Monthly Archives: november 2014

Poznámky k závislosti medzi cenami palív a ropy (ad: Praktiky slovenských čerpacích staníc)

Richard Dedek (Praktiky slovenských čerpacích staníc) nechápe, prečo sú ceny benzínu v Rakúsku nižšie ako u nás, hoci mzdy sú tam oveľa vyššie, a pýta si od čitateľov nápady na vysvetlenie tejto záhady.

Dovolím si ponúknuť jedno vysvetlenie. Možno sa niekomu bude zdať triviálne. Tým skôr, že sám Dedek v podstate nepriamo a azda nevedome naznačuje odpoveď: v Rakúsku je vyššia životná úroveň. V Rakúsku sú vyššie mzdy – pričom rozdiel v reálnych mzdách je ešte väčší ako pri porovnaní nominálnych miezd.

Dedek žasne nad tým, že benzín stojí v Rakúsku menej. Nad výškou ich miezd nežasne (aspoň v tomto článku nič také nehovorí). Predpokladám teda, že by sa mu zdalo normálne, ak by cena benzínu v Rakúsku bola rovnaká ako u nás. Ale predsa aj vtedy by bol pre nich dostupnejší vďaka vyšším mzdám. Ak by mali rovnakú alebo o niečo vyššiu cenu benzínu a o niečo vyššie platy ako teraz, bolo by to to isté – iba ten úžas Slováka by sa možno stratil.

Inak podstatou Dedekovho článku Praktiky slovenských čerpacích staníc je úvaha nad zmenami ceny palív na čerpacích staniciach. Ak cena ropy vzrastie, hovorí Dedek, ceny palív tiež vzrastú, v plnej miere pokrývajúc zdraženie. Ak ropa zlacnie, ceny palív sa znížia oneskorene a nie adekvátne zníženiu nákladov na výrobu. “Veď predsa motoristi musia zaplatiť zvýšenú cenu ropy – o tom, že majú profitovať aj zo zníženej ceny ropy, však už nehovoria.”

Neviem, na základe akej úvahy autor tvrdí, že motorista “má” profitovať z nižšej ceny ropy. Benzín či nafta na čerpacej stanici je majetkom majiteľa tejto stanice, a tento má právo ponúkať svoj majetok na predaj za ľubovoľnú cenu. Motorista nie je prinútený kúpiť – môže sa slobodne rozhodnúť, či cenu akceptuje. Ak je cena pre neho príliš vysoká, nedeje sa mu žiadna krivda.

Motorista sa pri kúpe nerozhoduje na základe ceny ropy. Náklady na výrobu paliva pri jeho rozhodovaní nehrajú rolu. Veď tieto náklady v skutočnosti bežný motorista vôbec nepozná, a to nehovorím o cene ropy, ktorá je len jednou časťou výrobných nákladov.

Dedek akoby predpokladal, že motorista akceptuje vyššiu cenu preto, lebo mu čerpacia stanica vysvetlila príčinu vyššej ceny a on toto vysvetlenie považuje za správne. Ak je to tak, prečo je motorista taký nedômyselný a tú istú cenu akceptuje aj pri znížení cien ropy? Odpoveď je jednoduchá: cenu ropy jednoducho neberie do úvahy – ani pri jej zlacnení, ani pri jej zdražení.

Dedek sa ďalej pýta, prečo zmena cien palív u nás nefunguje tak ako v Nemecku, kde sa podľa jeho slov mení počas týždňa a aj počas dňa. Na začiatku týždňa (keď je dopyt v rámci týždňa najvyšší) je cena vyššia, v čase dopravnej špičky (keď je denný dopyt najvyšší) je cena vyššia. Tu by si mohol Dedek uvedomiť súvislosť medzi dopytom a cenou, konkrétne: nárast dopytu spôsobuje nárast ceny. Prečo sa ale na Slovensku ceny nemenia častejšie? Možno jeden z dôvodov je mentalita slovenského zákazníka. Viete si predstaviť to pohoršenie zákazníkov, ak by videli, že cena je vyššia v čase dopravnej špičky? Veľa ľudí si myslí, že cena má byť priamo úmerná nákladom, inak ju považujú za nespravodlivú. Cena zjavne upravovaná podľa dopytu by tak mnohých pohoršovala viac, ako ono “oneskorené” zníženie ceny palív pri znížení ceny ropy.

