Tag Archives: ECB

M. Draghi: ECB použije všetky prostriedky pri boji s nízkou infláciou

TASR:

“Európska centrálna banka (ECB) je pripravená použiť proti nízkej inflácii ťažké zbrane. “Rada guvernérov ECB jednomyseľne zaviazala, že použije konvenčné aj nekonvenčné prostriedky, aby účinne bojovala s príliš dlhou fázou nízkej inflácie,” potvrdil dnes v Amsterdame prezident ECB Mario Draghi. Informovala o tom agentúra DPA.”

Podľa nemeckého ústavného súdu “existuje dôvod” domnievať sa, že ECB prekračuje svoj mandát v otázke nákupu dlhopisov

TASR:

Programu nákupu dlhopisov ECB známy ako Outright Monetary Transactions (OMT) pomohol takzvaným okrajovým krajinách eurozóny znížiť náklady na obsluhu dlhu. Oponenti tohto programu ale tvrdia, že má veľmi blízko k financovaniu vlád, čím ECB prekračuje svoj mandát.

[…]

Podľa nemeckého ÚS “existuje dôvod” domnievať sa, že OMT program prekračuje mandát ECB, čím zasahuje do právomocí členských štátov eurozóny. A je tiež porušením pravidiel, podľa ktorých má ECB zakázané financovať členské štáty. Na druhej strane, súd vo svojom vyhlásení uviedol, že pri “obmedzenej interpretácii OMT” by tento program mohol byť v súlade so zákonom.

Christian Noyer (ECB): Úrokové sadzby zostanú dlhší čas na súčasných minimách

Webnoviny.sk:

“Úrokové sadzby v eurozóne zostanú dlhší čas na súčasných minimách a možno bude potrebné ich ďalšie zníženie, aby sa menová únia neprepadla do deflácie. Uviedol to v pondelok [25.11.2013] člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Christian Noyer. Ak konvenčné nástroje monetárnej politiky prestanú fungovať, musia prísť centrálni bankári s novými riešeniami na zabezpečenie cenovej stability.”

Cenová stabilita v reči ECB znamená rast cien na úrovni 2 % ročne.

Od 7. novembra 2013 je základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,25 % (dovtedy bola 0,5 %).

Miera cenovej inflácie v eurozóne je v súčasnosti nižšia ako cieľ ECB. ECB bude teda podľa všetkého pokračovať v peňažnej inflácii.

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,5 %

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu (sadzbu pre hlavné refinančné operácie Eurosystému) z 0,75 % na 0,5 %, s účinnosťou od 8.5.2013.

Súčasne znížila úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie z 1,5 % na 1,0 %. Depozitná sadzba ostala nezmenená na úrovni 0,0 %.

ECB úroky naposledy znižovala v júli 2012.

Prezident ECB Mario Draghi povedal, že ECB je pripravená na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, vrátane zníženia depozitnej sadzby na zápornú hodnotu.

Môže sa stať, že tieto opatrenia budú mať nejaké nepredvídané negatívne dôsledky? Nie, nemôže. Rada guvernérov sa totiž rozhodla, že zváži všetky dôsledky, ktoré treba vziať do úvahy.

Odkazy na zaujímavé články – 9.-13. týždeň

ECB drží sto miliard eur italského dluhu. V jejím portfoliu tvoří skoro polovinu

“Čínsky Dubaj” hrozí prasknutím bubliny

Nezamestnanosť v Grécku rastie, je najvyššia od roku 1998

Vývoj nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku

Nezamestnanosť vo Francúzsku vzrastie, kúpna sila poľaví“Podľa francúzskeho štatistického úradu INSEE by miera nezamestnanosti vo Francúzsku mala v druhom kvartáli stúpnuť na 15-ročné maximum.”

Norsko prozkoumalo své vody v Arktidě. Máme o 15 % víc zásob ropy, vzkazuje

Těžba ropy v USA letos roste nejrychleji v historii. Produkci pomáhá břidlice

Draghi: ECB bude mať priestor na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky

Inými slovami: na ďalšiu peňažnú infláciu.

