticky, musí sa pýtať: odkiaľ sú peniaze, ktoré získam svojou podnikateľskou činnosťou? Peniaze z eurofondov boli získané buď donútením daňových poplatníkov, alebo na dlh. V oboch prípadoch náklady na eurofondy nenesú tí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mnohí z tých, ktorí eurofondy v skutočnosti financujú, sú proti takémuto použitiu svojich daní. Potom by sa firma, ktorá chce podnikať eticky, mala pýtať, či je morálne použiť na svoju činnosť takto získané peniaze. Viac na túto tému: Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

EÚ zavedie clo na čínske solárne panely, pretože čínska vláda výrobcom poskytuje dotácie

EÚ vrámci svojej politiky “trvalo udržateľného rastu” a podpory “zelenej” techniky rozdáva dotácie na kúpu solárnych panelov.

Takéto dotácie rozdáva aj čínska vláda, ibaže ich nedáva kupujúcim, ale výrobcom, vďaka čomu čínski výrobcovia môžu solárne panely predávať lacnejšie. Zelených politikov Európskej únie by to malo tešiť – čínska vláda takto vlastne dotuje rozšírenie využitia solárnych panelov v Európe.

Lenže zelená politika EÚ sa tu dostáva do konfliktu s politikou zamestnanosti. Aby teda EÚ ochránila európskych výrobcov, chystá sa zaviesť clo na čínske solárne panely. Napriek odporu väčšiny vlád členských krajín, vrátane nemeckej a britskej.

Podľa HN:

“Clo na dovoz solárnych panelov do EÚ dosiahne v priemere 47 % a vstúpi do platnosti 6. júna na zatiaľ skúšobnú dobu. Komisia ho môže kedykoľvek zrušiť, ak sa s Čínou dohodne na prijateľnom riešení.”

Veľká hospodárska kríza: Pomohol New Deal znížiť nezamestnanosť?

Politici a mnohí ich voliči sú presvedčení, že v čase hospodárskej krízy musí vláda niečo urobiť, aby pomohla znížiť nezamestnanosť a aby pomohla vrátiť hospodárstvo k rastu.

Americký ekonóm Thomas Sowell v článku Ďalší mýtus: vláda môže vyriešiť ekonomické problémy uvádza ako príklad “zásah prezidenta Franklina D. Roosevelta, keď po zrútení akciových trhov v roku 1929 nasledovala Veľká hodpodárska kríza 30. rokov s obrovskou a dlhotrvajúcou nezamestnanosťou”.

Sowell ďalej píše, že miera nezamestnanosti dva mesiace po páde akcií bola 9 %, a potom pomaly klesala, až na 6,3 % v júni 1930.

Až potom sa vláda rozhodla niečo urobiť:

“Čo sa vláda rozhodla spraviť v júni 1930 – napriek radám doslova od tisícky ekonómov, ktorí si zaplatili inzeráty v novinách, aby pred týmto zásahom varovali – bolo, že zaviedla vyššie clo, s cieľom zachrániť americké pracovné miesta tým, že zníži dovoz.”

Nezamestnanosť potom vzrástla na dvojciferné číslo a počas celých 30. rokov, kedy Rooseveltova vláda ďalej rozširovala zásahy do hospodárstva vrámci programu New Deal, neklesla pod 10 %.

Potiaľto slovenský preklad Sowellovho článku. Anglický originál má ešte jednu stranu, na ktorej Sowell píše o.i.:

“Tí, ktorí sú presvedčení, že vláda musí ‘niečo urobiť ‘, ak má ekonomika problém, sa takmer nikdy neunúvajú zistiť, čo sa v skutočnosti stane, ak vláda zasiahne.”

Sloboda je podmienkou existencie spoločenského života

“Nielen z morálneho hľadiska nie je dovolené nevšímať si prirodzenosť človeka, ktorý je stvorený pre slobodu, ale to nie je možné ani prakticky. Tam, kde sa spoločnosť organizuje tak, že svojvoľne obmedzuje alebo úplne eliminuje legitímny priestor pre slobodu, spoločenský život podlieha postupnému rozkladu, až zaniká.” — Bl. Ján Pavol II.: Centesimus Annus (zdôraznenie E.Z.)

Frédéric Bastiat: Keďže sme márne vyskúšali toľko rôznych systémov, bolo by dobré vrátiť sa k slobode

“Spoločenské orgány sú tiež stvorené na to, aby sa harmonicky rozvíjali v prostredí slobody. Preč teda so šamanmi a organizátormi! Preč s ich reťazami, povrazmi a hákmi! Preč s ich umelými opatreniami! Preč s vládou vytvorenými pracovnými miestami, s centralizáciou, s clami, s jej univerzitami, s jej štátnymi náboženstvami, s jej bezúročnými pôžičkami, s jej monopolizovanými bankami, s jej reguláciami, s moralizátorstvom a egalitárstvom! A keďže sme márne vyskúšali na spoločnosti toľko rôznych systémov, bolo by dobré skončiť tam, kde sme začali, odstrániť systémy a vrátiť sa k slobode, slobode, ktorá je aktom viery v Boha a jeho dielo.” — Frédéric Bastiat: Zákon. In: O zákonoch. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 101. ISBN 80-7149-493-3