Dedek obhajuje častejšie úpravy cien palív aj preto, lebo ceny ropy sa menia denne, čo je údajne rozdiel napr. v porovnaní s cenou chleba. Avšak cena obilia sa tiež mení denne. Príčina relatívnej stálosti ceny chleba bude inde – pravdepodobne v tom, že chlieb má viac ľahko dostupných substitútov. Napr. ak vzrastie cena chleba, ľudia môžu namiesto toho kupovať viac koláčov… Spaľovací motor je menej prispôsobivý ako žalúdok.

Dúfam, že tieto poznámky pomôžu Dedekovi znížiť jeho (zdanlivú?) zmätenosť v otázke cien pohonných hmôt.

Reklamy

Výber článkov Ekonomického zápisníka – 2013

Ekonomická teória

Trhový mechanizmus neexistuje – o pojmoch trhový mechanizmus vs. trhový proces
Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou
Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk
Naivita popierateľov ekonomických zákonov
Ad: Keď stroje nahradia ľudí
Konkurencia – boj, alebo proces objavovania?
Čo v skutočnosti zobrazuje graf Paula Krugmana – o zavádzaní prostredníctvom povrchného pohľadu na jeden graf
Nelogickí ekonómovia: Ak sa ľudia nesprávajú podľa modelov, chyba nie je v modeloch

Štát a politika

Alois Rašín v roku 1919: Čo všetko ľudia žiadajú od štátu, to je neuveriteľné
Zlyhanie štátu: Logo za 2,5 milióna korún, web za 2 milióny
Neefektívnosť štátu: porovnanie počtu úradníkov v štátnych a v katolíckych školách mesta New York
Tomáš Baťa, angličtina a ministerstvo školstva (Ad: Peter Jankovič)

Kritika dotácií

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!
“Podnikať” za peniaze daňových poplatníkov? Nejedného taká myšlienka nadchne
Zuzana Zimenová: Na Slovensku sa neudiala žiadna postsocialistická katarzia

Ekonomika

Potraviny vraj “šialene zdražejú”, ale nie je to pravda – vraj zdražejú o 40 % za 10 rokov, ale to je 3,4-percentná ročná inflácia – čo je menej ako priemer predchádzajúcich 10 rokov.

Iné

Deti z domácej školy majú lepšie výsledky
Centrum.sk propaguje manželskú neveru, reklamu na ňu zobrazuje aj v emailovej službe

Výber 2012
Výber 2011

Pokles importu ropy do USA

Import ropy do USA v roku 2013 bol najnižší od roku 1997. Import klesá od roku 2005. Produkcia ropy v USA od r. 2008 rastie. Najväčší podiel na raste produkcie má ťažba z bridlicových ložísk. Tá by podľa odhadov OPEC mala dosiahnuť maximum v roku 2018.

Graf importu.

Graf produkcie.

 

Roboty, drony a ich vplyv na nezamestnanosť

Stanú sa ľudia nepotrebnými v dôsledku využívania robotov a dronov? Tak sa pýta autor článku Štúdia: Roboty a drony pripravia o prácu tretinu ľudí (Itnews.sk, prevzaté z ictmanazer.cz). Zabudol pritom na jednu dôležitú okolnosť: automatizácia nie je novinkou 21. storočia. Automatizácia – nahrádzanie práce ľudí prácou strojov – existuje od čias priemyselnej revolúcie a vynálezu parného stroja.