Zo správy agentúry SITA:

[Ekonomika] sa podľa neho [Draghiho] zotavuje len “veľmi, veľmi pomaly” a postupné zlepšovanie by malo nastať v druhej polovici tohto roka. ECB očakáva, že inflácia v budúcom roku bude “výrazne” pod bankou želanou úrovňou 2 %, vďaka čomu bude existovať priestor na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, dodal Draghi.

Cenová inflácia možno bude nižšia ako 2 percentá. Avšak peňažná inflácia bude mať vplyv na ceny. Tie budú relatívne vyššie, t.j. bez takýchto zásahov ECB by ceny rástli pomalšie, alebo by klesali.

Boros: Pristúpi ECB v roku 2013 ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu?

Prehľad najdôležitejších krokov Európskej centrálnej banky v roku 2012 a prognóza na rok 2013.

“Na finančných trhoch, ktoré ECB môže s neobmedzeným arzenálom manipulovať, sa jej síce podarilo svoje ciele v značnej miere naplniť, reálna ekonomika, ktorú môže ECB ovplyvňovať len nepriamo, sa však absolútne nevyvíja podľa jej predstáv. Podľa jej vlastných odhadov by ekonomika eurozóny mala v roku 2012 klesnúť o 0,5 % a v roku 2013 0,3 %. To pre ECB určite nie je vyhovujúci stav.”

“Čo ale potom, keď ani tieto [predpokladané] opatrenia nedokážu podporiť ekonomiku eurozóny? Z nášho pohľadu je to ten najpravdepodobnejší scenár, nakoľko problémy eurozóny spočívajú v nerentabilných investíciách, ktoré vznikli a prežívajú vďaka monetárnym a fiškálnym stimulom, na ktorých ďalšiu podporu už viaceré krajiny nemajú fiškálnu kapacitu. A keď sa fiškálne stimuly začnú vypúšťať, tak sa rúca celé domino ekonomickej aktivity, ktoré bolo na týchto nerentabilných investíciách postavené. Na tento problém by boli prikrátke aj nulové sadzby.”

(Cez Hayek.sk.)

 

ECB stavia nové sídlo za miliardu eur

Európska centrálna banka stavia vo Frankfurte nové sídlo. Stáť bude viac ako miliardu eur.

INESS poznamenáva:

“O predraženosti projektu svedčí aj fakt, že po rovnomernom rozpočítaní zamestnancov na každé poschodie novopostavených budov pripadá len 30 ľudí na jedno poschodie.”

“Pôvodný odhad ceny 800 mil. eur bol už […] navýšený o 25% na 1 mld. eur. Iróniou je, že podľa ECB je tento nárast spôsobený infláciou na stavebnom trhu.”

Podľa tlačovej správy ECB bol pôvodný odhad nákladov 850 mil. eur, a okrem spomenutého zvýšenia nákladov na 1 miliardu eur sa počíta s ďalším zvyšovaním o 100 až 150 mil. eur.

HN: ECB nevylučuje zápornú depozitnú sadzbu

Podľa Hospodárskych novín ECB možno zníži depozitnú sadzbu:

“Na zníženie úrokov [na termínovaných vkladoch či v niektorých podielových fondoch] stačí, aby Európska centrálna banka zaťažila vklady bánk na svojich účtoch negatívnym úrokom, čo minulý týždeň nevylúčili už dvaja guvernéri.”

Jedným zo spomínaných, ale nemenovaných, guvernérov bol zrejme guvernér NBS Makúch.

Cieľom takéhoto zníženia sadzby by bolo donútiť banky k úverovej expanzii. Následné predpokladané zvýšenie investovania a míňania by podľa HN “dokázalo nakopnúť európsku ekonomiku”. V tom možno majú pravdu; zvýšenie investícií by spôsobilo vyšší rast HDP. No na druhej strane, podľa rakúskej teórie hospodárskeho cyklu takéto umelé oživovanie ekonomiky spôsobí vo fáze rastu nahromadenie chybných investícií a cenovú infláciu. Inflácia napokon centrálnu banku donúti úverovú expanziu obmedziť, v dôsledku čoho sa začne fáza poklesu (recesia). ECB v snahe “oživiť” ekonomiku opakuje tú istú chybu, ktorá v USA viedla k internetovej bubline v 90. rokoch a k hypotekárnej bubline v prvom desaťročí.

