Tag Archives: INESS

Odkazy na zaujímavé články

Smršť stavieb sa nekonala“Na záver si dovolím spomenúť, že len repka olejná, z ktorej sa len 10% spotrebuje na potravinárske účely, sa pestuje na 1 372 kilometroch štvorcových ornej pôdy, slnečnica na 838 kilometroch štvorcových, kým zelenina na 66 „štvorcoch“. Ak niekoho trápi nedostatok pôdy pre potraviny, mal by sa skôr báť bruselských regulátorov, nie túžby ľudí presťahovať sa z paneláku do rodinného domčeka.”

Koniec trápeniu kvôli daniam!

5 dôvodov, prečo nepozerať správy

Novodobí čarodejníci

 

Reklamy

Je možné, aby firma neplatila žiadne dane?

Z článku Kto neplatí dane?:

“Naozaj je to možné? Ktorá firma môže o sebe povedať, že dlhodobo neplatí dane? Ktorá firma dokáže dlhodobo neplatiť daň z motorových vozidiel? Spotrebnú daň z motorových palív? Daň z nehnuteľností?

Každá fungujúcu firma, aj keby 100 rokov neplatila daň z príjmu právnických osôb, bude generovať významné príjmy štátu, ktorými financuje verejnú infraštruktúru.”

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Aby sa životná úroveň mohla zvyšovať, je potrebné využívať vzácne zdroje efektívne. Článok M. Vlachynského Nešťastné eurofondy ukazuje na konkrétnych príkladoch, ako sa plytvá vzácnymi zdrojmi, ak o ich využití rozhoduje byrokracia. Niekoľko citátov z článku:

“Tento infraštruktúrny boom prišiel so vstupom oboch krajín do Únie v roku 1986. Portugalsko odvtedy svoju diaľničnú sieť zdesaťnásobilo keď z 300 kilometrov vzniklo 3000 kilometrov diaľnic (o niečo menšia ČR má 750 km). Španielsko len v prvom desaťročí tohto storočia postavilo 5200 nových kilometrov diaľnic. Nič nie je zadarmo, tobôž nie diaľnice. V Portugalsku zhruba štvrtina štrukturálnych fondov, teda asi 24 miliárd eur, išla na výstavbu ciest. Spoluúčasť stála Lisabon 21,5 miliardy eur. Štvorčlenná portugalská rodina tak za posledných 27 rokov zaplatila za tento stimul hospodárskeho rastu (rozumej luxus) 40 000 eur.”

“Ako sa vyjadril Jacobo Diaz Pineda, šéf asociácie združujúcej prevádzkovateľov diaľnic: „Mali sme veľa zdrojov z fondov EÚ a vytvorili veľmi krátky a rýchly rast bez premýšľania nad tým, čo sa stane, keď sa kohútiky zatvoria. Teraz si nemôžeme dovoliť ani udržiavať to, čo sme postavili.“”

“V niektorých prípadoch sa postavia absolútne nezmysly, ako prázdne španielske letiská, či rozhľadne bez výhľadu. V iných prípadoch vzniknú projekty, ktoré majú istú pridanú hodnotu, no na rebríčku urgentnosti sotva obsadia popredné miesta. Stačí si spomenúť na nejedno euro-námestie v mestečkách našich regiónov s 25% nezamestnanosťou. Euro projekty tak vytláčajú užitočnejšie súkromné, ale aj verejné investície.”

“Čoraz viac firiem nebojuje o zákazníkov kvalitnejším a lacnejším produktom, ale bojuje o kus z lákavého európskeho koláča. Nemožno im to vyčítať, ťažko sa presadiť na trhu, kde konkurent príde a vďaka verejným peniazom vás sfúkne ako púpavu. No ak sa cieľom snaženia stane uspokojovanie byrokracie a nie zákazníkov, ekonomická situácia sa bude zhoršovať.”