Máme k dispozícii dve storočia praktických skúseností s automatizáciou. Spôsobuje teda nezamestnanosť? Počas týchto dvoch storočí rýchlo rástol počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v roku 2012. Nezamestnanosť v USA od roku 1890 do roku 2009 bola s výnimkou 16 rokov vždy nižšia ako 10 %. Nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Ako je to možné? Veď predsa je pravda, že zavedenie robotov na výrobnej linke pripraví o prácu robotníkov. Z krátkodobého hľadiska sa nezamestnanosť dočasne zvýši. Z dlhodobého pohľadu je situácia odlišná.

Medzi najbohatšie krajiny patria tie, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce. Vyššia produktivita práce znamená vyšší príjem pri rovnakom alebo menšom počte odpracovaných hodín. Podnikatelia, ak na to majú vhodné podmienky, nahrádzajú manuálnu prácu prácou robotov (resp. strojov), pretože roboty zvyšujú produktivitu práce. Firma, používajúca roboty namiesto robotníkov, môže dosiahnuť vyšší zisk, teda príjem jej majiteľov sa zvýši. Vyššia produktivita práce tiež umožňuje zníženie cien výrobkov, vďaka čomu ušetria spotrebitelia. V oboch prípadoch (vyšší príjem majiteľov, nižšie výdavky spotrebiteľov) budú mať ľudia viac prostriedkov na uspokojenie ďalších potrieb. Ďalší efekt automatizácie je skrátenie pracovného času.

Potreby ľudí sú neobmedzené, zdroje obmedzené. Zvýšením produktivity práce sa zvýši dostupnosť zdrojov. Ľudia budú môcť tieto zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To bude príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Albert Ryba, autor spomínaného článku, v závere varuje pred ešte horším scenárom:

“No pokračujúca automatizácia má aj svoju tienistú stránku. S tým, ako výrazne ubudnú pracovné miesta, pravdepodobne klesne aj kúpna sila domácností. Firmy tak budú postavené do situácie, keď budú musieť ďalej znižovať náklady a ešte viac automatizovať. Čo však môže viesť k začarovanému kruhu, ktorý nemusí byť ľahké prerušiť. V ohrození navyše už nebudú len zamestnanci vykonávajúci rutinné činnosti, ale ako je z uvedeného zrejmé, aj tí, ktorí sa špecializovali na rôzne vysokokvalifikované činnosti.”

V tomto je rovnaká chyba ako v predpoklade zvyšovania nezamestnanosti. Vyššia produktivita zvýši životnú úroveň všetkých, nie len zisk majiteľov firiem, ale aj mzdy zamestnancov, ktorí vo firme ostanú, a prostredníctvom zníženia cien výrobkov bude pôsobiť aj na zvýšenie životnej úrovne spotrebiteľov. Okrem toho nepochybne budú rásť mzdy a zamestnanosť v oblasti vývoja, výroby a servisu robotov – čo iste nebude zanedbateľné, ak predpokladáme, že roboty nahradia tretinu súčasných zamestnancov. Možno ešte hlbšou chybou je absencia chápania základov fungovania hospodárstva. Každá firma má motiváciu znižovať náklady. Pritom však musí takéto znižovanie porovnávať s inými alternatívami. Náklady nie sú nepriamo úmerné automatizácii, t.j. neplatí, že čím väčšia miera automatizácie, tým nižšie náklady. Nahradiť vysokokvalifikovaných pracovníkov robotom možno bude nemožné, možno príliš drahé. Vždy ostanú také činnosti, ktoré roboty nebudú môcť nahradiť, alebo to nepovedie k zníženiu nákladov. Automatizácia preto nepovedie k žiadnemu začarovanému kruhu.

Istý komentátor výstižne komentoval obavy z robotov takto:

“Neexistuje žiadny fixný počet pracovných miest, z ktorého akákoľvek inovácia v efektívnosti uberá, nechávajúc menej pracovných miest pre všetkých. Ak by to tak bolo, potom by zlepšenia v poľnohospodárstve, ktoré uvoľnili 90 % populácie zo zamestnania v poľnohospodárstve, viedli k 90 % populácie bez zamestnania. Nie sú nezamestnaní. Našli si inú prácu. Dokedy budú existovať tovary a služby, ktoré ľudia chcú, dovtedy bude vždy čo robiť. Široké použitie robotov by nespravilo každého nezamestnaným, namiesto toho by roboty uvoľnili ľudskú prácu, aby sa pustila do nových výziev.”