Predmet ekonómie

“Praxeologie se nezabývá vnějším světem, nýbrž lidským jednáním ve vztahu k němu. Praxeologickou realitou není fyzikální svět, ale vědomá reakce člověka na daný stav tohoto světa. Předmětem ekonomie nejsou věci a hmotné předměty, ale lidé, jejich mínění a jednání. Statky, komodity, bohatství a všechny další pojmy týkající se chování nejsou prvky přírody. Jsou prvky lidského mínění a jednání. Kdo se jimi zabývá, nesmí se dívat na vnější svět, musí je hledat v mínění jednajících lidí.” — Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 83

Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou

V článku Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou autor v závere píše:

“1. Slabý dopyt by mal prirodzene tlačiť cenu nižšie.

2. Výrazne nižšia cena, než na akú sme zvyknutý [sic] (1550-1800 USD za uncu) za posledné obdobie by však mala podnecovať rast dopytu, avšak je možné, že toto sa neudeje, …”

Teda podľa autora: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyšší dopyt.

Autor však na tomto mieste použil slovo “dopyt” v dvoch rôznych významoch.

Správne by malo byť: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyššie dopytované množstvo.

Dopyt “vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných statkov a služieb a ich cenou” (Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, str. 89). Je to teda vzťah, funkcia. Zmena dopytu po produkte (zmena vzťahu medzi požadovaným množstvom a cenou) je nezávislá na cene tohto produktu. Dopyt sa znázorňuje ako krivka, aj keď v skutočnosti to nie je spojitá funkcia. Predstavuje množstvá, aké je kupujúci ochotný kúpiť pri určitých cenách. Napr. pri cene 5 eur kúpi 10 kusov, pri cene 8 eur kúpi 7 kusov, pri cene 10 eur 4 kusy.

Pojem zmena dopytu znamená posun krivky dopytu. Ak sa dopyt kupujúceho z nášho príkladu zníži, nový dopyt môže byť napr. takýto: pri cene 5 eur kupujúci kúpi 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov, pri cene 10 eur 2 kusy. Dopyt nezávisí na aktuálnej cene dopytovaného produktu; ovplyvňujú ho iné faktory (napr. zmena preferencií kupujúceho, alebo cena iných produktov: ak sa zníži cena automobilov, môže sa zvýšiť dopyt po benzíne – nezávisle na cene benzínu).

Dopytované (požadované) množstvo je množstvo daného produktu, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť pri určitej cene tohto produktu. V našom príklade (po poklese dopytu) je dopytované množstvo pri cene 5 eur 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov.

V prípade zlata teda môže napr. dochádzať k poklesu dopytu kvôli tomu, že investori začínajú dávať prednosť iným komoditám (hovorím to iba ako príklad; neviem, aký je skutočný vývoj). Investori teda znižujú svoj dopyt, čiže pri danej aktuálnej cene kúpia menej, než koľko by pri tej istej cene kúpili v minulosti. Podľa zákona dopytu a ponuky tento pokles dopytu spôsobí pokles ceny zlata.

Na druhej strane, nižšia cena zlata spôsobí nárast dopytovaného množstva v rámci daného dopytu. To však nemá vplyv na cenu zlata, ani na dopyt.

Zmena dopytu sa v grafickom znázornení prejaví posunom krivky dopytu. Zmena dopytovaného množstva sa prejaví posunom po krivke dopytu.

Zmena ceny daného produktu spôsobuje posun po krivke dopytu, t.j. zmenu požadovaného množstva. Zmena ostatných faktorov (preferencií, očakávaní, cien iných produktov) spôsobuje posun krivky dopytu, t.j. zmenu dopytu.

To isté v grafickej podobe, vysvetlené možno zrozumiteľnejším spôsobom, a na inom príklade: Zdanlivý paradox cien benzínu (lekcia mikroekonómie).

Názor: Etický rozmer povinného očkovania (Postoy.sk)

ThDr. René Balák, PhD.: Etický rozmer povinného očkovania:

“Odhliadnuc od vágneho a logike odporujúceho pojmu verejné zdravie, na základe dlhoročného vedeckého výskumu mnohých vedcov v oblasti medicíny (najmä v posledných troch desaťročiach či už v Európe, na americkom kontinente alebo v Ázii) sa objavujú a čoraz častejšie publikujú závažné, vedeckými metódami overené fakty, ktoré poukazujú nielen na nespoľahlivosť a neúčinnosť niektorých všeobecne rozšírených a plošne aplikovaných vakcín, ale dokonca aj na závažné negatívne účinky týchto vakcín na ľudský život a zdravie najmä detských pacientov (ktorí reálne ani pacientmi nie sú, lebo netrpia žiadnou chorobou, proti ktorej sú očkované) alebo dospelých pacientov.

