Tag Archives: Eurofondy

HN: Dotované priemyselné parky mali priniesť 85-tisíc pracovných miest. Výsledkom je polovica

HN:

“Na Slovensku máme 73 takýchto lokalít [priemyselných parkov], ktoré dotoval štát alebo Brusel. Viac ako pätina z nich však dodnes zíva prázdnotou. Čo je ešte horšie, tieto parky sľubovali vznik viac ako 80-tisíc pracovných miest. Realitou je polovica.”

ČNB: Investície v ČR sa príliš spojujú s dotáciami z EÚ

Podľa Českej národnej banky v ČR rastie podiel investícií spolufinancovaných z fondov EÚ na celkových investíciach, ktoré české firmy vynakladajú na svoj rozvoj. Ihned.cz:

“Ekonom Vojtěch Benda, který je od července (2016) ve vedení České národní banky (ČNB), upozorňuje na problém, který podle něj může ohrozit konkurenceschopnost českého hospodářství: firmy své investice odvíjejí od cyklu čerpání evropských dotací. Podle Bendy by podniky měly investovat do zvýšení produktivity spíš na základě potřeb a strategií, než podle termínů stanovených v Bruselu.”

O tom, ako dotácie môžu ohroziť konkurencieschopnosť, som písal v článku Eurofondová propaganda:

“Firma, ktorá dotácie prijíma, sa musí zamerať na takú činnosť, pri ktorej jej vzniká nárok na dotácie. Ak sa zdroj dotácií vyčerpá, firma sa dostane do ťažkostí. Konkrétny príklad: EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín. Z dlhodobého pohľadu je pre firmu lepšie sústrediť sa na takú činnosť, ktorá nie je závislá na politických rozhodnutiach.”

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurofondov v ČR

Top 200 najväčších súkromných príjemcov eurodotácií v ČR, podľa českých Hospodárskych novín.

ČR minula stovky miliónov korún na propagáciu eurodotácií, povedomie verejnosti o nich sa však nezlepšilo

Svobodný monitor:

“Stát v Česku vynaložil stovky milionů korun na propagaci evropských fondů, projektů a operačních programů. Povědomí veřejnosti o pomoci z Evropské unie však nevzrostlo. O tomto svém zjištění informoval Nejvyšší kontrolní úřad (NKÚ).”

Podnikam.sk: Pre pochybné čerpanie eurofondov môže SR prísť o milióny

Podnikam.sk: Pre pochybné čerpanie eurofondov môže SR prísť o milióny

Eurofondy sa rozkrádajú a používajú na druhoradé aktivity

“Eurofondy sa okrem všadeprítomného rozkrádania používajú na financovanie druhoradých aktivít, často hlúpych, zbytočných a predražených,“ povedal Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút) v rozhovore pre Bratislavský kuriér.

Komentár Richarda Sulíka k dotovaniu videohier

EZ v pondelok informoval o zámere EÚ s pomocou eurofondov podporovať výrobu videohier. Richard Sulík, predseda strany SAS, vo svojom komentári k tejto téme píše:

“Programátori a grafici, ktorí tvoria videohry, pritom patria medzi pracovníkov, pre ktorých nezamestnanosť nepredstavuje veľkú hrozbu a ich mzdy patria medzi najvyššie v ekonomike.”

Sulík ako zdroj svojho článku uvádza HN a Ekonomický zápisník.

 

EÚ podporí výrobu videohier. “Ide o správnu investíciu”, hovorí riaditeľ hernej firmy

Európska únia bude v rokoch 2014-2020 podporovať tvorbu videohier z eurofondov, napísali Hospodárske noviny:

„Poskytovanie podobných podpôr je relatívne bežné aj v iných krajinách. Ide o správnu investíciu, pretože ide o prácu s vysokou pridanou hodnotou. Je to výhodné aj z hľadiska exportu,“ hovorí riaditeľ Games Farm Peter Nagy.