V ekonomickej teórii sa nezamestnanosti, údajne spôsobenej strojmi, hovorí technologická nezamestnanosť. Americký ekonóm Murray Rothbard o nej napísal:

Stále se navracející doktrína “technologické nezaměstnanosti”, kdy je člověk nahrazen strojem, je stěží hodna rozsáhlé analýzy. Absurdita této doktríny je zřejmá ze srovnání pokročilé ekonomiky se zaostalou. V pokročilé ekonomice zaznamenáváme velké množství strojů a procesů v druhé ekonomice zcela neznámých. A přesto je v první ekonomice daleko vyšší životní standard pro daleko větší počet lidí. Kolik dělníků bylo nahrazeno vynálezem lopaty? Téma „technologické nezaměstnanosti“ podporuje používaní termínu „zařízení šetřící práci“ pro kapitálové statky, jež v některých myslích vykouzlí představy dělníků odložených jako staré železo. Prací je nutné „šetřit“, neboť je navýsost vzácným statkem a jelikož potřeby lidí ústící v poptávku po směnitelných statcích nejsou ani zdaleka nasyceny. Navíc tyto potřeby by nebyly uspokojeny vůbec, pokud by nedocházelo k udržování struktury kapitálových statků. Čím více práce je „ušetřeno“, tím lépe, neboť práce pak používá větší množství kvalitnějších kapitálových statků k uspokojení více potřeb v kratším čase. (Murray N. Rothbard: Zásady ekonomie: Od lidského jednání k harmonii trhů. Praha: Liberální institut, 2005, s. 425.)

Z čoho teda pochádza omyl? Prečo si pán Ryba, Gartner, a iní myslia, že automatizácia trvalo zvýši nezamestnanosť? Rybov omyl možno pochádza z malej znalosti histórie hospodárstva. Omyl štúdie firmy Gartner zas z predpokladu nemennosti štruktúry výroby. Trhové hospodárstvo však má schopnosť prispôsobovať sa zmenám prostredníctvom zmien cien. Štát bude možno tomuto prispôsobeniu brániť, a súčasne bude podporovať vývoj robotov a dronov. Ak chceme minimalizovať negatívne dôsledky zmien spôsobených rozvojom automatizácie, nežiadajme o pomoc štát.

Na záver jednoduchá odpoveď na otázku: spôsobí automatizácia trvalé zvýšenie nezamestnanosti a stane sa ľudská práca nepotrebnou? Odpoveď: Automatizácia zvyšuje produktivitu práce. Ďalej platí:

Vyššia produktivita práce = vyššia životná úroveň = príležitosť uspokojenia väčšieho množstva potrieb resp. uspokojenie potrieb vo vyššej kvalite = nové pracovné miesta.

(Tento článok čerpá zo staršieho článku na tú istú tému – Ad: Keď stroje nahradia ľudí.)

Súvisiace:

List redakcii denníka Pravda ad: Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje

Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989

Z článku Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989:

Do nedávnej doby sa prakticky nikto na Slovensku neživil podnikaním a do roku 1989 k tomu nikto ani nebol vedený. Prečo je potom také prekvapujúce, ak veľa podnikateľov podniká spôsobom, ktorým zákazníkom neslúžia, ale škodia? Nie je to príliš unáhlené, ak sa také správanie niektorých podnikateľov nazve chamtivosťou a považuje sa za nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva, proti ktorej musí zasahovať štát? Nie je v takom pohľade práve ten vplyv komunizmu?

Ad: Ivan Klinec: Informácie ako kľúčový zdroj bohatstva a prosperity

Zástancovia teórií, tvorených na základe predpokladu vyššieho významu informácií v tzv. “novej ekonomike”, sa dopúšťajú jednej zvláštnej chyby pri porovnávaní “starej” ekonomiky (ktorú nazývajú industriálnou) s novou (informačnou). Túto chybu môžeme ukázať na nasledovnom príklade.