Pozitívne na tomto článku HN je aspoň to, že správne chápu možný dopad zníženia depozitnej sadzby. Keď ECB znížila depozitnú sadzbu v júli 2012 z 0,25 % na 0 %, denník Sme a týždenník Trend “informovali”, že úroky na vkladoch obyvateľov sa znížia v dôsledku zníženia základnej úrokovej sadzby (bola znížená v tom istom čase na 0,75 %), t.j. nie v dôsledku zníženia depozitnej sadzby.

Výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne

Bankovníctvo na Slovensku a v celej eurozóne funguje na princípe čiastočných rezerv. Ak si niekto uloží do banky nejakú sumu, banka nie je povinná celú sumu uschovať. Zo zákona má povinnosť držať iba časť z vkladu – povinnú minimálnu rezervu. So zvyškom môže nakladať ako so svojím majetkom.

Aká je výška povinných minimálnych rezerv? V článkoch, vysvetľujúcich koncept bankovníctva čiastočných rezerv, sa tento údaj neudáva. Autori sa nanajvýš odvážia uviesť príklad, pričom obvykle si netrúfnu predpokladať rezervu nižšiu ako 10 percent.

Zdá sa však, že výška povinných minimálnych rezerv v eurozóne je 1 % (slovom: jedno percento). Výšku povinných min. rezerv určuje Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1358/2011 (dokument vo formáte PDF), v ktorom sa píše:

“S cieľom podporiť poskytovanie úverov zo strany bánk a likviditu na peňažnom trhu eurozóny Rada guvernérov rozhodla 8. decembra 2011 o dodatočných opatreniach na zvýšenie podpory poskytovania úverov. Keďže nie je potrebné, aby sa na účely riadenia podmienok na peňažnom trhu systém povinných minimálnych rezerv ECB uplatňoval v rovnakom rozsahu ako za normálnych okolností, je potrebné znížiť sadzbu povinných minimálnych rezerv na 1 %, aby sa zvýšilo dodávanie likvidity zmluvným stranám operácií menovej politiky Eurosystému.”

Citovaným nariadením č. 1358/2011 sa mení a dopĺňa Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003, ktoré stanovovalo sadzbu na 2 %.

Nariadenie č. 1745/2003 určuje okrem iného aj základňu pre výpočet povinných rezerv. Tvoria ju (zjednodušene povedané) vklady a vydané dlhové cenné papiere. Tú delí na dve časti, ako vidíme v článku 4, odstavec 1:

1. Sadzba povinných minimálnych rezerv vo výške 0 % sa uplatňuje na tieto kategórie záväzkov (ako je vymedzené v rámci vykazovania ECB na účely menovej a bankovej štatistiky v nariadení (ES) 2423/2001 (ECB/2001/13)):
a) vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky;
b) vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky;
c) repo obchody;
d) dlhové cenné papiere vydané s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky.

Odstavec 2 potom stanovuje na všetky ostatné záväzky zo základne sadzbu 1 % (v znení nariadenia č. 1358/2011).

Zhrnutie: banka je povinná udržovať rezervy vo výške 1 % z vkladov, ktorých splatnosť resp. výpovedná lehota neprevyšuje 2 roky, a z vydaných cenných papierov so splatnosťou neprevyšujúcou 2 roky.

Zoznam právnych predpisov týkajúcich sa povinných min. rezerv nájdete na stránke ECB.

Na záver ešte jedna byrokratická zaujímavosť. Pod bodom 5c v zozname právnych predpisov čítame: “Neoficiálny konsolidovaný text. Vytvorený Úradom pre oficiálne publikácie Európskej únie.”

ECB znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,75 %

Európska centrálna banka 11. júla 2012 znížila základnú úrokovú sadzbu z 1,0 % na 0,75 %.  Súčasne znížili aj úrok na vkladoch v ECB na nulu, aby tak prinútila banky nevkladať si u nej rezervy.

Základná sadzba je na úrovni 1,5 % resp. nižšie od marca 2009. V rokoch, vedúcich k finančnej kríze, bola sadzba 2,0 % (od 2003 do konca 2005), potom sa postupne zvyšovala až nad 4,0 % v polovici 2008).