Nejde len o tieto negatívne účinky na zdravie detských ako aj dospelých pacientov, ale v posledných rokoch sa jedná aj o prítomnosť látok, ktoré vplývajú nielen na biologickú funkcionalitu ľudského organizmu, ale niekedy selektívne aj na niektoré z jeho základných biologických funkcií. Prítomnosť látok vo vakcínach, ktoré znižujú schopnosť človeka odovzdávať život nasledujúcim generáciám,[18] čiže priame spôsobenie neplodnosti (či už parciálnej alebo totálnej, dočasnej alebo trvalej), sa nedá poprieť. Takáto medicínska konzekvencia je z etického hľadiska neprijateľná a vakcinačný program sa takto stáva súčasťou sociálno-inžinierskeho programu regulácie demografického vývoja populácie bez vedomia pacientov, čiže bez získania informovaného súhlasu. Z etického zorného uhla je takýto zákrok neprijateľný, lebo nejde o situáciu, kde by sa takéto konanie dalo eticky ospravedlniť, ako je to v prípade priamej bezprostrednej a neodkladnej záchrany ľudského života, ktorý považovaný za dobro nezmerateľnej hodnoty.”

Zlyhanie štátu: Logo za 2,5 milióna korún, web za 2 milióny

Články z roku 2009.

Konzervatívny inštitút: Ministerstvá na logách prehajdákali 7,8 milióna korún:

“Výsledky monitoringu ukázali, že napriek zhruba rovnakým výstupom/produktom ktoré boli dodané (logo a dizajn manuál pre jeho používanie), rozdiely v cenách, ktoré jednotlivé riadiace orgány za dodávky zaplatili sú priepastné. Rozdiel medzi najdrahším a najlacnejším logom (neberúc do úvahy uvádzanú cenu loga pre Operačný program Zdravotníctvo, keďže jeho dodávka sa realizovala v rámci širšej dodávky služieb) bol až 2 519 805 Sk (83 642 eur).”

Logo za 2,5 milióna Sk

Logo za 2,5 milióna Sk. Zdroj: Konzervatívny inštitút

Monitoring fondov EÚTest: Nájdi na web stránkach jeden rozdiel:

“Janušekovsko-Štefanovovské Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR zaplatilo za web stránku Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR 1 799 875 Sk [faktúra v PDF] (vrátane DPH) a za logo aj s dizajn manuálom si priplatilo ešte 100 555 Sk [faktúra v PDF] (úplný lacák v porovnaní s logom ROP za 2,5 mil. Sk).”

Z faktúr vidno, že štát platil firme Zamedia, s.r.o. 3 000 resp. 3 500 Sk na hodinu.

A potom sa v učebnici ekonómie človek dočíta, že štát má naprávať (údajnú) neefektívnosť trhu…

Nezamestnanosť mladých v Grécku vzrástla na 64,2 %

Miera nezamestnanosti ľudí do 25 rokov v Grécku bola vo februári 64,2 %. Oproti januáru stúpla o 5 percentuálnych bodov.

Celková nezamestnanosť je 27 %.

Zdroj: SITA.

TASR: Poštová banka žaluje Grécko pre výmenu štátnych dlhopisov

Správa TASR:

“Poštová banka a jej akcionár spoločnosť Istrokapital SE podali na medzinárodný rozhodcovský súd žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012.

Žaloba proti Grécku bola podaná na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov (ICSID) a podľa dostupných informácií ide doposiaľ o prvú takúto žalobu voči Grécku.

Grécko prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Žiadna iná krajina neprijala takéto opatrenia v súvislosti s reštrukturalizáciou vlastného dlhu.”

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,5 %

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu (sadzbu pre hlavné refinančné operácie Eurosystému) z 0,75 % na 0,5 %, s účinnosťou od 8.5.2013.

Súčasne znížila úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie z 1,5 % na 1,0 %. Depozitná sadzba ostala nezmenená na úrovni 0,0 %.

ECB úroky naposledy znižovala v júli 2012.

Prezident ECB Mario Draghi povedal, že ECB je pripravená na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, vrátane zníženia depozitnej sadzby na zápornú hodnotu.

Môže sa stať, že tieto opatrenia budú mať nejaké nepredvídané negatívne dôsledky? Nie, nemôže. Rada guvernérov sa totiž rozhodla, že zváži všetky dôsledky, ktoré treba vziať do úvahy.

Vývoj HDP a nezamestnanosti v Španielsku – 1. štvrťrok 2013

Hrubý domáci produkt Španielska v prvom štvrťroku 2013 klesol o 0,5 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Medziročne HDP Španielska klesol o 2 %.

Vývoj HDP Španielska (štvrťročná zmena v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, zdroj: štatistiky OECD, Trading Economics):

Q1 2011: +0,3 %
Q2 2011: +0,2 %
Q3 2011: 0,0 %
Q4 2011: -0,5 %
Q1 2012: -0,3 %
Q2 2012: -0,4 %
Q3 2012: -0,4 %
Q4 2012: -0,7 %
Q1 2013: -0,5 %

Miera nezamestnanosti v 1. štvťroku bola 27,2 %, najvyššia, odkedy sa táto štatistika eviduje, t.j. od 70. rokov. V 4. štvrťroku 2012 bola na úrovni 26,02 %. Nezamestnanosť mladších ako 25 rokov je 55,9 %.