Predovšetkým to bude výhodné pre tie firmy, ktoré túto podporu získajú. Kľúčová otázka (okrem obligátnej otázky “čo nie je vidieť?“, t.j. aké sú skryté náklady tejto podpory) je táto: nie je podpora videohier v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť, a s cieľom podpory vzdelávania? Keď bude viac mladých ľudí tráviť viac času hraním videohier, nebudú tráviť menej času štúdiom alebo produktívnou činnosťou?

Redaktor Erik Kapsdorfer v správe, ktorá znie ako PR článok, cituje ešte zástupcu Európskej komisie, koordinátora programu podpory, a viceprezidenta Asociácie herného priemyslu. Všetci majú na túto podporu pozitívny názor…

Čo ale nerobia Hospodárske noviny, to môže urobiť Ekonomický zápisník. Tu je niekoľko článkov na tému škodlivosť eurofondov a zásahov štátu do hospodárstva:

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

Komentár k článku – Etrend.sk: Eurofondy kazia trh

Alois Rašín v roku 1919: Čo všetko ľudia žiadajú od štátu, to je neuveriteľné

Názor Karla Havlíčka Borovského na firmy, využívajúce protekcionizmus

Zoznam článkov Ekonomického zápisníka na tému dotácií.

Desať najkurióznejších europrojektov

Podľa INESS.

Eurofondy sú plytvaním vzácnych zdrojov

Aby sa životná úroveň mohla zvyšovať, je potrebné využívať vzácne zdroje efektívne. Článok M. Vlachynského Nešťastné eurofondy ukazuje na konkrétnych príkladoch, ako sa plytvá vzácnymi zdrojmi, ak o ich využití rozhoduje byrokracia. Niekoľko citátov z článku:

“Tento infraštruktúrny boom prišiel so vstupom oboch krajín do Únie v roku 1986. Portugalsko odvtedy svoju diaľničnú sieť zdesaťnásobilo keď z 300 kilometrov vzniklo 3000 kilometrov diaľnic (o niečo menšia ČR má 750 km). Španielsko len v prvom desaťročí tohto storočia postavilo 5200 nových kilometrov diaľnic. Nič nie je zadarmo, tobôž nie diaľnice. V Portugalsku zhruba štvrtina štrukturálnych fondov, teda asi 24 miliárd eur, išla na výstavbu ciest. Spoluúčasť stála Lisabon 21,5 miliardy eur. Štvorčlenná portugalská rodina tak za posledných 27 rokov zaplatila za tento stimul hospodárskeho rastu (rozumej luxus) 40 000 eur.”

“Ako sa vyjadril Jacobo Diaz Pineda, šéf asociácie združujúcej prevádzkovateľov diaľnic: „Mali sme veľa zdrojov z fondov EÚ a vytvorili veľmi krátky a rýchly rast bez premýšľania nad tým, čo sa stane, keď sa kohútiky zatvoria. Teraz si nemôžeme dovoliť ani udržiavať to, čo sme postavili.“”

“V niektorých prípadoch sa postavia absolútne nezmysly, ako prázdne španielske letiská, či rozhľadne bez výhľadu. V iných prípadoch vzniknú projekty, ktoré majú istú pridanú hodnotu, no na rebríčku urgentnosti sotva obsadia popredné miesta. Stačí si spomenúť na nejedno euro-námestie v mestečkách našich regiónov s 25% nezamestnanosťou. Euro projekty tak vytláčajú užitočnejšie súkromné, ale aj verejné investície.”

“Čoraz viac firiem nebojuje o zákazníkov kvalitnejším a lacnejším produktom, ale bojuje o kus z lákavého európskeho koláča. Nemožno im to vyčítať, ťažko sa presadiť na trhu, kde konkurent príde a vďaka verejným peniazom vás sfúkne ako púpavu. No ak sa cieľom snaženia stane uspokojovanie byrokracie a nie zákazníkov, ekonomická situácia sa bude zhoršovať.”