Monthly Archives: september 2012

Zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť, hovoria ministerstvá hospodárstva a práce

Ministerstvo práce pripúšťa, že zvýšenie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv:

“Nie je možné vylúčiť negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na zamestnanosť najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov vykonávajúcich práce minimálnej náročnosti, a to najmä v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.”

Napriek tomu navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 3,2 %.

Ministerstvo hospodárstva s návrhom nesúhlasí, údajne práve kvôli možným negatívnym vplyvom na zamestnanosť.

Akýsi komentátor na tému trojpercentného zvýšenia napísal: “ak má niektorý zamestnávateľ problém vyplatiť svojmu pracovníkovi namiesto 327 celých 337,70 eur, nech svoj biznis definitívne zabalí.” Autor na jednej strane ukazuje záujem o ľudí s nízkym príjmom, no na druhej strane navrhuje, aby niektoré firmy ukončili činnosť, čím by, pravdaže, prišli o prácu všetci zamestnanci tejto firmy. Je za zvýšenie minimálnej mzdy o pár eur pre niektorých, a za prepustenie iných, teda za zníženie ich príjmu o stovky eur. Aký by to malo zmysel?

Má síce pravdu v tom, že desať eur nie je veľa (hoci celková cena práce by sa v skutočnosti zvýšila o viac ako 10 eur), lenže 10 eur x 12 mesiacov x počet zamestnancov s minimálnou mzdou = nezanedbateľné zvýšenie ročných nákladov (nezanedbateľné obzvlášť pre malé firmy). Ak by sa opýtal, prečo nezvýšiť min. mzdu napr. o 50 %, získal by aj odpoveď na otázku, prečo nezvyšovať ani o 3,2 %. Okrem toho, podstata problému je v celkom jednoduchej otázke: môže minimálna mzda zvýšiť príjem nekvalifikovaných zamestnancov? Teda diskusia o percentách naozaj nie je podstatná. Skôr by sa malo hovoriť o úplnom zrušení minimálnej mzdy.

V knihe Ekonómia v novej ekonomike, ktorá väčšinou obhajuje aktívne zasahovanie štátu do hospodárstva, čítame:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Na záver zopakujem, čo som napísal vo februári. Zvýšenie minimálnej mzdy niektorým ľuďom pomôže. Iným však uškodí – stratia zamestnanie, príjem, možnosť získania praxe, a ak si nenájdu zamestnanie inde, alebo ak sa sami nezamestnajú, ostanú odkázaní na pomoc druhých, resp. na pomoc štátu. Táto druhá skupina bude pravdepodobne malá; určite menšia, ako tá prvá. Tým skôr treba, aby sa ich niekto zastal.

EK chce obmedziť dotácie na biopalivá vyrábané z potravín

Európska komisia údajne rozhodla “o obmedzení používania biopalív, najmä tých, ktorých podpora negatívne ovplyvňuje produkciu potravín. Uvažuje sa aj o odstránení všetkých štátnych dotácií na biopalivá vyrábané napríklad zo pšenice a z cukru, len čo v roku 2020 vyprší súčasná legislatíva. Toto rozhodnutie však ešte budú schvaľovať krajiny EÚ a zákonodarcovia únie.”

Zámerom EK je dotovať biopalivá “iba v prípade, ak to povedie k výraznej úspore skleníkových plynov a nebudú sa vyrábať z potravín a krmív. Naopak, zvýšiť by sa mal podiel biopalív vyrábaných napríklad z odpadu domácností.”

Celková výška dotácií na biopalivá teda ani po roku 2020 nemusí klesať. EK by mohla svoj návrh výrazne vylepšiť, ak by navrhla úplné zrušenie dotácií. Dotácie sú nástrojom, ktorým EÚ a štáty ovplyvňujú rozhodovanie o tom, čo a ako sa bude vyrábať. Centrálne plánovanie však nefunguje, ako sme sa mohli sami presvedčiť v minulom storočí.

HN: ECB nevylučuje zápornú depozitnú sadzbu

Podľa Hospodárskych novín ECB možno zníži depozitnú sadzbu:

“Na zníženie úrokov [na termínovaných vkladoch či v niektorých podielových fondoch] stačí, aby Európska centrálna banka zaťažila vklady bánk na svojich účtoch negatívnym úrokom, čo minulý týždeň nevylúčili už dvaja guvernéri.”

Jedným zo spomínaných, ale nemenovaných, guvernérov bol zrejme guvernér NBS Makúch.

Cieľom takéhoto zníženia sadzby by bolo donútiť banky k úverovej expanzii. Následné predpokladané zvýšenie investovania a míňania by podľa HN “dokázalo nakopnúť európsku ekonomiku”. V tom možno majú pravdu; zvýšenie investícií by spôsobilo vyšší rast HDP. No na druhej strane, podľa rakúskej teórie hospodárskeho cyklu takéto umelé oživovanie ekonomiky spôsobí vo fáze rastu nahromadenie chybných investícií a cenovú infláciu. Inflácia napokon centrálnu banku donúti úverovú expanziu obmedziť, v dôsledku čoho sa začne fáza poklesu (recesia). ECB v snahe “oživiť” ekonomiku opakuje tú istú chybu, ktorá v USA viedla k internetovej bubline v 90. rokoch a k hypotekárnej bubline v prvom desaťročí.

Pozitívne na tomto článku HN je aspoň to, že správne chápu možný dopad zníženia depozitnej sadzby. Keď ECB znížila depozitnú sadzbu v júli 2012 z 0,25 % na 0 %, denník Sme a týždenník Trend “informovali”, že úroky na vkladoch obyvateľov sa znížia v dôsledku zníženia základnej úrokovej sadzby (bola znížená v tom istom čase na 0,75 %), t.j. nie v dôsledku zníženia depozitnej sadzby.

Tvorivosť a podnikanie sú najdôležitejším zdrojom hospodárskeho rastu

“Z ekonomického hľadiska je tvorivosť, iniciatíva a podnikanie tým najdôležitejším zdrojom bohatstva národa a zdrojom ekonomického rastu.” (Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 387)