INESS: Minimálna mzda 0 €

Z článku M. Vlachynského:

“Naša sociálne cítiaca vláda by tak mala minimálnu mzdu znížiť alebo aspoň zmraziť. Mohla by sa inšpirovať v Nemecku. Nemecko centrálne stanovenú minimálnu mzdu, tak ako ďalších 6 krajín únie nemá. Aj vďaka tomu v Nemecku poberá pätina tamojšej pracovnej sily (8 miliónov zamestnancov) mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda vo Francúzsku. A aj preto je tam jedna z najnižších nezamestnaností v Európe – 5,1 %. Vo Francúzsku poctivých 11 %.”

INESS: Nehrajme sa na podnikateľov

Článok Martina Vlachynského o chybnej investícii firmy EON a o tom, aké poučenie z toho vyplýva pre štát.

INESS: Sedemročnica ministerstva pôdohospodárstva

Sedemročnica ministerstva pôdohospodárstva:

“Aj keď slovenskí poľnohospodári argumentujú, že súčasná dotačná politika ich znevýhodňuje oproti západným producentom, posúva to celý problém len o úroveň ďalej – k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (CAP), na ktorú je do roku 2020 vyčlenených neuveriteľných 387 miliárd eur.

387 miliárd vybraným lobistickým skupinám na základe pravidiel stanovených úradníkmi, ktorí pluh či traktor možno v živote nevideli. V kombinácii s obmedzeniami dovozu to pre bežného Slováka znamená, že sa skladá na dotácie poľnohospodárskym firmám, aby si mohol kupovať drahšie potraviny.”

“Namiesto centrálneho plánovania výroby na sedem rokov dopredu, za ktorého (ne)plnenie aj tak nikto nenesie zodpovednosť, by sme sa preto mali konečne postaviť proti európskej dotačnej politike. Benefity totiž nesú niektorí, no náklady znášame všetci.”

Celý článok.

Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?

Článok od Petra Weisenpachera Prečo sú na Slovensku nízke mzdy vysvetľuje, od čoho závisia mzdy, a prečo sú na Slovensku relatívne nízke v porovnaní napr. s Nemeckom. Dovolím si citovať posledný odstavec:

“Ukázal som, že nízke mzdy sú dôsledkom nedostatku kapitálu. Je preto zbytočné hromžiť nad údajnou chamtivosťou slovenských zamestnávateľov a tváriť sa, že situácia slovenských pracovníkov sa zlepší, ak si buď sami podnikatelia vstúpia do svedomia a zvýšia mzdy, alebo ich k tomu donúti sociálne cítiaca vláda. Vylievaním žlče na chamtivých podnikateľov sa síce niektorým ľuďom uľaví, ale problém to nerieši. Ten totiž nie je v psychike zamestnávateľov a v ich lakomosti, ale v objektívnej skutočnosti nedostatku kapitálu, a jeho jediné riešenie je jeho ďalšia akumulácia. Tá je možná buď príchodom zahraničných investorov alebo domácou akumuláciou. Keďže kapitál sa tvorí vďaka dosiahnutému zisku a vďaka úsporám, politika trestajúca zisk a úspory (vyššie dane a odvody, predražovanie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie sporivého dôchodkového piliera a ďalšie opatrenia tohto druhu) akumuláciu kapitálu brzdí. Perspektívy slovenských poberateľov miezd do budúcna preto nie sú veľmi ružové.”

Autor v článku vysvetľuje aj to, prečo má napr. čašníčka vyššiu reálnu mzdu ako jej stredoveká kolegyňa, hoci jej produktivita práce nie je vyššia. Je to preto, lebo jej zamestnávateľ musí reagovať na vyššie mzdy v iných odvetviach, v ktorých sa vďaka kapitálovej akumulácii produktivita práce v porovnaní so stredovekom zvýšila. V poznámke pod čiarou k tomu autor dodáva:

“Vidíme, že socialisti majú pravdu, keď trh obviňujú z nespravodlivosti, keďže novovytvorené bohatstvo sa na trhu prerozdeľuje v prospech čašníčky, ktorá sa oň nijako nezaslúžila, namiesto aby celé pripadlo kapitalistom, ktorí ho svojou kapitálovou akumuláciou umožnili. Podobne sú na tom aj robotníci, ktorí zarobia viac než ich stredoveký kolega vďaka lepšiemu kapitálovému vybaveniu, nie vďaka svojim osobným kvalitám.”