Tag Archives: Negatívne účinky minimálnej mzdy

Zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť, hovoria ministerstvá hospodárstva a práce

Ministerstvo práce pripúšťa, že zvýšenie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv:

“Nie je možné vylúčiť negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na zamestnanosť najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov vykonávajúcich práce minimálnej náročnosti, a to najmä v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.”

Napriek tomu navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o 3,2 %.

Ministerstvo hospodárstva s návrhom nesúhlasí, údajne práve kvôli možným negatívnym vplyvom na zamestnanosť.

Akýsi komentátor na tému trojpercentného zvýšenia napísal: “ak má niektorý zamestnávateľ problém vyplatiť svojmu pracovníkovi namiesto 327 celých 337,70 eur, nech svoj biznis definitívne zabalí.” Autor na jednej strane ukazuje záujem o ľudí s nízkym príjmom, no na druhej strane navrhuje, aby niektoré firmy ukončili činnosť, čím by, pravdaže, prišli o prácu všetci zamestnanci tejto firmy. Je za zvýšenie minimálnej mzdy o pár eur pre niektorých, a za prepustenie iných, teda za zníženie ich príjmu o stovky eur. Aký by to malo zmysel?

Má síce pravdu v tom, že desať eur nie je veľa (hoci celková cena práce by sa v skutočnosti zvýšila o viac ako 10 eur), lenže 10 eur x 12 mesiacov x počet zamestnancov s minimálnou mzdou = nezanedbateľné zvýšenie ročných nákladov (nezanedbateľné obzvlášť pre malé firmy). Ak by sa opýtal, prečo nezvýšiť min. mzdu napr. o 50 %, získal by aj odpoveď na otázku, prečo nezvyšovať ani o 3,2 %. Okrem toho, podstata problému je v celkom jednoduchej otázke: môže minimálna mzda zvýšiť príjem nekvalifikovaných zamestnancov? Teda diskusia o percentách naozaj nie je podstatná. Skôr by sa malo hovoriť o úplnom zrušení minimálnej mzdy.

V knihe Ekonómia v novej ekonomike, ktorá väčšinou obhajuje aktívne zasahovanie štátu do hospodárstva, čítame:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Na záver zopakujem, čo som napísal vo februári. Zvýšenie minimálnej mzdy niektorým ľuďom pomôže. Iným však uškodí – stratia zamestnanie, príjem, možnosť získania praxe, a ak si nenájdu zamestnanie inde, alebo ak sa sami nezamestnajú, ostanú odkázaní na pomoc druhých, resp. na pomoc štátu. Táto druhá skupina bude pravdepodobne malá; určite menšia, ako tá prvá. Tým skôr treba, aby sa ich niekto zastal.

Reklamy