Tag Archives: Automatizácia

Roboti vs. minimálna mzda

Vyššia minimálna mzda? Ľudí začínajú nahrádzať stroje (Aktuality.sk):

“Vo fastfoode vás obslúži kiosk, v hoteli vás ubytuje robotická recepčná a aj v hypermarkete nezaplatíte pokladníkovi, ale stroju. Scéna ako zo sci-fi filmu sa však pomaly stáva realitou. Americký denník Wall Street Journal poukazuje na to, že za to môže aj zvyšovanie minimálnych miezd.”

Roboty, drony a ich vplyv na nezamestnanosť

Stanú sa ľudia nepotrebnými v dôsledku využívania robotov a dronov? Tak sa pýta autor článku Štúdia: Roboty a drony pripravia o prácu tretinu ľudí (Itnews.sk, prevzaté z ictmanazer.cz). Zabudol pritom na jednu dôležitú okolnosť: automatizácia nie je novinkou 21. storočia. Automatizácia – nahrádzanie práce ľudí prácou strojov – existuje od čias priemyselnej revolúcie a vynálezu parného stroja.

Máme k dispozícii dve storočia praktických skúseností s automatizáciou. Spôsobuje teda nezamestnanosť? Počas týchto dvoch storočí rýchlo rástol počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v roku 2012. Nezamestnanosť v USA od roku 1890 do roku 2009 bola s výnimkou 16 rokov vždy nižšia ako 10 %. Nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Ako je to možné? Veď predsa je pravda, že zavedenie robotov na výrobnej linke pripraví o prácu robotníkov. Z krátkodobého hľadiska sa nezamestnanosť dočasne zvýši. Z dlhodobého pohľadu je situácia odlišná.

Medzi najbohatšie krajiny patria tie, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce. Vyššia produktivita práce znamená vyšší príjem pri rovnakom alebo menšom počte odpracovaných hodín. Podnikatelia, ak na to majú vhodné podmienky, nahrádzajú manuálnu prácu prácou robotov (resp. strojov), pretože roboty zvyšujú produktivitu práce. Firma, používajúca roboty namiesto robotníkov, môže dosiahnuť vyšší zisk, teda príjem jej majiteľov sa zvýši. Vyššia produktivita práce tiež umožňuje zníženie cien výrobkov, vďaka čomu ušetria spotrebitelia. V oboch prípadoch (vyšší príjem majiteľov, nižšie výdavky spotrebiteľov) budú mať ľudia viac prostriedkov na uspokojenie ďalších potrieb. Ďalší efekt automatizácie je skrátenie pracovného času.

Potreby ľudí sú neobmedzené, zdroje obmedzené. Zvýšením produktivity práce sa zvýši dostupnosť zdrojov. Ľudia budú môcť tieto zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To bude príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Albert Ryba, autor spomínaného článku, v závere varuje pred ešte horším scenárom:

“No pokračujúca automatizácia má aj svoju tienistú stránku. S tým, ako výrazne ubudnú pracovné miesta, pravdepodobne klesne aj kúpna sila domácností. Firmy tak budú postavené do situácie, keď budú musieť ďalej znižovať náklady a ešte viac automatizovať. Čo však môže viesť k začarovanému kruhu, ktorý nemusí byť ľahké prerušiť. V ohrození navyše už nebudú len zamestnanci vykonávajúci rutinné činnosti, ale ako je z uvedeného zrejmé, aj tí, ktorí sa špecializovali na rôzne vysokokvalifikované činnosti.”

