Monthly Archives: október 2013

Náklady hospodárskeho rastu

Z poznámky č. 1 na strane 3 článku Lipka, David: Teorie růstu a relevantnost současné makroekonomie (KHP, KEKE Vysoká škola ekonomická Praha, PDF):

“Všichni lidé sice preferují více bohatství před méně bohatstvím, což však neznamená, že preferují i ekonomický růst. Ten jako důsledek lidského jednání s sebou přináší náklady – investice znamenají obětování současné spotřeby ve prospěch vyšší spotřeby v budoucnosti, jedná se tak o subjektivní volbu mezi současnou a budoucí spotřebou. Pro kritiku ekonomů, kteří si tohoto aspektu nejsou vědomi, viz Šíma 2000, str. 16-22. [Šíma, Josef: Trh v čase a prostoru, Liberální institut, PDF.]”

Lipka sa v článku venuje príčinám hospodárskeho rastu a modelom rastu (Harrodov-Domarov model a Solowov model, endogénne modely).

Reklamy

Ronald Ižip: Vznik Fedu je len ďalším príkladom toho, ako slúžia štátne organizácie súkromným záujmom

HN: Panika, ktorá zmenila svet.

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Aby sa životná úroveň mohla zvyšovať, je potrebné využívať vzácne zdroje efektívne. Článok M. Vlachynského Nešťastné eurofondy ukazuje na konkrétnych príkladoch, ako sa plytvá vzácnymi zdrojmi, ak o ich využití rozhoduje byrokracia. Niekoľko citátov z článku:

“Tento infraštruktúrny boom prišiel so vstupom oboch krajín do Únie v roku 1986. Portugalsko odvtedy svoju diaľničnú sieť zdesaťnásobilo keď z 300 kilometrov vzniklo 3000 kilometrov diaľnic (o niečo menšia ČR má 750 km). Španielsko len v prvom desaťročí tohto storočia postavilo 5200 nových kilometrov diaľnic. Nič nie je zadarmo, tobôž nie diaľnice. V Portugalsku zhruba štvrtina štrukturálnych fondov, teda asi 24 miliárd eur, išla na výstavbu ciest. Spoluúčasť stála Lisabon 21,5 miliardy eur. Štvorčlenná portugalská rodina tak za posledných 27 rokov zaplatila za tento stimul hospodárskeho rastu (rozumej luxus) 40 000 eur.”

“Ako sa vyjadril Jacobo Diaz Pineda, šéf asociácie združujúcej prevádzkovateľov diaľnic: „Mali sme veľa zdrojov z fondov EÚ a vytvorili veľmi krátky a rýchly rast bez premýšľania nad tým, čo sa stane, keď sa kohútiky zatvoria. Teraz si nemôžeme dovoliť ani udržiavať to, čo sme postavili.“”

“V niektorých prípadoch sa postavia absolútne nezmysly, ako prázdne španielske letiská, či rozhľadne bez výhľadu. V iných prípadoch vzniknú projekty, ktoré majú istú pridanú hodnotu, no na rebríčku urgentnosti sotva obsadia popredné miesta. Stačí si spomenúť na nejedno euro-námestie v mestečkách našich regiónov s 25% nezamestnanosťou. Euro projekty tak vytláčajú užitočnejšie súkromné, ale aj verejné investície.”

“Čoraz viac firiem nebojuje o zákazníkov kvalitnejším a lacnejším produktom, ale bojuje o kus z lákavého európskeho koláča. Nemožno im to vyčítať, ťažko sa presadiť na trhu, kde konkurent príde a vďaka verejným peniazom vás sfúkne ako púpavu. No ak sa cieľom snaženia stane uspokojovanie byrokracie a nie zákazníkov, ekonomická situácia sa bude zhoršovať.”