Možno ani toto posledné zníženie sadzby nespôsobí väčšiu aktivitu – zvýšenie objemu úverov a následné zvýšenie objemu investícií. Potom ECB ďalej zníži sadzbu. Až na nulu, alebo pod nulu, ako to nedávno urobila dánska centrálna banka s depozitnou sadzbou.

Úrokovú sadzbu znížila aj čínska centrálna banka v snahe stimulovať spomaľujúci hospodársky rast.

Zníženie úrokovej sadzby môže spôsobiť tzv. oživenie ekonomiky. Avšak takéto oživenie je umelé, nie je podložené skutočnými úsporami. Nízky úrok spôsobí peňažnú infláciu (nehovoriac o zmene štruktúry cien), čo centrálnu banku prinúti sadzbu zvýšiť. Potom sa mnohé z realizovaných investícií ukážu ako stratové.

Jesús Huerta de Soto: Treba zaviesť povinnosť 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie

Jesús Huerta de Soto, profesor politickej ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa, v nedávno vydanom článku obhajuje euro z pohľadu rakúskej školy ekonómie.

V úvode hovorí o ideálnom teoretickom peňažnom systéme, a o potrebe zmeniť súčasný systém na základe troch reforiem:

1. zavedenie povinnosti držania 100-percentnej rezervy vkladov na požiadanie,
2. zrušenie centrálnych bánk,
3.  návrat ku klasickému zlatému štandardu.

Z tohto pohľadu de Soto “relatívne” podporuje euro ako krok smerom k lepšiemu menovému systému.

Podľa de Sota euro bráni vládam štátov, postihnutých finančnými problémami, riešiť situáciu infláciou. Sú teda nútené použiť opatrenia inak prakticky politicky nemožné. Týmito opatreniami sa znižuje moc štátu v hospodárstve, a teda obhajcovia trhového hospodárstva by mali, podľa de Sota, preferovať euro pred národnými menami (resp. menovým nacionalizmom), pretože euro do istej miery pôsobí tak, ako by pôsobil zlatý štandard.

Znehodnotenie meny, ku ktorému by s najväčšou pravdepodobnosťou vlády štátov ako Grécko, Portugalsko, či Španielsko pristúpili, ak by mali svoje vlastné meny, by viedlo ku krátkodobým pozitívnym účinkom, ale k dlhodobým zásadným negatívnym zmenám. De Soto píše:

“Hoci z krátkodobého hľadiska [znehodnotenie meny] pôsobí dojmom intenzívneho oživenia ekonomickej aktivity a rýchleho pohltenia nezamestnanosti, v skutočnosti úplne deformuje štruktúru relatívnych cien (keďže bez menovej manipulácie by niektoré ceny klesli viac, iné menej, a iné by neklesli vôbec alebo by mohli vzrásť), vedie k rozsiahlej chybnej alokácii produktívnych zdrojov, a spôsobuje veľkú traumu, z ktorej by sa akékoľvek hospodárstvo zotavovalo roky.”

Hoci de Soto do určitej miery obhajuje euro aj preto, že limituje možnosti politikov riešiť finančné problémy znehodnocovaním meny, predsa kritizuje Európsku centrálnu banku práve kvôli úverovej expanzii (a aj kvôli niektorým iným chybám). ECB v tejto chybe aj naďalej pokračuje. Včera, 5. júla, ECB oznámila zníženie svojej základnej úrokovej sadzby na 0,75% a zníženie úrokovej sadzby na vkladoch v ECB na 0% v snahe prinútiť banky zvýšiť objem úverov.

Toto protirečenie, zdá sa, de Soto vysvetľuje tým, že svoju podporu euru nazýva “relatívnou” – s národnými menami by úverová expanzia bola v jednotlivých štátoch vyššia.

Euro je teda lepšou menou ako bývalé národné meny, ale existuje aj lepšia alternatíva:

“Tak, ako za čias zlatého štandardu, aj dnes množstvo ľudí kritizuje euro a opovrhuje ním za to, čo je práve jeho hlavná cnosť: jeho schopnosť ukázniť extravagantných politikov a nátlakové skupiny. Euro zjavne nijako nepredstavuje ideálny peňažný štandard, ktorý, ako sme videli v prvej časti [článku], sa dá nájsť iba v klasickom zlatom štandarde, s požiadavkou 100-percentných rezerv vkladov na požiadanie, a v zrušení centrálnej banky.”