V tomto je rovnaká chyba ako v predpoklade zvyšovania nezamestnanosti. Vyššia produktivita zvýši životnú úroveň všetkých, nie len zisk majiteľov firiem, ale aj mzdy zamestnancov, ktorí vo firme ostanú, a prostredníctvom zníženia cien výrobkov bude pôsobiť aj na zvýšenie životnej úrovne spotrebiteľov. Okrem toho nepochybne budú rásť mzdy a zamestnanosť v oblasti vývoja, výroby a servisu robotov – čo iste nebude zanedbateľné, ak predpokladáme, že roboty nahradia tretinu súčasných zamestnancov. Možno ešte hlbšou chybou je absencia chápania základov fungovania hospodárstva. Každá firma má motiváciu znižovať náklady. Pritom však musí takéto znižovanie porovnávať s inými alternatívami. Náklady nie sú nepriamo úmerné automatizácii, t.j. neplatí, že čím väčšia miera automatizácie, tým nižšie náklady. Nahradiť vysokokvalifikovaných pracovníkov robotom možno bude nemožné, možno príliš drahé. Vždy ostanú také činnosti, ktoré roboty nebudú môcť nahradiť, alebo to nepovedie k zníženiu nákladov. Automatizácia preto nepovedie k žiadnemu začarovanému kruhu.

Istý komentátor výstižne komentoval obavy z robotov takto:

“Neexistuje žiadny fixný počet pracovných miest, z ktorého akákoľvek inovácia v efektívnosti uberá, nechávajúc menej pracovných miest pre všetkých. Ak by to tak bolo, potom by zlepšenia v poľnohospodárstve, ktoré uvoľnili 90 % populácie zo zamestnania v poľnohospodárstve, viedli k 90 % populácie bez zamestnania. Nie sú nezamestnaní. Našli si inú prácu. Dokedy budú existovať tovary a služby, ktoré ľudia chcú, dovtedy bude vždy čo robiť. Široké použitie robotov by nespravilo každého nezamestnaným, namiesto toho by roboty uvoľnili ľudskú prácu, aby sa pustila do nových výziev.”

V ekonomickej teórii sa nezamestnanosti, údajne spôsobenej strojmi, hovorí technologická nezamestnanosť. Americký ekonóm Murray Rothbard o nej napísal:

Stále se navracející doktrína “technologické nezaměstnanosti”, kdy je člověk nahrazen strojem, je stěží hodna rozsáhlé analýzy. Absurdita této doktríny je zřejmá ze srovnání pokročilé ekonomiky se zaostalou. V pokročilé ekonomice zaznamenáváme velké množství strojů a procesů v druhé ekonomice zcela neznámých. A přesto je v první ekonomice daleko vyšší životní standard pro daleko větší počet lidí. Kolik dělníků bylo nahrazeno vynálezem lopaty? Téma „technologické nezaměstnanosti“ podporuje používaní termínu „zařízení šetřící práci“ pro kapitálové statky, jež v některých myslích vykouzlí představy dělníků odložených jako staré železo. Prací je nutné „šetřit“, neboť je navýsost vzácným statkem a jelikož potřeby lidí ústící v poptávku po směnitelných statcích nejsou ani zdaleka nasyceny. Navíc tyto potřeby by nebyly uspokojeny vůbec, pokud by nedocházelo k udržování struktury kapitálových statků. Čím více práce je „ušetřeno“, tím lépe, neboť práce pak používá větší množství kvalitnějších kapitálových statků k uspokojení více potřeb v kratším čase. (Murray N. Rothbard: Zásady ekonomie: Od lidského jednání k harmonii trhů. Praha: Liberální institut, 2005, s. 425.)

Z čoho teda pochádza omyl? Prečo si pán Ryba, Gartner, a iní myslia, že automatizácia trvalo zvýši nezamestnanosť? Rybov omyl možno pochádza z malej znalosti histórie hospodárstva. Omyl štúdie firmy Gartner zas z predpokladu nemennosti štruktúry výroby. Trhové hospodárstvo však má schopnosť prispôsobovať sa zmenám prostredníctvom zmien cien. Štát bude možno tomuto prispôsobeniu brániť, a súčasne bude podporovať vývoj robotov a dronov. Ak chceme minimalizovať negatívne dôsledky zmien spôsobených rozvojom automatizácie, nežiadajme o pomoc štát.

