Tag Archives: Katarína Danišková

Dr. Pavel Blaho k americkým Slovákom (1901): Nie politika, ale práca vás vyzdvihla

Lekár, publicista, politik a národný buditeľ Dr. Pavel Blaho (1867-1927) v lete roku 1893 ešte ako študent odišiel na pozvanie P. V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Rovniankových Amerikánsko-slovenských novinách. Neskôr sa vrátil na Slovensko. V roku 1901 v príhovore americkým Slovákom napísal:

“Prácou ste si, bratia, získali uznanie a poctivé postavenie v cudzom svete. Nie politika, ale v prvom rade práca vás vyzdvihla na dnešný stupeň moci a vážnosti. V tomto je vaša sila a význam v budúcnosti.

A čo vás viedlo k tejto usilovnej práci, k takejto intenzívnej činnosti v Novom svete?

Iste skúsenosť, že tak doma, ako aj v Amerike by ste boli márne čakali kus chleba od iných a nadarmo by ste sa boli doprosovali milosti a podpory od vlády a od mocných pánov. Tu ste sa chytili hesla: Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže. Áno, svojpomoc, nezlomná snaha vlastnou silou a prácou prísť k slobode a osvete a k dôstojnému postaveniu medzi prisťahovanými národmi v Amerike vás priviedla na stupeň, na ktorom sa nachádzate dnes!” (Citované podľa: Rovnianek, P. V.: Zápisky zaživa pochovaného)

O dve desaťročia neskôr bol v Československu prístup ľudí taký, že vtedajší minister financií Alois Rašín písal “co všechno kde kdo od státu chce, jest přímo neuvěřitelné”.

A aj dnes je u nás prístup k riešeniu problémov skôr opačný, než aký mali americkí Slováci:

“Ďalším náznakom slovenského plávania po prúde je budovanie závislosti na štáte. Komunizmus výrazne prispel k prebujneniu vzťahu štát – jednotlivec. Sme nainfikovaní rôznymi predstavami, aké sú povinnosti štátu voči nám. Očakáva sa, že väčšinu problémov v spoločnosti vyrieši štát. Vyleje sa niekde rieka? Skrachuje podnik? Médiá, krčmy a domácnosti sú hneď plné diskusií o tom, čo mal, má a bude musieť štát spraviť.” (Katarína Danišková: Národ zamestnancov)

(Zdroj údajov o živote Dr. Blahu: Wikipédia.)

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989

Vplyv komunizmu na myslenie ľudí sa neskončil 17. novembra 1989. Pokračuje dodnes prostredníctvom ľudí, ktorí vyrastali za komunizmu, ktorí chodili do komunistických škôl, ktorých učili učitelia vyškolení komunistami, prostredníctvom inštitúcií, ktoré si dodnes čiastočne udržali podobu, akú im dali komunisti.

Niekedy sa hovorí, že dnes sú niektoré veci zlé a že za komunizmu to tak nebolo; akoby sa tým chcelo povedať, že komunizmus má síce zlé stránky, ale aj ten kapitalizmus je zlý, ibaže iným spôsobom. Lenže ak dnes niečo nefunguje dobre, nemusí to byť vždy iba dôsledok zmeny po roku 1989. Nezmenilo sa všetko, a čo sa zmenilo, nezmenilo sa hneď. Väčšina dnes žijúcich ľudí žila aj v roku 1989. Ich názory boli formované v komunistickom režime, v komunistických školách, komunistickými učiteľmi, a rodičmi, ktorých názory boli takisto formované komunizmom. Ak raz niekto strávil v detstve od šiesteho roku života do štrnásteho alebo osemnásteho roku veľkú časť roka v škole, kde sa učilo to, čo strana určila, učiteľmi, ktorí si nemohli dovoliť byť v priamej opozícii voči strane, potom si musel odniesť do života veľa z komunistickej ideológie.

Socialistické kolektivistické názory sú v nás zakorenené hlbšie, než by sme si chceli priznať. To je jedna z príčin, prečo sa od roku 1989 mnohé veci nezlepšili, hoci príležitosť na zlepšenie bola a stále je.

Do nedávnej doby sa prakticky nikto na Slovensku neživil podnikaním a do roku 1989 k tomu nikto ani nebol vedený. Prečo je potom také prekvapujúce, ak veľa podnikateľov podniká spôsobom, ktorým zákazníkom neslúžia, ale škodia? Nie je to príliš unáhlené, ak sa také správanie niektorých podnikateľov nazve chamtivosťou a považuje sa za nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva, proti ktorej musí zasahovať štát? Nie je v takom pohľade práve ten vplyv komunizmu?

Ak bude teda niekto tvrdiť, že za komunistov bolo lepšie, alebo že sa síce niečo zlepšilo, ale iné zhoršilo, že trhové hospodárstvo má výhody, ale aj zlé stránky, ktoré socializmus nemal, spomeňte si na to, že ešte stále je väčšina ľudí ovplyvnená komunistickým svetonázorom.

Katarína Danišková v článku Národ zamestnancov (Impulz č. 3/2011) napísala: “Generácia ľudí si počas štyridsiatich rokov komunizmu zvykla na jednoduchosť a život bez zodpovednosti. Zvykli si, že za nich rozhoduje niekto iný a oni sa nemusia zodpovedať za tieto rozhodnutia a skutky.”

Ani 24 rokov od revolúcie nestačilo na zmenu, čo Danišková ukazuje na príklade prieskumu, podľa ktorého si väčšina Slovákov želá byť zamestnancami, nie podnikateľmi. “Podnikavosť si totiž vyžaduje akciu, prevzatie zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoju rodinu, za svojich zamestnancov a partnerov,” hovorí Danišková.

Načase je odpútať sa od vplyvu komunizmu a prevziať na seba zodpovednosť za vlastný život.

Závislosť na štáte

Z článku Kataríny Daniškovej Národ zamestnancov:

“Ďalším náznakom slovenského plávania po prúde je budovanie závislosti na štáte. Komunizmus výrazne prispel k prebujneniu vzťahu štát – jednotlivec. Sme nainfikovaní rôznymi predstavami, aké sú povinnosti štátu voči nám. Očakáva sa, že väčšinu problémov v spoločnosti vyrieši štát. Vyleje sa niekde rieka? Skrachuje podnik? Médiá, krčmy a domácnosti sú hneď plné diskusií o tom, čo mal, má a bude musieť štát spraviť.”

Prečo sú Slováci národom zamestnancov?

Katarína Danišková vo vynikajúcom, ale nanešťastie nepovšimnutom článku Národ zamestnancov napísala:

“Averziu voči podnikaniu, závislosť na štáte a necitlivosť voči dlhom vnímam ako nedostatky Slovenska po dvadsiatich rokoch, ktoré ubehli od pádu komunizmu. Všetky tri veci majú spoločného menovateľa a tým je cnosť zodpovednosti. Pred dvadsiatimi rokmi sme dostali slobodu. Sloboda však kráča ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak teda nechceme o našu slobodu prísť, je potrebné uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za seba, svoju rodinu a rovnako tak aj za smerovanie spoločnosti, v ktorej žijeme a pôsobíme.”

Katarína Danišková spomína prieskum z roku 2009, podľa ktorého by 65 % obyvateľov Slovenska preferovalo status zamestnanca pred statusom podnikateľa. Preto Slovákov nazýva “národom zamestnancov”.

Článok vyšiel v revue Impulz č. 3/2011.