Category Archives: Bankovníctvo čiastočných rezerv

Aktuálne úrokové sadzby ECB (marec 2016)

Kľúčová úroková sadzba: 0,00 %, v marci 2016 znížená z 0,05 %. Ide o úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie, t.j. sadzbu, za ktorú si požičiavajú banky od ECB. Graf vývoja sadzby.

Depozitná sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie: -0,40 %, od marca 2016. Záporná sadzba znamená, že banky za svoje jednodňové vklady v ECB platia úrok. V decembri 2015 bola znížená z -0,2 % na -0,3 %. Graf vývoja sadzby. Záporná sadzba existuje od júna 2014. Napriek tomu odvtedy využitie týchto vkladov vzrástlo viac ako 8-násobne, z 28 miliárd eur na 251 miliárd vo februári 2016.

Jednodňová refinančná sadzba (marginal lending facility): 0,25 %, od marca 2016.

Zdroj: TASR december 2015, TASR marec 2016, ECB september 2014, ECB december 2015, ECB marec 2016.

Reklamy

Argumenty proti bezhotovostnej ekonomike

Zrušenie hotovosti by bolo krokom k väčšej kontrole hospodárstva štátom, čiže ďalším krokom k centrálnemu riadeniu ekonomiky. Proti zrušeniu hotovosti sa teda viac či menej dajú použiť všetky argumenty, používané proti centrálnemu plánovaniu. Článok INESSu Nedajme si hotovosť vymenúva niektoré špecifické argumenty. Možno najlepší z nich je tento:

“5. Akákoľvek transakcia sa môže stať predmetom dane. Šedá ekonomika nie je strašidlo, je to suseda, čo vám postráži deti, bratranec, ktorý vám okachličkuje kúpeľňu, či vaše vreckové synovi. Bezhotovostná ekonomika umožní štátu nárokovať si podiel na akejkoľvek finančnej transakcii medzi ľuďmi. Myšlienka transakčnej dane nie je novinkou ani na Slovensku.”

Bežní ľudia hľadia s nedôverou na správanie, ktoré je akoby na hranici zákona. Napríklad považujú takmer za zločin, ak nejaká firma používa zákonné prostriedky na zníženie základu dane z príjmu. A tak sa im môže zdať správne, ak politici bojujú proti šedej ekonomike. Spomenutý argument pripomína, že takýto boj môže ľahko preniknúť až príliš hlboko do súkromného, každodenného života.

ECB zvažuje zrušenie 500-eurovej bankovky

Ronald Ižip v ďaľšom článku o krokoch, smerujúcich k zrušeniu hotovosti, napísal:

“Mario Draghi naznačil, že ECB vážne zvažuje zrušenie 500-eurovej bankovky. Dôvodom je samozrejme to, že vysoké denominácie sa používajú na ilegálne aktivity a pranie špinavých peňazí. Avšak sotva každý kto ich používa je terorista, kriminálnik alebo neplatič. Naopak, v prevažnej miere sa využívajú veľmi prakticky – na držbu veľkej hotovosti, ktorú chcú mať ľudia radšej v bezpečí sejfu ako v banke.

A že to nie je len jednorazový krok, tak ako to Draghi prezentuje, nám už o pár dní ukázal návrh Larryho Summersa. Ten chce zakázať Benjamínov – stodolárovky, čo sú najväčšie americké bankovky. Opäť z dôvodu, že možnosti podsvetia sa tým výrazne obmedzia. S takým nepatrným detailom – z obehu sa stratí 80% všetkých dolárov. Hotovosť tým prakticky zanikne.”

O príčinách boja proti hotovosti

Ronald Ižip:

“Aby sa naštartoval dopyt, bude treba, aby sa negatívne úrokové sadzby preniesli aj na bežných ľudí. Jednoducho, aby boli ľudia donútení spotrebovávať a nie sporiť. Záporné sadzby na vklady obyvateľstva však hrozia bankovými „runmi“ a ohrozujú tak stabilitu finančného systému. Preto treba možnosť výberu hotovosti ľuďom zobrať. Jednoducho, hotovosť sa musí zrušiť.”

Zrušenie hotovosti

Minulý týždeň TASR vydala správu, podľa ktorej viacero popredných ekonómov je za zrušenie hotovosti. Správu prevzali niektoré médiá, napr. SME: Ekonómovia podporujú zrušenie hotovosti, označili ju za nemodernú.

Tu je niekoľko argumentov proti zrušeniu hotovosti: Zrušenie hotovosti je pevnejší sobáš s finančným systémom.