Na záver jednoduchá odpoveď na otázku: spôsobí automatizácia trvalé zvýšenie nezamestnanosti a stane sa ľudská práca nepotrebnou? Odpoveď: Automatizácia zvyšuje produktivitu práce. Ďalej platí:

Vyššia produktivita práce = vyššia životná úroveň = príležitosť uspokojenia väčšieho množstva potrieb resp. uspokojenie potrieb vo vyššej kvalite = nové pracovné miesta.

(Tento článok čerpá zo staršieho článku na tú istú tému – Ad: Keď stroje nahradia ľudí.)

Súvisiace:

List redakcii denníka Pravda ad: Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje

Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?

List redakcii denníka Pravda ad: Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje

Vážená redakcia,

v článku Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje (Pravda, 1. 2. 2014) citujete sociologičku Zuzanu Kusú, podľa ktorej “v praxi rozvoj nových technológií viedol k rastu nezamestnanosti”.

Automatizácia výroby sa od čias priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje. V tom istom období rýchlo rástol počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v súčasnosti. Napriek tomu je nezamestnanosť v krajinách s vysokou produktivitou práce relatívne nízka. Napr. nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Automatizácia zvyšuje produktivitu práce. Zvýšením produktivity práce sa zvyšuje dostupnosť zdrojov. Ľudia môžu tieto nové, resp. ušetrené zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To je príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Bezprostredným dôsledkom vyššej produktivity práce môže byť krátkodobé zvýšenie nezamestnanosti. Avšak história ukazuje, že rozvoj nových technológií nevedie k trvalému nárastu nezamestnanosti.

S pozdravom,

B.B.
Ekonomický zápisník
ekonomickyzapisnik.wordpress.com

Ad: Keď stroje nahradia ľudí

Medzi najbohatšie krajiny patria tie, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce. Vyššia produktivita práce znamená v konečnom dôsledku vyšší príjem pri rovnakom (alebo menšom) počte odpracovaných hodín.

Existuje tendencia nahrádzať manuálnu prácu prácou robotov. Prečo? Pretože roboty zvyšujú produktivitu práce. Firma, používajúca roboty namiesto robotníkov, môže dosiahnuť vyšší zisk. Teda príjem jej majiteľov sa zvýši. Vyššia produktivita práce môže tiež znamenať zníženie cien výrobkov, vďaka čomu ušetria spotrebitelia. V oboch prípadoch (vyšší príjem majiteľov, nižšie výdavky spotrebiteľov) budú mať ľudia viac prostriedkov na uspokojenie ďalších potrieb.

Katarína Obická v článku Keď stroje nahradia ľudí sa pýta, čo budú ľudia robiť, keď ľudskú prácu nahradí práca robotov. Predpokladám, že má na mysli, čím sa budú ľudia živiť, odkiaľ budú získavať príjem.

Potreby ľudí sú neobmedzené, zdroje obmedzené. Zvýšením produktivity práce sa zvýši dostupnosť zdrojov. Ľudia budú môcť tieto zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To bude príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Automatizácia výroby sa od čias priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje. V tom istom období sa rýchlo zvyšoval počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v roku 2012. Ak automatizácia predstavuje riziko pre pracovnú silu, mala by rásť nezamestnanosť. Štatistické údaje to nepotvrdzujú. Nezamestnanosť v USA od roku 1890 do roku 2009 bola s výnimkou 16 rokov vždy nižšia ako 10 %. Nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Istý komentátor v roku 2006 výstižne komentoval obavy z robotov takto:

“Neexistuje žiadny fixný počet pracovných miest, z ktorého akákoľvek inovácia v efektívnosti uberá, nechávajúc menej pracovných miest pre všetkých. Ak by to tak bolo, potom by zlepšenia v poľnohospodárstve, ktoré uvoľnili 90 % populácie zo zamestnania v poľnohospodárstve, viedli k 90 % populácie bez zamestnania. Nie sú nezamestnaní. Našli si inú prácu. Dokedy budú existovať tovary a služby, ktoré ľudia chcú, dovtedy bude vždy čo robiť. Široké použitie robotov by nespravilo každého nezamestnaným, namiesto toho by roboty uvoľnili ľudskú prácu, aby sa pustila do nových výziev.”