Ivan Klinec, ekonóm SAV, futurológ a člen Rímskeho klubu, v článku Informácie ako kľúčový zdroj bohatstva a prosperity píše:

“Ak vstúpia na trh ako konkurenčné produkty produkt projektanta, ktorý je geniálny, ale disponuje iba ceruzkou, papierom a pravítkom a projektanta, ktorý geniálny nie je, ale disponuje modernou informačnou technológiou, siet’ou, hardvérom, softvérom, počítačovou grafikou alebo Internetom, potom ten druhý je konkurencieschopnejší, a to z toho dôvodu, že ten prvý vyprodukuje produkt, ktorý je výsledkom práce iba jedného človeka, resp. jeho mozgu, a ten druhý vyprodukuje produkt, ktorý je výsledkom práce väčšieho množstva ľudí, t.j. projektanta plus ľudí, ktorí vyprodukovali informácie, resp. informačné produkty, ktoré projektant pri svojej práci využil.”

Ak druhý produkt považuje za dielo väčšieho počtu ľudí kvôli tomu, že projektant pri práci použil produkty iných ľudí, potom presne v tom istom zmysle je aj produkt prvého projektanta dielom väčšieho počtu ľudí. Pretože prvý projektant si ceruzku, papier a pravítko určite sám nezhotovil.

V druhom prípade možno ide o podstatne väčší počet ľudí a o väčšiu produktivitu práce. Je však zrejmé, že rozdiel nie je v podstate veci, ale iba v miere. Informácie a znalosti veľkého počtu ľudí boli v ekonomike vždy potrebné a vždy využívané. Tzv. nová ekonomika sa v tomto zmysle od starej neodlišuje.

Domáca škola, domáce vzdelávanie, homeschooling – odkazy

Domáca škola – vzdelávanie detí v domácom prostredí (zastolom.sk):

Jedným z najväčších mýtov o domácom vzdelávanie je asociálnosť doma vzdelávaných detí. Nič nemôže byť viac vzdialené pravde. Práve socializácia je jedno z veľkých pozitív homeschoolingu. Stačí sa pozrieť okolo seba na deti, ktoré sú vzdelávané a žiaľ aj vychovávané v našich školách. Mnohé z nich sú asociáli na pohľadanie. Práveže školy sú priam stvorené na to, aby produkovali deti s problémami v sociálnom správaní, a najmä v komunikácii s ľuďmi v rôznom veku a postavení. Deti sa „socializujú“ iba so svojimi rovesníkmi a to vo veľmi obmedzených situáciách. Reálny život je naproti tomu omnoho pestrejší a domáce vzdelávanie je mu podstatne bližšie ako takzvané socializovanie v školách.

Homeschooling – domáca škola – tonyfric.com

Sloboda učenia

Deti z domácej školy majú lepšie výsledky:

V škole je dieťa v kolektíve rovesníkov. Keď školu dokončí, pravdepodobne už nikdy viac v živote nebude tráviť celý deň v kolektíve ľudí rovnakého veku. Každý človek sa môže niečo naučiť od starších a skúsenejších. Kontakt s mladšími zas dieťa môže naučiť niečo o zodpovednosti za druhých. Lenže v škole sú deti oddelené podľa veku. Prečo vlastne? Spoločnosť sa skladá z ľudí rôzneho veku. Ako teda škola pomáha deťom začleniť sa do spoločnosti, keď ich oddeľuje od starších a mladších žiakov, a kontakt s dospelými obmedzuje na niekoľkých učiteľov?

Viera Krajčovičová: Domáca škola pre moje dieťa

Unavení a frustovaní po nenaplnenom dni…

Tomáš Baťa, angličtina a ministerstvo školstva

John Taylor Gatto: Proti školám

John Taylor Gatto: Učiteľ šiestich lekcií