Problém bankovníctva čiastočných rezerv

Douglas Carswell: Kto vlastní peniaze na Vašom účte?

“Ak by trhový mechanizmus fungoval tak, ako má, tak ihneď, ako by začal rásť dopyt po úveroch v ekonomike, by banky mali zvýšiť cenu úverov (úrokové sadzby), aby podporili nárast úspor. Keby úroky rástli, sporilo by viac ľudí. To by bankám umožnilo zvýšiť pomer úverov voči úsporám. Ak by banky boli takými istými podnikateľskými subjektmi ako iné firmy, zistili by, že keď dopyt po ich službách klesá, bola by obmedzená aj ich schopnosť poskytovať úver, a to cenovým mechanizmom. Žiaľ, v našom systéme bankovníctva čiastočných rezerv to tak nie je. Keďže banky môžu manipulovať s peniazmi ľudí ako so svojimi vlastnými, môžu ich požičiavať bez ich súhlasu bez toho, aby sa nutne zdvihla cena úverov. Cenový mechanizmus neobmedzuje rast úverov tak, ako by mal. Bez obmedzujúceho cenového mechanizmu preto vznikajú úverové bubliny. Aby sa uspokojil bezuzdný dopyt po úveroch, banky ich poskytujú vo veľkom. Tieto úvery tak podporujú rozširovanie kapacít v ekonomike, ktoré nie sú podoprené skutočnými úsporami. Nie je to podložené nejakou odloženou spotrebou, a tak úverový boom vytvára neudržateľnú nadspotrebu.”

Výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne

Bankovníctvo na Slovensku a v celej eurozóne funguje na princípe čiastočných rezerv. Ak si niekto uloží do banky nejakú sumu, banka nie je povinná celú sumu uschovať. Zo zákona má povinnosť držať iba časť z vkladu – povinnú minimálnu rezervu. So zvyškom môže nakladať ako so svojím majetkom.

Aká je výška povinných minimálnych rezerv? V článkoch, vysvetľujúcich koncept bankovníctva čiastočných rezerv, sa tento údaj neudáva. Autori sa nanajvýš odvážia uviesť príklad, pričom obvykle si netrúfnu predpokladať rezervu nižšiu ako 10 percent.

Zdá sa však, že výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne je 1 % (slovom: jedno percento). Výšku povinných min. rezerv určuje Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1358/2011 (dokument vo formáte PDF), v ktorom sa píše:

“S cieľom podporiť poskytovanie úverov zo strany bánk a likviditu na peňažnom trhu eurozóny Rada guvernérov rozhodla 8. decembra 2011 o dodatočných opatreniach na zvýšenie podpory poskytovania úverov. Keďže nie je potrebné, aby sa na účely riadenia podmienok na peňažnom trhu systém povinných minimálnych rezerv ECB uplatňoval v rovnakom rozsahu ako za normálnych okolností, je potrebné znížiť sadzbu povinných minimálnych rezerv na 1 %, aby sa zvýšilo dodávanie likvidity zmluvným stranám operácií menovej politiky Eurosystému.”

Citovaným nariadením č. 1358/2011 sa mení a dopĺňa Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003, ktoré stanovovalo sadzbu na 2 %.

Nariadenie č. 1745/2003 určuje okrem iného aj základňu pre výpočet povinných rezerv. Tvoria ju (zjednodušene povedané) vklady a vydané dlhové cenné papiere. Tú delí na dve časti, ako vidíme v článku 4, odstavec 1:

1. Sadzba povinných minimálnych rezerv vo výške 0 % sa uplatňuje na tieto kategórie záväzkov (ako je vymedzené v rámci vykazovania ECB na účely menovej a bankovej štatistiky v nariadení (ES) 2423/2001 (ECB/2001/13)):
a) vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky;
b) vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky;
c) repo obchody;
d) dlhové cenné papiere vydané s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky.

Odstavec 2 potom stanovuje na všetky ostatné záväzky zo základne sadzbu 1 % (v znení nariadenia č. 1358/2011).

Zhrnutie: banka je povinná udržovať rezervy vo výške 1 % z vkladov, ktorých splatnosť resp. výpovedná lehota neprevyšuje 2 roky, a z vydaných cenných papierov so splatnosťou neprevyšujúcou 2 roky.

Zoznam právnych predpisov týkajúcich sa povinných min. rezerv nájdete na stránke ECB.

Na záver ešte jedna byrokratická zaujímavosť. Pod bodom 5c v zozname právnych predpisov čítame: “Neoficiálny konsolidovaný text. Vytvorený Úradom pre oficiálne publikácie Európskej únie.”