Monthly Archives: január 2013

HDP Španielska vo 4. švrťroku 2012 opäť klesol, nezamestnanosť vzrástla na 26 %

Hrubý domáci produkt Španielska vo štvrtom štvrťroku 2012 klesol o 0,7 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Medziročne HDP klesol o 1,7 %.

Vývoj HDP Španielska (štvrťročná zmena v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, zdroj: štatistiky OECD, Trading Economics):

Q1 2011: +0,3 %
Q2 2011: +0,2 %
Q3 2011: 0,0 %
Q4 2011: -0,5 %
Q1 2012: -0,3 %
Q2 2012: -0,4 %
Q3 2012: -0,4 %
Q4 2012: -0,7 %

Podľa veľkosti HDP je Španielsko 13. najväčšia ekonomika sveta, 4. najväčšia v Európe (bez Ruska).

Nezamestnanosť v Španielsku sa vo 4. štvrťroku zvýšila o jeden percentuálny bod na 26,02 %.

Google vie, že niečo také je ťažko nájsť

Hľadal som vo vyhľadávači slová “firmy neprijímajúce dotácie” v naivnej nádeji, že nájdem aspoň jednu firmu, ktorá z princípu odmieta dotácie. Vyhľadávač bol zmätený. Pre istotu sa spýtal, či som nemal na mysli “firmy prijímajúce dotácie”.

dotacie

Kritika dotácií: Dotácie ako podnikateľský zámer

Dotácie sú už viac ako reálny podnikateľský zámer.

Nesúhlasím len s dvoma detailami. Podľa autora sa ľudia stále viac presúvajú do miest a opúšťajú dediny, a tento vývoj, podľa autora, bude pokračovať. Podľa Štatistického úradu (zdroj: PDF) dochádza k “vyľudňovaniu” najmenších obcí, ale na druhej strane rastie počet obyvateľov žijúcich v obciach s menej ako 20 tisíc obyvateľmi; počet ľudí, žijúcich vo väčších mestách, je stabilný. V roku 1991 žilo v mestách 56,8 % obyvateľov, v roku 2001 56,2 %, v roku 2011 54,4 %. Trend je teda opačný (s výnimkou najmenších obcí, hoci nie je jasné, čo konkrétne tým štatistici mysleli).

V závere autor hovorí: “Avšak jedinou úlohou prepracovaného systému dotácií je udržiavať politikov v jednotlivých členských krajinách poslušných a na peniazoch závislých.” Je to to isté, ako povedať, že dotácie by neexistovali, ak by európsky politici nemali záujem získať pod kontrolu politikov členských štátov. Nesúhlasím; dotácie by existovali aj tak. Jednoducho preto, lebo akademici, politici, aj všetci ostatní ľudia ich považujú za správny a prijateľný spôsob, ako zvýšiť životnú úroveň. A takéto presvedčenie vychádza, okrem iného, z nedostatočnej znalosti ekonomickej teórie.

Ad: Keď stroje nahradia ľudí

Medzi najbohatšie krajiny patria tie, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce. Vyššia produktivita práce znamená v konečnom dôsledku vyšší príjem pri rovnakom (alebo menšom) počte odpracovaných hodín.

Existuje tendencia nahrádzať manuálnu prácu prácou robotov. Prečo? Pretože roboty zvyšujú produktivitu práce. Firma, používajúca roboty namiesto robotníkov, môže dosiahnuť vyšší zisk. Teda príjem jej majiteľov sa zvýši. Vyššia produktivita práce môže tiež znamenať zníženie cien výrobkov, vďaka čomu ušetria spotrebitelia. V oboch prípadoch (vyšší príjem majiteľov, nižšie výdavky spotrebiteľov) budú mať ľudia viac prostriedkov na uspokojenie ďalších potrieb.

Katarína Obická v článku Keď stroje nahradia ľudí sa pýta, čo budú ľudia robiť, keď ľudskú prácu nahradí práca robotov. Predpokladám, že má na mysli, čím sa budú ľudia živiť, odkiaľ budú získavať príjem.

Potreby ľudí sú neobmedzené, zdroje obmedzené. Zvýšením produktivity práce sa zvýši dostupnosť zdrojov. Ľudia budú môcť tieto zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To bude príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Automatizácia výroby sa od čias priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje. V tom istom období sa rýchlo zvyšoval počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v roku 2012. Ak automatizácia predstavuje riziko pre pracovnú silu, mala by rásť nezamestnanosť. Štatistické údaje to nepotvrdzujú. Nezamestnanosť v USA od roku 1890 do roku 2009 bola s výnimkou 16 rokov vždy nižšia ako 10 %. Nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Istý komentátor v roku 2006 výstižne komentoval obavy z robotov takto:

“Neexistuje žiadny fixný počet pracovných miest, z ktorého akákoľvek inovácia v efektívnosti uberá, nechávajúc menej pracovných miest pre všetkých. Ak by to tak bolo, potom by zlepšenia v poľnohospodárstve, ktoré uvoľnili 90 % populácie zo zamestnania v poľnohospodárstve, viedli k 90 % populácie bez zamestnania. Nie sú nezamestnaní. Našli si inú prácu. Dokedy budú existovať tovary a služby, ktoré ľudia chcú, dovtedy bude vždy čo robiť. Široké použitie robotov by nespravilo každého nezamestnaným, namiesto toho by roboty uvoľnili ľudskú prácu, aby sa pustila do nových výziev.”

Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!

HN “informujú” čitateľov: V eurofondoch patríme k najpomalším krajinám:

“Slovensko je na chvoste v čerpaní eurofondov. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky sme ku koncu minulého roku obsadili nelichotivú 22. priečku.”

Slová “na chvoste”, “nelichotivú” čitateľovi podsúvajú, že nečerpať fondy je pre nás nevýhodné. HN teda predpokladajú, že pre nás (čím majú asi na mysli obyvateľov Slovenska) je z nejakého pohľadu nevýhodné nevyužiť ponúkané peniaze. Zrejme z ekonomického hľadiska: tu sú peniaze, keď ich zoberiem, budem sa mať lepšie bez ohľadu na to, ako ich použijem.

Pre každú konkrétnu firmu existujú najmenej dva vážne argumenty proti takémuto pohľadu.

Prvý argument je ekonomický. Firma, ktorá dotácie prijíma, sa musí zamerať na takú činnosť, pri ktorej jej vzniká nárok na dotácie. Ak sa zdroj dotácií vyčerpá, firma sa dostane do ťažkostí. Konkrétny príklad: EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín. Z dlhodobého pohľadu je pre firmu lepšie sústrediť sa na takú činnosť, ktorá nie je závislá na politických rozhodnutiach.

Druhý argument je etický. Účel nesvätí prostriedky. Politici dávajú k dispozícii peniaze pre eurofondy. Ak chce firma podnikať eticky, musí sa pýtať: odkiaľ sú peniaze, ktoré za naše podnikanie dostaneme? Peniaze z eurofondov boli získané buď donútením daňových poplatníkov, alebo na dlh. V oboch prípadoch náklady na eurofondy nenesú tí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mnohí z tých, ktorí eurofondy v skutočnosti financujú, sú proti takémuto použitiu svojich daní. Potom by sa firma, ktorá chce podnikať eticky, mala pýtať, či je morálne použiť na svoju činnosť takto získané peniaze.

Okrem týchto argumentov môžeme uviesť aj ďalšie, vzťahujúce sa nie len na firmu, ale na každého.

Dotácie sú nástroj centrálneho riadenia. Štát, resp. Únia takto ovplyvňuje, čo a ako sa bude vyrábať. Dotácie neslúžia na vytvorenie bohatstva. Dotácie bohatstvo iba presúvajú, prípadne znižujú, ak sa použijú neefektívne. Dotácie bránia fungovaniu trhového hospodárstva ovplyvňovaním cenovej kalkulácie. Umožňujú podnikať v takej oblasti, v ktorej by daná firma bez dotácií dosiahla stratu. Dotácie teda pomáhajú socializovať straty; zisky pritom ostávajú súkromné. Trhové hospodárstvo môže fungovať iba ak sú aj zisky, aj straty súkromné.

Nelogickí ekonómovia: Ak sa ľudia nesprávajú podľa modelov, chyba nie je v modeloch

“Správajú sa investori racionálne? Podľa nedávnej štúdie profesorov Robina Greenwooda a Andreia Shleifera z Harvard Business School investori robia v praxi presný opak toho, čo by bolo podľa ekonomických modelov optimálne.”

Takto sa začína článok, ktorého podtitul je: “Investori sa správajú iracionálne. Ekonomické modely postavili na hlavu.”

Nebude však chyba skôr v ekonomických modeloch? Investori by naozaj možno zarobili viac, ak by sa v praxi riadili spomínanými modelmi; teda ak by nenakupovali krátko pred začiatkom poklesu cien akcií, a nepredávali, keď je cena najnižšia. Avšak to, že sa takto nesprávajú, neznamená, že sú iracionálni, a ani sa nesprávajú nelogicky. Zrejme sú len zle informovaní a chýbajú im vedomosti. Ak by bolo účelom spomínaných modelov vysvetliť správanie ľudí, potom by sme chybu museli hľadať v nich, nie v ľuďoch, konajúcich v rozpore s modelmi.

Porovnajme, čo o pojme “iracionálny” hovorí Ludwig von Mises v knihe Lidské jednání:

“Když se výraz racionální a iracionální použije na prostředky zvolené k dosažení cílů, představuje soud o vhodnosti či přiměřenosti použitých postupů. Kritik metodu schvaluje či neschvaluje z pohledu toho, zda je či není vhodná k dosažení daného cíle. Je fakt, že lidský rozum není neomylný a že člověk ve volbě a použití prostředků velmi často chybuje. Jednání nevhodné k dosažení sledovaného cíle nenaplní očekávání. Příčí se svému účelu, ale je racionální, to znamená, že je výsledkem rozumného, ačkoli chybného, uvažování a pokusu, jakkoli nefunkčního, dosáhnout konkrétního cíle.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání. Pojednání o ekonomii. Praha: Liberální institut, 2006, str. 19)

Adam Smith: Dodržiavanie pravidiel je podmienkou fungovania trhového hospodárstva

“Bez dodržiavania abstraktných pravidiel garantujúcich stabilitu vlastníctva, jeho prenos dohodou, či dodržiavanie sľubov a zmlúv, by sa veľký stroj trhového poriadku rozpadol na atómy.” — Adam Smith

(Citované v prednáške Petra Gondu, v prezentácii na str. 13.)